Rôzne názory na evolúciu — prečo?
2. kapitola
Rôzne názory na evolúciu — prečo?
Keď sa pripravovalo mimoriadne vydanie Darwinovho diela O pôvode druhov k stému výročiu prvého vydania, bol o napísanie predslovu požiadaný vtedajší riaditeľ ústavu Commonwealth Institute of Biological Control v Ottawe (Kanada) W. R. Thompson. Vo svojom predhovore napísal: „Ako vieme, medzi biológmi sú rozdielne názory nielen na príčiny evolúcie, ale aj na samotný jej priebeh. Príčinou týchto nezhôd sú nedostačujúce dôkazy, ktoré nedovoľujú žiadne určitejšie závery. Preto je správne a vhodné upozorniť nevedeckú verejnosť na nezhody v názoroch na evolúciu.“a
1, 2. a) Ako bolo definované slovo „skutočnosť“? b) Uveďte niektoré príklady na skutočnosť.
ZÁSTANCOVIA evolučnej teórie považujú už dnes evolúciu za nepopierateľnú skutočnosť. Nazdávajú sa, že „k evolúcii skutočne dochádza“, že je to „realita“ a „pravda“ — čo sú podľa istého slovníka definície slova „skutočnosť“. No je to naozaj tak?
2 Uveďme si niekoľko príkladov: Kedysi vládol názor, že Zem je plochá. Dnes je však isté, že je guľatá. Toto je skutočnosť. Kedysi panoval názor, že Zem je stredom vesmíru a nebo sa otáča okolo Zeme. Dnes vieme s istotou, že Zem sa pohybuje po obežnej dráhe okolo Slnka. To je taktiež skutočnosť. Mnohé kedysi sporné teórie sa vďaka dôkazom preukázali ako dobre podložené skutočnosti, ako realita, ako pravda.
3. a) Z čoho vidno, že stále ešte existujú pochybnosti, či je evolúcia naozaj nemennou „skutočnosťou“? b) Aký prístup nám pomôže pri skúmaní terajšieho stavu evolučnej teórie?
3 Dospelo by sa k rovnakej istote, keby sa preskúmali dôkazy evolúcie? Je zaujímavé, že od roku 1859, keď Charles Darwin vydal (v angličtine) svoju knihu O pôvode druhov, sú rôzne hľadiská jeho teórie predmetom značných nezhôd i medzi najuznávanejšími bádateľmi v oblasti evolúcie. Dnes sú spory o túto teóriu ešte intenzívnejšie než donedávna. A je poučné všimnúť si, čo o veci hovoria samotní zástancovia evolúcie.
Evolúcia terčom útokov
4–6. Čo prebieha medzi zástancami evolúcie?
4 V náučnom časopise Discover bola situácia opísaná slovami: „Evolúciu... napádajú nielen kresťanskí fundamentalisti, ale spochybňujú ju aj uznávaní vedci. Medzi paleontológmi, vedcami skúmajúcimi skameneliny, vzrastá nesúhlas s prevládajúcim darwinistickým názorom.“1 Francis Hitching, evolucionista a autor knihy Krk žirafy (angl.), vyhlásil: „Napriek tomu, že darwinizmus bol vo vedeckom svete prijatý ako veľký, všetko zahrňujúci biologický princíp, po jednom a štvrť storočí sa dostal do prekvapujúco veľkých ťažkostí.“2
5 Správa o významnej konferencii asi 150 odborníkov evolucionistov, ktorá sa konala v Chicagu, Illinois, sa končí takýmto záverom: „[V oblasti evolúcie] dochádza v posledných 50 rokoch k najrozsiahlejšej a najhlbšej revolúcii... Presný priebeh evolúcie je dnes medzi biológmi predmetom ostrých sporov... Objasnenie sporných otázok sa neobjavilo na obzore.“3
6 Paleontológ Niles Eldredge, význačný evolucionista, sa vyjadril: „Pochybnosti, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch prenikli do niekdajšieho samoľúbeho, sebaistého presvedčenia evolučnej biológie, vyvolali vzrušenie.“ Hovoril o „úplnom nedostatku zhody i vnútri vzájomne si odporujúcich táborov“, a dodal, že „teraz nastal skutočný rozruch... niekedy sa zdá, že na každú [evolučnú] tému je toľko názorov, koľko biológov.“4
7, 8. Ako sa istý uznávaný autor vyjadril o Darwinovej knihe O pôvode druhov?
