Sú mutácie základom evolúcie?
8. kapitola
Sú mutácie základom evolúcie?
1, 2. Aký mechanizmus by údajne mal byť základom evolúcie?
JE TU ešte ďalšia ťažkosť, pred ktorú sú postavení evolucionisti. Ako prebiehala predpokladaná evolúcia? Aký základný mechanizmus mal viesť k tomu, že sa jeden druh živých organizmov vyvinul v iný? Evolucionisti sa domnievajú, že rozhodujúcu úlohu tu zohrali rozmanité zmeny vnútri bunkového jadra. A medzi nimi sú to na prvom mieste „náhodné“ zmeny nazývané mutácie. Predpokladá sa, že osobitnú úlohu majú génové a chromozómové mutácie v pohlavných bunkách, pretože zmeny, ku ktorým dochádza v nich, sa môžu prenášať na potomkov.
2 „Mutácie... sú základom evolúcie,“ píše sa v The World Book Encyclopedia.1 Aj paleontológ Steven Stanley nazval mutácie „surovinou“ evolúcie.2 A genetik Peo Koller vyhlásil, že mutácie „sú nevyhnutné pre evolučný pokrok“.3
3. Aký druh mutácií by potrebovala evolúcia?
3 Evolúcia si však žiada nie hocijaký druh mutácie. Robert Jastrow poukázal na to, že je potrebné „pomalé hromadenie priaznivých mutácií“.4 A Carl Sagan k tomu dodal: „Mutácie — náhle zmeny dedičného materiálu — sa dedia ďalej. Poskytujú evolúcii surovinu. Vonkajšie prostredie vyberá tých niekoľko málo mutácií, ktoré napomáhajú prežitiu, a tak dochádza k radu pomalých transformácií jednej živej formy v inú, čím vzniká nový druh.“5
4. Aká komplikácia vzniká tvrdením, že mutácie sa podieľajú na náhlych evolučných zmenách?
4 Hovorilo sa aj o tom, že mutácie môžu byť kľúčom k tým rýchlym zmenám, po ktorých volá teória „prerušovanej rovnováhy“. V časopise Science Digest napísal John Gliedman: „Revizionisti evolučnej teórie sú presvedčení, že mutácie v kľúčových regulačných génoch môžu byť práve tými genetickými nástrojmi, ktoré si vyžaduje ich teória kvantového skoku.“ Britský zoológ Colin Patterson však upozorňuje: „Špekulácie nepoznajú hraníc. O týchto hlavných regulačných génoch nevieme nič.“6 Odhliadnuc však od podobných špekulatívnych úvah, všeobecne sa uznáva, že mutácie, ktoré sa údajne podieľali na evolúcii, sú malé náhodné zmeny, ktoré sa hromadili v priebehu dlhého času.
5. Ako dochádza k mutáciám?
5 Ako dochádza k mutáciám? Predpokladá sa, že väčšina z nich sa odohrá pri normálnom procese rozmnožovania buniek. Pokusy však ukázali, že ich môžu vyvolať aj vonkajšie vplyvy, ako je žiarenie a chemické látky. A ako často k nim dochádza? Rozmnožovanie genetického materiálu v bunke je pozoruhodne stabilné. V porovnaní s počtom buniek, u ktorých v živom organizme prebieha delenie, k mutáciám nedochádza často. Podľa Encyclopedia Americana je reprodukcia „reťazcov DNK, z ktorých je vybudovaný gén, pozoruhodne presná. Tlačové chyby čiže chybné kópie sú [tu] len zriedkavé nehody.“7
Sú prospešné, alebo škodlivé?
6, 7. V akom vzájomnom pomere sú škodlivé a užitočné mutácie?
