Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 4 — Biblia a jej kánon

Pôvod slova „Biblia“; určovanie, ktoré knihy právom patria do Božskej knižnice; zamietnutie apokryfov.

1, 2. a) Aký je všeobecný význam gréckeho slova biblia? b) Ako sa používa toto slovo a príbuzné slová v Kresťanských gréckych písmach? c) Ako sa dostalo slovo Biblia do slovenčiny?

INŠPIROVANÉ Písma sa všeobecne označujú ako Biblia, a preto je zaujímavé skúmať pôvod a význam slova „Biblia“. Je prevzaté z gréckeho slova biblia, ktoré znamená „knižky“. To je zas odvodené zo slova biblos, ktoré sa používalo pre dreň lodyhy papyrusu, z ktorého sa v starých dobách vyrábal „papier“ na písanie. (Fénický prístav Gebal, cez ktorý sa papyrus z Egypta dovážal, začali Gréci nazývať Byblos. Pozri Jozuu 13:5, poznámka pod čiarou v Rbi8.) Rôzne písomné správy na tomto druhu materiálu boli známe ako biblia. A tak slovo biblia označovalo akékoľvek spisy, zvitky, knihy, doklady, písomnosti, alebo dokonca zbierku malých kníh.

² Je prekvapujúce, že samotné slovo Biblia sa zvyčajne nenachádza v texte slovenských alebo inojazyčných prekladov Svätých písiem. Avšak už v 2. storočí pred n. l. sa v gréčtine na zbierku inšpirovaných kníh Hebrejských písiem poukazovalo výrazom ta biblia. V Danielovi 9:2 napísal prorok: „Ja, Daniel, [som] podľa kníh rozpoznal...“ Septuaginta tu má biblois, tretí pád množného čísla od biblos. V 2. Timotejovi 4:13 Pavol napísal: „Keď prídeš, dones... zvitky [po grécky biblia]. Grécke slová biblion a biblos sa vyskytujú v niekoľkých gramatických formách viac ako 40-krát v Kresťanských gréckych písmach a zvyčajne sú preložené ako „zvitok (zvitky)“ alebo „kniha (knihy)“. Neskôr sa biblia používa v latinčine ako slovo v jednotnom čísle a z latinčiny sa dostalo slovo „Biblia“ do slovenčiny.

3. Ako dosvedčujú pisatelia Biblie, že je to Božie inšpirované slovo?

³ Je to Božie slovo. Hoci boli pri inšpirovanom písaní Biblie použití rôzni muži a ďalší sa zasa podieľali na jej prekladaní z pôvodných jazykov do dnešných písaných jazykov, je Biblia v najplnšom zmysle Božím slovom, Božím vlastným inšpirovaným zjavením pre ľudí. Sami inšpirovaní pisatelia sa na to tak pozerali, čo dokazujú výrazy, ktoré používali, ako „výrok Jehovových úst“ ​(5. Mojž. 8:3), „výroky Jehovu“ ​(Joz. 24:27), „Jehovove prikázania“ ​(Ezdr. 7:11), „Jehovov zákon“ ​(Žalm 19:7), „Jehovovo slovo“ ​(Iz. 38:4), „Jehovov výrok“ ​(Mat. 4:4) a opäť „Jehovovo slovo“ ​(1. Tes. 4:15).

BOŽSKÁ KNIŽNICA

4. Z čoho sa Biblia skladá a kto to určil?

⁴ To, čo dnes človek pozná ako Bibliu, je vlastne zbierka starovekých, Bohom inšpirovaných písomností, ktoré boli zostavované v písanej podobe počas šestnástich storočí. Celá táto zbierka písomností tvorí to, čo Hieronym dobre označil v latinčine ako Bibliotheca Divina čiže Božská knižnica. Táto knižnica má zoznam čiže úradný súpis publikácií. Ako v iných špecializovaných knižniciach obmedzuje sa tento zoznam na knihy, zapadajúce do rámca dotyčnej knižnice. Všetky nepatričné knihy sú vylúčené. Boh Jehova je Veľký knihovník, ktorý stanoví normu, určujúcu, ktoré spisy majú byť včlenené. A tak má Biblia stanovený zoznam, ktorý obsahuje 66 kníh, ktoré sú všetky výtvorom Božieho riadiaceho svätého ducha.

5. Čo je biblický kánon a ako vzniklo toto označenie?