7 Novinár Christopher Booker (takisto stúpenec evolúcie) napísal o tom v londýnskom denníku Times: „Bola to nádherne jednoduchá a príťažlivá teória. Jediná ťažkosť bola v tom, že bola plná veľkých medzier, čo si aspoň čiastočne uvedomoval i sám Darwin.“ O Darwinovej práci O pôvode druhov povedal: „Stretávame sa tu s celkom paradoxnou situáciou, že kniha, ktorá sa preslávila vysvetlením vzniku druhov, v skutočnosti nič také nevysvetľuje.“ — Kurzíva od nás.
8 Booker ďalej vyhlásil: „Sto rokov po Darwinovej smrti ešte stále nemáme ani najmenšie preukázateľné alebo aspoň čiastočne prijateľné vysvetlenie, ako evolúcia naozaj prebiehala — a to v posledných rokoch viedlo k mimoriadnemu množstvu sporov o celý komplex otázok... Medzi samotnými evolucionistami prebieha takmer otvorený boj, pričom každý evolucionistický smer sa snaží presadiť dajakú novú modifikáciu.“ A napokon Booker dochádza k záveru: „Nemáme ani najmenšiu predstavu o tom, ako a prečo vlastne došlo k [evolúcii], a zdá sa, že to nebudeme vedieť nikdy.“5
9. Ako bola opísaná situácia súčasných zástancov evolúcie?
9 Evolucionista Hitching s tým súhlasí a hovorí: „Prepukli spory o evolučnú teóriu... Na vysokých miestach boli vybudované silné obranné pozície pre i proti, a z oboch strán prepukla paľba urážok.“ Hitching hovorí, že toto je akademický spor ďalekosiahlych rozmerov, „možno jedna z tých etáp, ku ktorým dochádza vo vede vtedy, keď je nejaká dlho zastávaná teória zrazu pod váhou protidôkazov zavrhnutá a na jej miesto nastúpi nová“.6 A britský časopis New Scientist poznamenáva, že „stále rastúci počet vedcov, predovšetkým rastúci počet evolucionistov... tvrdí, že Darwinova vývojová teória v podstate vôbec nie je prísne vedeckou teóriou... Mnohí z kritikov sú nositeľmi najvyšších akademických hodností.“7
Rozpaky nad otázkou vzniku
10. Dokázalo sa, že vznik života na Zemi prostredníctvom evolúcie je skutočnosť?
10 K otázke, ako vznikol život, astronóm Robert Jastrow povedal: „Na svoju veľkú ľútosť, [vedci] nemajú žiadnu jednoznačnú odpoveď, pretože chemikom sa nikdy nepodarilo reprodukovať experimenty, ktoré sa pripisujú prírode, a vytvoriť z neživej hmoty život. Vedci nevedia, ako sa to stalo.“ A dodal: „Vedci nemajú žiaden dôkaz, že život nevznikol stvorením.“8
11. Akým problémom sú pre evolúciu zložité telesné orgány?
11 Ale vznik života nie je jedinou ťažkosťou. Všimnime si telesné orgány ako oko, ucho alebo mozog. Ich zložitosť vyvoláva väčší úžas než najzložitejšie ľuďmi vytvorené prístroje. Jedným z nevyriešených problémov evolúcie je okolnosť, že všetky jednotlivé časti týchto orgánov musia pôsobiť spoločne, ak má byť umožnené videnie, počúvanie alebo myslenie. Tieto orgány by boli neužitočné, pokiaľ by všetky jednotlivé časti neboli kompletné. Preto vzniká otázka: Mohli byť všetky tieto časti v pravú chvíľu spojené akousi neriadenou náhodnou prírodnou silou tak, aby vznikli také zložité mechanizmy?