6 Ak sú užitočné mutácie základom evolúcie, vzniká otázka, koľko z nich je užitočných. Zástancovia evolúcie sa v tejto veci absolútne zhodujú. Napríklad Carl Sagan vyhlásil: „Väčšina [mutácií] je škodlivá alebo smrteľná.“8 Peo Koller povedal, že „prevažná časť mutácií je pre nositeľa mutovaného génu
nevýhodná. Pokusmi sa zistilo, že na každú výhodnú alebo užitočnú mutáciu pripadajú tisíce mutácií škodlivých.“97 Ak vylúčime mutácie „neutrálne“, škodlivé mutácie prevažujú nad údajne užitočnými v pomere niekoľko tisíc k jednej. „Takéto výsledky možno očakávať pri náhodných zmenách v akýchkoľvek komplikovaných systémoch,“ uvádza Encyclopædia Britannica.10 Preto sa o mutáciách tvrdí, že sú príčinou stoviek geneticky podmienených chorôb.11
8. Ako sa aj konkrétnymi výsledkami potvrdila poznámka z jednej encyklopédie?
8 Mutácie sú zvyčajne nevýhodné. Preto Encyclopedia Americana pripúšťa: „Fakt, že väčšina mutácií organizmu škodí, je ťažko zlučiteľný s názorom, že mutácie sú zdrojom surovín pre evolúciu. Mutanti zobrazení v učebniciach biológie sú zbierkou znetvorenín a oblúd, takže sa zdá, že mutácia je procesom skôr deštruktívnym než konštruktívnym.“12 Keď bol mutovaný hmyz vystavený konkurencii normálnych členov druhu, výsledok bol vždy rovnaký. G. Ledyard Stebbins napísal: „Po väčšom či menšom počte generácií bývajú mutanti vylúčení.“13 Nemohli sa uplatniť, lebo nezískali žiadne vylepšenie, naopak, boli degenerovaní a znevýhodnení.
9, 10. Prečo je bezdôvodný predpoklad, že mutácie spôsobujú evolúciu?
9 V knihe Pramene života (angl.) vedec a spisovateľ Isaac Asimov pripustil: „Väčšina mutácií je škodlivá.“ No pripája: „Časom však mutácie určite spôsobujú ďalší postup a vzostup evolúcie.“14 Skutočne sa mutácie takto prejavujú? Máme považovať za užitočný proces, ktorý sa v 999 z 1 000 prípadov preukazuje ako škodlivý? Keby sme chceli stavať dom, vybrali by sme si remeselníka, ktorý je známy tým, že uňho na jednu správne vykonanú prácu pripadajú tisíce prác chybných? Zverili by sme sa vodičovi, ktorý sa pri
jazde dopúšťa tisícich nesprávnych rozhodnutí na jedno správne? Podstúpili by sme operáciu u chirurga, ktorému sa pri operácii prihodí tisíc chybných pohybov na jeden pohyb správny?10 Genetik Dobzhansky kedysi povedal: „Sotva možno očakávať, že by náhoda, náhodná zmena v akomkoľvek jemnom mechanizme mohla mechanizmus zlepšiť. Keď štuchneme palicou do mechanizmu hodiniek alebo do rozhlasového prijímača, málokedy to zlepší jeho funkciu.“15 A tak si skúste položiť otázku: Mám dôvod myslieť si, že všetky tie ohromne zložité bunky, orgány, končatiny a procesy
v živých organizmoch boli vybudované postupom, ktorý rúca?Vytvára sa mutáciami niečo nové?
11–13. Vytvorilo sa mutáciami niekedy niečo nové?
11 Aj keby všetky mutácie boli užitočné, mohlo by sa nimi vytvoriť niečo nové? Nie, nemohlo. Mutácia môže viesť len k obmene už existujúceho znaku. Poskytuje pestrosť, nikdy však niečo nové.
12 The World Book Encyclopedia uvádza príklad, čo sa stane pri užitočnej mutácii: „Rastlina v suchej oblasti má možno mutovaný gén, ktorý spôsobí, že jej narastú dlhšie a silnejšie korene. Táto rastlina by mala väčšiu vyhliadku na prežitie než iné toho istého druhu, lebo jej korene môžu absorbovať viac vody.“16 No vzniklo niečo nové? Nie, je to stále tá istá rastlina. Nevyvinulo sa z nej nič iné.
13 Mutáciami sa môže zmeniť farba alebo štruktúra vlasov. Ale vlasy stále zostanú vlasmi. Nikdy sa nezmenia na perie. Ruka sa môže na základe mutácií zmeniť. Môže mať napríklad nenormálne prsty. Ba niekedy môže mať ruka šesť prstov alebo môže byť inak znetvorená. Je to však stále ruka, nikdy sa nepremení na niečo iné. Nikdy nevznikne ani nemôže vzniknúť nič nové.