⁵ Zbierka čiže súpis kníh, ktoré sú prijaté ako pravé a inšpirované Písmo, je často nazývaná biblický kánon. Pôvodne slúžil rákos (hebrejsky kaneh) ako meradlo, pokiaľ nebol po ruke kus dreva. Apoštol Pavol použil grécke slovo kanon pre „pravidlo správania“ ako aj pre „územie“ vymerané ako jeho pridelenie. (Gal. 6:16, poznámka pod čiarou v Rbi8; 2. Kor. 10:13) A tak kanonické knihy sú tie, ktoré sú pravé a inšpirované a vhodné na použitie ako meradlo pre určovanie pravej viery, náuky a správania. Ak používame knihy, ktoré nie sú „priame“ ako olovnica, naša „stavba“ nebude pravá a neobstojí v skúške Hlavného dozorcu.

6. Uveď niektoré činitele, ktoré určujú kanonicitu knihy.

⁶ Určovanie kanonicity. A teraz niektoré z Božích  ukazovateľov, ktoré určujú kanonicitu 66 kníh Biblie. Spisy musia predovšetkým hovoriť o Jehovových záležitostiach na zemi, obracať ľudí k jeho uctievaniu a vzbudzovať hlbokú úctu k jeho menu, k jeho dielu a predsavzatiam na zemi. Musia podávať dôkaz inšpirácie, totiž že sú výtvorom svätého ducha. (2. Petra 1:21) Nesmie v nich byť nijaká výzva k povere alebo k uctievaniu tvorov, ale skôr výzva k láske a službe Bohu. V žiadnom z jednotlivých spisov nesmie byť nič, čo by bolo v rozpore s vnútorným súladom celku, ale každá kniha musí naopak svojou jednotou s ostatnými podporovať jedno autorstvo, a to autorstvo Boha Jehovu. Od spisov je možné očakávať, že tiež podajú dôkazy presnosti do najmenšieho detailu. Okrem týchto základných náležitostí sú iné špicifické znaky inšpirácie, a teda kanonicity, podľa povahy obsahu každej knihy. O tých sa tu hovorilo v úvodnej látke ku každej z biblických kníh. Sú tiež zvláštne okolnosti, ktoré platia pre Hebrejské písma, a zas iné pre Kresťanské grécke písma. I tie pomáhajú pri určovaní biblického kánonu.

HEBREJSKÉ PÍSMA

7. Akými postupnými krokmi bol ukončený hebrejský kánon a s čím musela byť v súlade každá novšia časť?

⁷ Nemali by sme si myslieť, že sa s prijatím toho, čo tvorilo inšpirované Písma, muselo čakať až do dokončenia hebrejského kánonu v 5. storočí pred n. l. To, čo napísal Mojžiš pod vedením Božieho ducha, Izraeliti prijímali od samého začiatku ako inšpirované, Božieho pôvodu. Keď bol dokončený Pentateuch, tvoril vtedajší kánon. Museli logicky nasledovať ďalšie zjavenia o Jehovovových predsavzatiach, ktoré ľudia dostali pod inšpiráciou, a byť v súlade so základnými zásadami pravého uctievania, vysvetlenými v Pentateuchu. Poznali sme, že je to pravda, keď sme uvažovali o rôznych biblických knihách, a to najmä keď hovoria priamo o veľkolepej téme Biblie, o posvätení Jehovovho mena a ospravedlnení Božej zvrchovanosti prostredníctvom Kráľovstva Krista, sľúbeného Semena.

8. Čo stanoví kanonicitu prorockých kníh Biblie?

⁸ Najmä Hebrejské písma oplývajú proroctvami. Jehova sám zaobstaral prostredníctvom Mojžiša základ pre stanovenie pravosti proroctva, či je skutočne od Boha alebo nie, a tak pomohol pri určovaní kanonicity prorockej knihy. (5. Mojž. 13:1–3; 18:20–22) Skúmanie každej z prorockých kníh Hebrejských písiem spolu s Bibliou ako celkom a svetskými dejinami potvrdzuje nad akúkoľvek pochybnosť, že „slovo“, o ktorom tieto knihy hovorili, bolo v Jehovovom mene, že ‚nastalo alebo sa uskutočnilo‘ úplne alebo v malom čiže čiastočne, keď išlo o budúce veci, a že obracalo ľudí k Bohu. Tým, že zodpovedalo týmto požiadavkám, sa potvrdilo, že proroctvo bolo pravé a inšpirované.

9. Ktorý dôležitý činiteľ máme mať na mysli, keď uvažujeme o otázke biblického kánonu?

⁹ Kanonicita mnohých kníh Hebrejských písiem je priamym spôsobom stanovená tým, že ich cituje Ježiš a inšpirovaní pisatelia Kresťanských gréckych písiem. Táto skúška sa však nehodí na všetky, napríklad na Ester a Kazateľa. Keď uvažujeme o kanonicite, musíme mať teda na mysli iný nanajvýš dôležitý činiteľ, a to sa týka celého biblického kánonu. Jehova inšpiroval ľudí, aby zapísali Božie oznámenia pre svoje poučenie, budovanie a povzbudenie v jeho uctievaní a službe. Z toho logicky vyplýva, že Jehova riadi a vedie zostavovanie inšpirovaných spisov a určovanie biblického kánonu, aby neexistovala nijaká pochybnosť o tom, čo tvorí jeho Slovo pravdy, čo je trvalým meradlom pravého uctievania. Len týmto spôsobom mohli tvorovia na zemi naďalej dostávať ‚nové zrodenie prostredníctvom Božieho slova‘, len tak mohli svedčiť o skutočnosti, že „Jehovov výrok trvá navždy.“ — 1. Petra 1:23, 25.