12. a) Ako sa Darwin vyjadril o vzniku oka? b) Sme dnes už bližšie k riešeniu tohto problému?
12 Darwin pripúšťal tento problém. Píše napríklad: „Predpokladať, že oko... sa mohlo vytvoriť [evolúciou], sa zdá, ako i sám priznávam, byť krajne nezmyselné.“9 Od tých čias uplynulo vyše sto rokov. Vyriešil sa odvtedy tento problém? Nevyriešil. Naopak, poznatky, ktoré boli od Darwinových čias získané o oku, ukazujú, že oko je ešte omnoho zložitejšie, než si Darwin vtedy myslel. Preto hovorí Jastrow: „Zdá sa, že oko bolo skonštruované; žiaden konštruktér ktoréhokoľvek teleskopu by ho nemohol zostaviť lepšie.“10
13. K akému záveru o mozgu dospel istý vedec?
13 Ak toto platí o oku, čo potom povedať o ľudskom mozgu? Ak sa ani jednoduchý stroj nevyvinul pomocou náhody, ako sa mohol náhodne vyvinúť nekonečne zložitejší mozog? Jastrow dochádza k záveru: „Je ťažké prijať evolúciu ľudského oka ako výsledok náhody; ešte ťažšie je prijať evolúciu ľudskej inteligencie ako výsledok náhodných zlomov v mozgových bunkách našich predkov.“11
Rozpaky nad skamenelinami
14. Podporujú evolúciu dôkazy vo forme skamenelín?
14 Pri vykopávkach uskutočnených vedcami sa našli milióny kostí a iných dôkazov života v minulosti; sú označované ako fosílie čiže skameneliny. Keby evolúcia bola skutočnosťou, museli by fosílie poskytovať množstvo dôkazov, že sa jeden druh živých organizmov vyvíjal v iný. V Bulletine chicagského prírodovedného múzea sa však hovorí: „Darwinova [evolučná] teória bola vždy úzko spájaná s dôkazmi v skamenelinách, a väčšina ľudí sa pravdepodobne domnieva, že skameneliny majú významný podiel na celkovej argumentácii v prospech darwinovského výkladu dejín života. Žiaľ, nie je to presne tak.“
15. a) Ako hodnotil Darwin svojho času dôkazy vo forme skamenelín? b) Čo je zjavné z dôkazov, ktoré poskytli skameneliny po vyše sto rokoch zhromažďovania?
15 A prečo nie? V Bulletine sa ďalej hovorí, že „Darwin bol v rozpakoch nad dôkazmi vo forme skamenelín, lebo nevyzerali tak, ako predpovedal... skameneliny neposkytli a stále ešte neposkytujú žiadne dôkazy jemne odstupňovaného, pomaly postupujúceho vývojového radu.“ Dnes, po viac než storočnom zhromažďovaní skamenelín, „je dokonca ešte menej príkladov na evolučné prechody než za čias Darwina,“ hovorí Bulletin.12 Prečo je to tak? Z rozsiahleho fosílneho materiálu, ktorý je teraz k dispozícii, je zrejmé, že niektoré z príkladov, ktoré sa kedysi uvádzali ako dôkaz evolúcie, podľa dnešných poznatkov už v tomto smere nemožno použiť.
16. Čo dnes uznávajú mnohí vedci stojaci na pozíciách evolúcie?