Pokusy s ovocnou muškou
14, 15. Čo sa ukázalo po niekoľkých desaťročiach pokusov s ovocnou muškou?
14 Zriedkakedy vykonali vedci toľko rozsiahlych mutačných pokusov ako v prípade ovocnej mušky (Drosophila melanogaster). Od začiatku 20. storočia vystavovali milióny týchto mušiek röntgenovým lúčom. Početnosť mutácií sa tým zvýšila v porovnaní s normálom viac než stonásobne.
15 Čo ukázali pokusy po všetkých tých desaťročiach? Jeden z výsledkov opísal Dobzhansky: „Vyhranení mutanti drozofily, ktorými sa zaoberalo toľko klasických výskumov v genetike, mali v porovnaní s typickými divými muškami temer bez výnimky menšiu vitalitu, menšiu plodnosť i kratšiu dĺžku života.“17 Ďalej sa ukázalo, že mutáciami sa nikdy nevytvorilo nič nové. Mutanti mali medziiným znetvorené krídla, nohy a telo, ale stále zostávali ovocnými muškami. A keď sa mutované mušky medzi sebou krížili, zistilo sa, že po niekoľkých generáciách sa niektoré mušky začali liahnuť normálne. V prirodzenom prostredí by tieto normálne mušky prežili slabšie mutanty a ovocná muška by sa zachovala vo svojej pôvodnej podobe.
16. Ako pomáha genetický kód uchovať stabilitu organizmov?
16 Nositeľka dedičnej informácie, DNK, má obdivuhodnú schopnosť opraviť si genetické poškodenie. Tým zostáva druh, pre ktorý je určitý živý organizmus geneticky určený, uchránený pred zmenami. Časopis Scientific American vysvetľuje, že „život každého organizmu a jeho kontinuita v priebehu generácií“ sa uchováva „pôsobením enzýmov, ktoré ustavične opravujú“ genetické poškodenia. V časopise sa píše: „Závažné poškodenie molekúl DNK môže vyvolať tiesňovú reakciu, pri ktorej sa syntetizuje väčšie množstvo reparačných enzýmov.“18
17. Prečo R. Goldschmidta sklamali pokusy s mutáciami?
17 Preto autor knihy Darwin znova predmetom sporu hovorí o zosnulom významnom genetikovi Richardovi Goldschmidtovi: „Goldschmidt dlhé roky pozoroval mutácie ovocných mušiek a potom začal pochybovať. Ponosoval sa, že zmeny sú tak beznádejne malé, že i keby sa v jednom exemplári zlúčilo tisíc mutácií, stále by to ešte nebol nový druh.“19
Drsnokrídlovec brezový
18, 19. Čo sa tvrdí o drsnokrídlovcovi brezovom a prečo?
18 V literatúre o evolúcii sa často uvádza ako moderný príklad postupujúcej evolúcie anglický drsnokrídlovec brezový. The International Wildlife Encyclopedia hovorí: „Toto je najnápadnejšia evolučná zmena, akú kedy človek pozoroval.“20 Jastrow sa v knihe Červení obri a bieli trpaslíci (angl.) zmieňuje o tom, ako sa Darwin trápil, že nemôže dokázať evolúciu ani na jedinom príklade, a dodáva: „Keby bol vedel o tomto, bol by mal poruke príklad, ktorý potreboval. Bol to nadmieru vzácny prípad.“21 Tým prípadom bol drsnokrídlovec brezový.
19 Čo sa stalo s drsnokrídlovcom brezovým? Sprvu sa častejšie vyskytovala svetlejšia forma tohto motýlika než forma tmavšia. Svetlejšia forma dobre
splývala so svetlejšou farbou kmeňov stromov, a preto bola lepšie chránená pred vtákmi. Kmene stromov však následkom dlhoročného znečistenia v priemyslových oblastiach stmavli. Tak sa svetlá farba stala pre motýliky nevýhodná, lebo ich vtáci ľahšie zbadali a ulovili. Následkom toho mal tmavší variant drsnokrídlovca brezového, pokladaný za mutanta, väčšiu nádej na prežitie, lebo ho vtáky na tmavom pozadí stromov znečistených sadzami ťažšie rozoznávali. Tmavší variant veľmi rýchlo prevládol.20. Ako istý britský lekársky časopis poprel tvrdenie, že drsnokrídlovec brezový sa vyvíjal?