16 Mnohí evolucionisti sú znepokojení tým, že sa skamenelinami nedá dokázať postupná evolúcia. Steven Stanley hovorí v knihe Nový časový rozvrh evolúcie (angl.) o tom, že „skameneliny neposkytujú nijaké dôkazy o postupnom prechode jednej väčšej skupiny v inú“. Píše: „Známe dôkazy vo forme skamenelín nezodpovedajú a nikdy nezodpovedali [pomalej evolúcii].“13 Niles Eldredge takisto pripustil: „Model hľadaný už 120 rokov neexistuje.“14
Novšie teórie
17. Aký komentár k novším teóriám podáva časopis Science Digest?
17 Z toho dôvodu mnohí vedci začali presadzovať nové evolučné teórie. Časopis Science Digest o tom hovorí: „Niektorí vedci predkladajú aj rýchlejšie evolučné zmeny a celkom vážne sa teraz zaoberajú myšlienkami, ktoré sa kedysi vyskytovali len vo vedeckofantastickej literatúre.“15
18. Aký problém prináša novšia teória, ktorá hlása, že život vznikol vo vesmíre?
18 Niektorí z vedcov dospeli napríklad k názoru, že život nemohol sám od seba vzniknúť na Zemi. Domnievajú sa, že život vznikol vo vesmíre a potom sa preniesol na Zem. Tým sa však problém vzniku života iba odsúva ďalej a do ešte nepriateľskejšieho prostredia. Je známe, aké nebezpečné pre život je prostredie kozmu. Je potom pravdepodobné, že život sa sám od seba začal niekde v kozmickom priestore a potom sa v podmienkach takých nebezpečných životu udržal a dostal sa na Zem a tu sa rozvinul do svojich dnešných foriem?
19, 20. Akú novú teóriu zastávajú niektorí evolucionisti?
19 Záznam skamenelín nenasvedčuje tomu, že by sa život postupne vyvíjal z jednej formy v inú. Preto niektorí vedci presadzujú teóriu, že proces musel prebiehať nie rovnomerne, ale v nárazoch. Publikácia The World Book Encyclopedia to vysvetľuje takto: „Mnohí biológovia si myslia, že nové druhy mohli vzniknúť náhlymi, drastickými zmenami v génoch.“16
20 Niektorí zo stúpencov tejto teórie nazvali taký proces „prerušovanou rovnováhou“. To znamená, že druhy zachovávajú „rovnováhu“ (zostávajú v podstate bez zmeny), ale zakaždým dochádza na istý čas k „prerušeniu“ (veľkému skoku, pri ktorom sa vyvinie niečo ďalšie). To je v protiklade s teóriou, ktorú po desaťročia prijímali takmer všetci evolucionisti. Priepasť medzi oboma teóriami vystihol titulok v denníku The New York Times: „Teória náhlych evolučných zmien napadnutá.“ Článok poukázal na to, že novšia myšlienka „prerušovanej rovnováhy“ „vyvolala novú vlnu odporu“ medzi tými, ktorí zastávajú tradičný názor.17
21. a) Aké dôkazy by mali existovať bez ohľadu na to, ktorá evolučná teória je prijímaná? b) Čo však je skutočnosťou?
21 No bez ohľadu na to, ktorá teória sa presadzuje, budeme právom očakávať, že by mali existovať aspoň aké-také dôkazy, že sa jedna forma života mení na inú. Ale priepasť medzi rôznymi typmi organizmov objavených v zázname skamenelín a takisto aj priepasť medzi rôznymi druhmi živých organizmov, ktoré sú na Zemi dnes, pretrváva.
22, 23. Ako bola v poslednom čase napadnutá Darwinova myšlienka o „prežití najzdatnejšieho“?