20 Vyvinul sa však z drsnokrídlovca brezového nejaký iný druh hmyzu? Nie, bol to stále drsnokrídlovec brezový, len iného sfarbenia. Preto britský lekársky časopis On Call označil pokus dokázať
evolúciu týmto príkladom ako „neslávne známy“. Uvádza: „Je to síce znamenitý príklad maskovania, ale nemá nijaký význam ako dôkaz evolúcie, lebo tak na začiatku, ako i na konci je to drsnokrídlovec a nevzniká žiaden nový druh.“2221. Čo možno povedať o zdanlivej schopnosti mikroorganizmu vytvoriť si odolnosť voči antibiotikám?
21 Nepresné tvrdenie, že drsnokrídlovec brezový prekonáva evolučnú premenu, sa podobá rôznym ďalším teóriám. Tvrdí sa napríklad, že došlo k evolúcii, keď niektoré baktérie prejavili odolnosť voči antibiotikám. Ale odolnejšie mikroorganizmy sú stále tým istým druhom, nevyvinuli sa v nič ďalšie. Ba pripúšťa sa, že zmena nie je dôsledkom mutácií, ale dôsledkom toho, že isté baktérie sú už od počiatku imúnne. Ak ostatné boli usmrtené liečivami, rozmnožia sa a prevládnu tie, ktoré sú imúnne. V knihe Evolúcia z kozmu (angl.) sa píše: „Pochybujeme však, že v týchto prípadoch ide o niečo viac ako len o selekciu už existujúcich génov.“23
22. Ak sa niektorý hmyz ukáže byť imúnny voči jedovatým látkam, znamená to, že sa vyvíja?
22 To isté sa mohlo stať aj v prípadoch hmyzu, ktorý bol imúnny voči jedovatým látkam použitým proti nemu. Jedovaté látky buď hmyz zabili, alebo boli neúčinné. Tie jedince, ktoré jed usmrtil, nemohli vyvinúť žiadnu odolnosť, pretože uhynuli. Prežitie iných mohlo znamenať, že boli od začiatku imúnne. Táto imunita je genetickým faktorom, ktorý sa u niektorého exempláru prejaví, u iného nie. V každom prípade, druh hmyzu sa tým nezmenil. Nevyvinul sa v niečo iné.
„Podľa ich druhu“
23. Ktoré pravidlo, zapísané v Genezis, potvrdzujú aj mutácie?
23 Mutáciami sa znova potvrdzuje základné pravidlo z 1. kapitoly Genezis: Živé organizmy sa rozmnožujú len „podľa ich druhu“. Príčina je tá, že genetický kód nedovoľuje rastline alebo živočíchovi vybočiť priďaleko od normálnej formy. Je síce možná veľká rozmanitosť (ako pozorujeme napríklad u človeka alebo u mačiek a psov), ale nejde tak ďaleko, aby sa jeden živočích mohol premeniť na iného živočícha. To potvrdzujú všetky doterajšie pokusy s mutáciami. Takisto je preukázaný hlavný zákon biológie, že život pochádza len zo života už existujúceho a že organizmus predkov a potomkov patrí vždy k tomu istému „druhu“.
24. Ako šľachtiteľské pokusy ukázali, že živé organizmy sa rozmnožujú len „podľa ich druhu“?
24 Potvrdzujú to i šľachtiteľské pokusy. Vedci sa šľachtiteľskými metódami pokúšali neobmedzene meniť rozmanité formy zvierat a rastlín. Chceli zistiť, či by časom mohli vyvinúť nové životné formy. S akým výsledkom? V časopise On Call je o tom správa: „Šľachtitelia zvyčajne zisťujú, že po niekoľkých generáciách sa dosiahne optimum, za ktorým už nie je možné ďalšie zlepšovanie, a nie je možné vytvoriť nový druh... Teda šľachtiteľské postupy, zdá sa, evolúcii skôr odporujú, než by ju podporovali.“24
25, 26. Čo sa hovorí vo vedeckých publikáciách o hraniciach rozmnožovania živých organizmov?
25 Podobne sa vyjadril časopis Science: „Druhy skutočne môžu podliehať menším zmenám telesných alebo iných znakov; ale táto schopnosť zmeny je obmedzená a pri dlhodobejšom pozorovaní sa pohybuje okolo strednej hodnoty.“25 Živé organizmy teda nededia schopnosť ustavične sa meniť, namiesto toho dedia: 1. stabilitu a 2. obmedzený rozsah variácií.
26 V knihe Od molekúl k živým bunkám (angl.) sa hovorí: „Po nespočetných cykloch bunkového množenia si tak bunky mrkvy, ako i bunky myšej pečene zachovávajú identitu svojho tkaniva a organizmu.“26 Kniha Symbióza v evolúcii bunky (angl.) hovorí: „Všetok život... sa rozmnožuje s neuveriteľnou presnosťou.“27 Časopis Scientific American poznamenáva: „Rozmanité formy života sú nesmierne pestré, ale vnútri určitej rodovej línie zostávajú formy pozoruhodne stále: svine zostávajú sviňami a duby dubmi, z generácie na generáciu.“28 Istý vedec a spisovateľ napísal: „Ružový ker vždy zakvitne ružami, nikdy nie kvetmi kamélií. A kozy stále rodia kozľatá,
nikdy nie jahňatá.“ Dodáva, že mutácie „nemôžu vysvetliť evolúciu v celej jej šírke — prečo existujú ryby, plazy, vtáky a cicavce“.2927. Čo si Darwin mylne vysvetľoval, keď pozoroval pinku z ostrovov Galapágy?
27 Práve variabilnosť vnútri jedného druhu ovplyvnila Darwina pri jeho pôvodných úvahách. Za svojho pobytu na ostrovoch Galapágy pozoroval jeden druh piniek. Tieto vtáky boli toho istého druhu ako ich základná forma na juhoamerickom kontinente, odkiaľ sa pravdepodobne rozšírili. Boli tu však pozoruhodné rozdiely, napríklad v tvare zobáka. Darwin to vysvetľoval postupujúcou evolúciou. V skutočnosti však nešlo o nič iné, len o ďalší príklad rozmanitosti vnútri jedného druhu, ktorú umožňuje genetické vybavenie živočícha. Pinky naďalej zostali pinkami. Nikdy sa nepremenili a nepremenia na niečo iné.
28. Do akej miery môžeme povedať, že vedecké skutočnosti sú v plnom súlade s pravidlom z 1. Mojžišovej, ‚podľa svojho druhu‘?
28 A tak to, čo hovorí Genezis, je v plnom súlade s vedecky zistenými skutočnosťami. Keď zasejeme semeno, môže z neho vzísť len čosi „podľa jeho druhu“, takže pri vysádzaní záhrady môžeme dôverovať spoľahlivosti tohto zákona. Keď majú mačky mláďatá, sú to vždy mačky. Keď sa ľudia stanú rodičmi, ich deti sú vždy ľudia. Sú síce rozdiely vo farbe, veľkosti a výzore, ale vždy v rámci jedného druhu. Videl už niekto z vás, že by to v niektorom prípade bolo inak?
Nie sú základom evolúcie
29. Ako sa istý francúzsky biológ vyjadril o mutáciách?
29 Záver je jasný. Náhodné genetické zmeny, nech sú akokoľvek časté, nedokazujú, že jedna forma života prechádza do druhej. Francúzsky biológ Jean Rostand kedysi povedal: „Nie, rozhodne sa nemôžem prinútiť k viere, že tieto ‚mýlky‘ dedičnosti — i za spolupôsobenia prirodzeného výberu, i za predpokladu, že vývoj živých foriem sa odohrával v obrovskom
časovom rozmedzí — by boli zodpovedné za vznik celého sveta s jeho prekypujúcou rozmanitosťou, v ktorom je všetko do najmenšej podrobnosti premyslené, za jeho úžasné ‚prispôsobenia‘.“3030. Čo poznamenal o mutáciách istý genetik?