22 Je poučné všimnúť si aj to, čo zostalo z Darwinovej myšlienky o „prežití najzdatnejších“. Darwin to nazval „prirodzený výber“, lebo bol presvedčený, že príroda si „vyberá“ najzdatnejšie organizmy na prežitie. Títo „zdatní“ jedinci údajne získali nové vlastnosti, ktoré im priniesli výhodu, a tak sa postupne vyvíjali. Dôkazy získané za posledných 125 rokov síce potvrdili, že najzdatnejší jedinci naozaj môžu prežiť, ale vôbec sa tým nevysvetľuje ich vznik. Jeden lev môže byť zdatnejší ako iný, ale tým nie je vysvetlené, ako sa stal levom. A jeho potomkovia budú zase iba levy.
23 Preto novinár Tom Bethell píše v časopise Harper’s: „Darwinov omyl bol taký vážny, že bol schopný podomlieť jeho teóriu. A tento omyl bol zistený iba nedávno... Jeden organizmus naozaj môže byť ‚zdatnejší‘ ako iný... To však neprispieva k stvoreniu organizmu... Myslím, že je jasné, že v takejto predstave bolo čosi veľmi, veľmi nesprávne.“ Bethell dodáva: „Ako ja to vidím, výsledok je priam zdrvujúci: myslím, že Darwinova teória je na pokraji zrútenia.“18
Skutočnosť, či teória?
24, 25. a) Menujte niektoré oblasti, v ktorých sa evolúcia nepreukázala ako nezvratná skutočnosť. b) Za čo možno považovať modernú evolučnú teóriu podľa slov jedného evolucionistu?
24 Francis Hitching zhrnul niektoré nevyriešené problémy, ktoré stoja proti evolúcii, a zistil: „[Moderná evolučná teória] zlyhala v troch rozhodujúcich oblastiach, v ktorých mohla byť preskúšaná: Dôkazy vo forme skamenelín svedčia skôr pre model evolučných skokov než v prospech postupných zmien. Gény sú účinným stabilizačným mechanizmom, ktorého hlavnou funkciou je zabrániť vývoju nových foriem. Postupné náhodné mutácie na molekulárnej úrovni nemôžu vysvetliť vzrastajúcu a organizovanú zložitosť živých organizmov.“ — Kurzíva od nás.
25 Hitching končí týmto zistením: „Evolučnú teóriu, ktorá vyvoláva toľko pochybností aj u tých, ktorí o nej učia, možno považovať prinajmenšom za spornú. Ak je darwinizmus naozaj tým veľkým, všetko zahrňujúcim biologickým princípom, potom zahŕňa i mimoriadne veľké nepreskúmané oblasti. Nevysvetľuje niektoré z najzákladnejších otázok: ako ožili neživé chemické látky, na akých gramatických pravidlách spočíva genetický kód a ako gény formujú charakter živých organizmov.“ Hitching poznamenáva, že považuje modernú evolučnú teóriu za „tak nedostatočnú, že si zaslúži, aby sa ku nej pristupovalo ako k záležitosti viery“.19
26. Prečo nemá zmysel naďalej trvať na tom, že evolúcia je skutočnosť?
26 Napriek tomu sa mnohí zástancovia evolúcie domnievajú, že majú dostatočné dôvody, aby považovali evolúciu za skutočnosť. Hovoria, že diskutujú len o detailoch. Ale bola by niektorá iná teória tak ochotne uznaná za skutočnosť, keby vyvolávala také nesmierne problémy a keby medzi jej zástancami bolo toľko rozporov? Tým, že sa niečo stále vyhlasuje za skutočnosť, nestáva sa to skutočnosťou. Biológ John R. Durant napísal do londýnskych novín The Guardian: „Mnohí vedci podliehajú pokušeniu byť dogmatickí,... o otázke pôvodu druhov sa ustavične hovorí tak, ako keby bola s konečnou platnosťou vyriešená. Nič nemôže byť ďalej od pravdy... Sklon k dogmatizmu však pretrváva, čo nie je vede na prospech.“20
27. Ktorý iný súbor dôkazov ponúka možnosť porozumieť, ako vznikol život?
27 Ale pozrime sa na vec z druhej strany. Ako sa dá vysvetliť vznik života stvorením? Poskytuje spoľahlivejší súbor dôkazov, než sú tvrdenia, ktorými býva evolúcia podopieraná najčastejšie? Obsahuje Genezis, ako najznámejšia správa o stvorení, dôveryhodné vysvetlenie vzniku Zeme a živých organizmov?