30 Podobne sa vyjadril o úlohe, ktorá sa pripisuje mutáciám, genetik C. H. Waddington: „To je ako teória o tom, že ak vezmeme ktorýchkoľvek štrnásť riadkov nejakého súvislého anglického textu a zmeníme vždy jedno písmeno, pričom ponecháme len tie časti, ktoré ešte dávajú zmysel, napokon skončíme jedným zo Shakespearových sonetov... to mi pripadá ako logika duševne chorého, a myslím si, že by sme mali nájsť lepšie vysvetlenie.“31
31. Ako istý prírodovedec nazval názor, že mutácie sú surovinou evolúcie?
31 Je to tak, ako povedal profesor John Moore: „Pri prísnom skúmaní a analýze sa každé dogmatické tvrdenie, že... genetické mutácie sú surovinou pre ďalší evolučný proces zahrnujúci prirodzený výber, javí ako slová bájky.“32
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 99]
„Mutácie... sú základom evolúcie“
[Zvýraznený text na strane 100]
Mutácie sa podobajú „nehodám“ v genetickom mechanizme. Nehody však spôsobujú škodu, nie zlepšenie
[Zvýraznený text na strane 101]
‚Zdá sa, že mutácia je procesom skôr deštruktívnym než konštruktívnym‘
[Zvýraznený text na strane 105]
„Keby sa v jednom exemplári zlúčilo tisíc mutácií, stále by to ešte nebol nový druh“
[Zvýraznený text na strane 107]
„Nemá nijaký význam ako dôkaz evolúcie“
[Zvýraznený text na strane 107]
Mutácie potvrdzujú, že živé organizmy sa rozmnožujú len „podľa ich druhu“
[Zvýraznený text na strane 108]
„Šľachtiteľské postupy... evolúcii skôr odporujú, než by ju podporovali“
[Zvýraznený text na strane 109]
„Svine zostávajú sviňami a duby dubmi, z generácie na generáciu“
[Zvýraznený text na strane 110]
Mutácie „nemôžu vysvetliť evolúciu v celej jej šírke“
[Zvýraznený text na strane 110]
„To mi pripadá ako logika duševne chorého, a myslím si, že by sme mali nájsť lepšie vysvetlenie“
[Rámček/obrázok na stranách 112, 113]
Čo zodpovedá skutočnostiam?
Po prečítaní predošlých kapitol sa núka otázka: Čo zodpovedá skutočnostiam — evolúcia, či stvorenie? Nasledujúce stĺpce ukazujú model evolúcie, model stvorenia a skutočnosti z reálneho sveta.
Model evolúcie Model stvorenia Konkrétne skutočnosti
Život sa vyvíjal Život vzniká len 1. Život vzniká len
z neživej hmoty zo života už zo života už
náhodnou chemickou existujúceho; existujúceho
evolúciou pôvodne stvorený 2. Zložitý genetický
(samoplodením) inteligentným kód sa nemôže
stvoriteľom sformovať náhodou
Očakávané Očakávané svedectvá Skutočné svedectvá
svedectvá skamenelín: skamenelín: skamenelín:
1. Jednoduché formy 1. Zložité formy 1. Náhle objavenie
života vznikajúce objavujúce sa náhle sa zložitých foriem
postupne vo veľkej života vo veľkej
2. Prechodné rozmanitosti rozmanitosti
formy nadväzujúce 2. Medzery oddeľujúce 2. Každý nový druh
na predošlé hlavné druhy; sa odlišuje
žiadne medzičlánky od druhov
predchádzajúcich;
žiadne medzičlánky
Nové druhy Nové druhy sa Nové druhy sa
vznikajú postupne; neobjavujú postupne; neobjavujú postupne,
počiatky ešte žiadne neúplne hoci je mnoho
neúplne vyvinutých vyvinuté kosti alebo odrôd; žiadne
kostí a orgánov orgány, všetky časti neúplne vyvinuté
na rozličných sú úplné kosti alebo orgány
prechodných stupňoch
Mutácie sú Mutácie sú pre Malé mutácie sú
v konečnom dôsledku zložité živočíchy škodlivé, veľké sú