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 14]
„Po jednom a štvrť storočí sa darwinizmus dostal do prekvapujúco veľkých ťažkostí“
[Zvýraznený text na strane 15]
„Presný priebeh evolúcie je dnes medzi biológmi predmetom ostrých sporov“
[Zvýraznený text na strane 18]
„Zdá sa, že oko bolo skonštruované; žiaden konštruktér ktoréhokoľvek teleskopu by ho nemohol zostaviť lepšie“
[Zvýraznený text na strane 21]
„Model hľadaný už 120 rokov neexistuje“
[Zvýraznený text na strane 21]
‚Niektorí vedci predkladajú... [evolučné] myšlienky, ktoré sa kedysi vyskytovali len vo vedeckofantastickej literatúre‘
[Zvýraznený text na strane 22]
Nové teórie odporujú tomu, čo bolo uznávané po desaťročia
[Zvýraznený text na strane 23]
„Myslím, že Darwinova teória je na pokraji zrútenia“
[Zvýraznený text na strane 24]
„O otázke pôvodu druhov sa ustavične hovorí tak, ako keby bola s konečnou platnosťou vyriešená. Nič nemôže byť ďalej od pravdy“
[Rámček na strane 18]
„Odborníci v oblasti výpočtovej techniky stoja pred neriešiteľným problémom v snahe napodobniť ľudský zrak“
Pod týmto titulkom vyšla v denníku The New York Times nasledujúca správa: „Odborníci, ktorí sa usilujú uskutočniť jeden z najodvážnejších ľudských snov — vytvoriť mysliaci stroj — sa potkli už pri prvom, ako sa zdalo, najjednoduchšom kroku. Nie sú schopní napodobniť zrak.
Po dvoch desaťročiach výskumu ešte stále musia učiť stroje jeden zdanlivo veľmi jednoduchý úkon — dokázať rozoznať jednotlivé predmety a rozlíšiť ich.
Tak namiesto pôvodného cieľa získali novú hlbokú úctu k obdivuhodnej dômyselnosti ľudského zraku... Ľudská sietnica vzbudzuje závisť kybernetikov. Jej 100 miliónov tyčiniek a čapíkov a vrstvy nervových buniek vykonajú najmenej 10 miliárd výpočtov za sekundu.“b
[Obrázok na strane 16]
O Darwinovej knihe O pôvode druhov napísal jeden zo stúpencov evolúcie do londýnskeho denníka Times: „Stretávame sa tu s celkom paradoxnou situáciou, že kniha, ktorá sa preslávila vysvetlením vzniku druhov, v skutočnosti nič také nevysvetľuje“
[Obrázok na strane 17]
Istý evolucionista poznamenáva: „Boli vybudované silné obranné pozície pre i proti, a z oboch strán prepukla paľba urážok“
[Obrázky na strane 19]
Astronóm Robert Jastrow hovorí: „Je ťažké prijať evolúciu ľudského oka ako výsledok náhody; ešte ťažšie je prijať evolúciu ľudskej inteligencie ako výsledok náhodných zlomov v mozgových bunkách našich predkov“
[Obrázky na strane 20]
„Niektoré klasické prípady darwinovských zmien v zápise skamenelín... museli byť na základe podrobnejších informácií zavrhnuté alebo pozmenené.“c — David Raup, Field Museum of Natural History, Chicago
Eohippus
Archaeopteryx
Dvojdyšná ryba
[Obrázok na strane 22]
Najzdatnejší jedinci môžu prežiť, ale tým sa nevysvetľuje, ako vznikli