užitočné; vytvárajú škodlivé, nevedú smrteľné; výsledkom
nové znaky k ničomu novému nikdy nie je niečo
nové
Postupný vznik Civilizácia sa Civilizácia sa
civilizácie objavuje súčasne objavuje zároveň
vychádzajúci s človekom; od s človekom;
z hrubých, začiatku zložitá obyvatelia jaskýň
zvieracích začiatkov a dômyselná sú súčasníci
civilizovaných ľudí
Reč sa vyvíjala Reč vznikla Reč vznikla
z jednoduchých zároveň s človekom; zároveň s človekom;
zvieracích zvukov staré jazyky sú staré jazyky sú
v dnešné zložité zložité a úplné často zložitejšie
jazyky než novodobé
Človek sa objavuje Človek sa objavuje Najstaršie písomné
pred miliónmi asi pred 6 000 záznamy sa odhadujú
rokov rokmi len asi na 5 000
rokov
... Logický záver
Keď porovnáme skutočnosti reálneho sveta s predpoveďami evolúcie a s predpoveďami stvorenia, neukáže sa jasne, ktorý model zodpovedá skutočnostiam a ktorý je s nimi v rozpore? Dôkazy zo sveta živých organizmov, ktoré sú okolo, a zo záznamu skamenelín o dávno vyhynutých organizmoch vedú k tomu istému záveru. Život bol stvorený. Nevyvinul sa.
Nie, život sa naozaj nezačal v akejsi neznámej prvotnej „polievke“. Ľudstvo nepochádza z predkov podobných opiciam. Naopak, živé organizmy boli stvorené v hojnom množstve ako odlišné rodové formy. Každá sa mohla rozmnožovať s veľkou rozmanitosťou vnútri svojho „druhu“, ale žiadny druh nemohol prekročiť hranice, oddeľujúce jednotlivé druhy. U živých organizmov možno zreteľne pozorovať, že táto hranica je daná neplodnosťou krížencov. A rozdiel medzi druhmi je zaistený genetickým mechanizmom, ktorý je u každého druhu jedinečný.
Avšak o existencii stvoriteľa svedčí toho oveľa viac než len skutočnosti zodpovedajúce modelu stvorenia. Uvažujte o udivujúcej premyslenosti a zložitosti toho, čo možno vidieť na zemi, a vlastne v celom vesmíre. Aj to je svedectvo o existencii najvyššej inteligencie. V ďalších kapitolách obrátime pozornosť iba na niekoľko týchto divov, od bázeň vzbudzujúceho vesmíru po zložito vystavaný mikrokozmos.
[Obrázky na strane 102]
Vybrali by sme si remeselníka, ktorý je známy tým, že uňho na jednu správne vykonanú prácu pripadajú tisíce prác chybných?
Zverili by sme sa vodičovi, ktorý sa pri jazde dopúšťa tisícich nesprávnych rozhodnutí na jedno správne?
Podstúpili by sme operáciu u chirurga, ktorému sa pri operácii prihodí tisíc chybných pohybov na jeden pohyb správny?
[Obrázok na strane 103]
Dobzhansky: „Keď štuchneme palicou do... rozhlasového prijímača, málokedy to zlepší jeho funkciu“
[Obrázky na strane 104]
Pokusy s ovocnými muškami priniesli množstvo znetvorených mutantov, ale boli to vždy ovocné mušky
Normálna ovocná muška
Mutované mušky
[Obrázky na strane 106]
Farebné zmeny u drsnokrídlovca brezového nie sú príkladom evolúcie, ale sú len príkladom pestrosti vnútri základného druhu
[Obrázky na strane 108]
V čeľadi psov je mnoho variantov, ale psy zostávajú stále psami
[Obrázky na strane 109]
V ľudskej rodine je veľká rozmanitosť, ale ľudia sa môžu rozmnožovať len ‚podľa svojho druhu‘
[Obrázky na strane 111]
Pinky, ktoré pozoroval Darwin na ostrovoch Galapágy, zostávajú ďalej pinkami; to, čo pozoroval, boli odrody, nie príklady evolúcie