10. Dokedy bol stanovený kánon Hebrejských písiem?

¹⁰ Stanovenie hebrejského kánonu. Židovská tradícia pripisuje začiatok zostavovania a usporiadania kánonu Hebrejských písiem Ezdrášovi a hovorí, že ich dokončil Nehemiáš. Ezdráš bol iste dobre vyzbrojený pre také dielo, lebo bol sám jedným z inšpirovaných pisateľov Biblie. Bol aj kňazom, učencom a úradným odpisovačom svätých spisov. (Ezd. 7:1–11) Tak nie je dôvod k pochybám o tradičnom názore, že kánon Hebrejských písiem bol stanovený koncom 5. storočia pred n. l.

11. Ako uvádza tradičný židovský kánon zoznam Hebrejských písiem?

¹¹ Dnes do zoznamu zahrňujeme 39 kníh Hebrejských písiem. Tradičný židovský kánon obsahuje tie isté knihy, ale ich počíta ako 24. Niektoré autority spájali Rút so Sudcami a Plač s Jeremiášom a udávali počet kníh ako 22, ale stále sa držali presne tých istých kanonických spisov. * Tak sa počet inšpirovaných kníh rovnal počtu písmen v hebrejskej abecede. Nasleduje  zoznam 24 kníh podľa tradičného židovského kánonu:

Zákon (Pentateuch)

1. 1. Mojžišova

2. 2. Mojžišova

3. 3. Mojžišova

4. 4. Mojžišova

5. 5. Mojžišova

Proroci

6. Jozua

7. Sudcovia

8. Samuel (Prvá a Druhá spolu ako jedna kniha)

9. Kráľov (Prvá a Druhá spolu ako jedna kniha)

10. Izaiáš

11. Jeremiáš

12. Ezechiel

13. Dvanásť prorokov (Hozeáš, Joel, Ámos, Obadiáš, Jonáš, Micheáš, Náhum, Habakuk, Sofoniáš, Haggeus, Zechariáš a Malachiáš ako jedna kniha)

Spisy (Hagiografy)

14. Žalmy

15. Príslovia

16. Jób

17. Šalamúnova pieseň

18. Rút

19. Plač

20. Kazateľ

21. Ester

22. Daniel

23. Ezdráš (Nehemiáš bol zahrnutý s Ezdrášom)

24. Paralipomenon (Prvá a Druhá spolu ako jedna kniha)

12. Čo ďalej potvrdzuje hebrejský kánon a ktorými spismi sa končí?

¹² To bol zoznam čiže kánon, ktorý prijal ako inšpirované Písma Ježiš Kristus a raný kresťanský zbor. Inšpirovaní pisatelia Kresťanských gréckych písiem citovali len z týchto spisov a tým, že uvádzali tieto citáty výrazmi „ako je napísané“, potvrdzovali, že sú Božím slovom. (Rim. 15:9) Keď Ježiš hovoril o úplných inšpirovaných Písmach, ktoré boli napísané až do času jeho služby, dovolával sa vecí zaznamenaných „v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch“. (Luk. 24:44) „Žalmy“ ako prvá kniha Hagiografov tu označujú celú túto časť. Posledná historická kniha zahrnutá do hebrejského kánonu bola kniha Nehemiáš. Vedenie Božieho ducha je zjavné z toho, že iba táto kniha udáva východiskový bod pre počítanie významného Danielovho proroctva, že „od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem“ do Mesiášovho príchodu bude obdobie 69 prorockých týždňov. (Dan. 9:25; Neh. 2:1–8; 6:15) Nehemiášova kniha poskytuje aj dejinné pozadie pre poslednú z prorockých kníh, Malachiáša. Malachiáš nesporne patrí do kánonu inšpirovaných Písiem, lebo z nej niekoľkokrát citoval sám Boží Syn, Ježiš. (Mat. 11:10, 14) Podobne sa cituje z väčšiny kníh hebrejského kánonu, ktoré boli všetky napísané pred Nehemiášom a Malachiášom. Pisatelia Kresťanských gréckych písiem však neuvádzajú citáty zo žiadnych takzvaných inšpirovaných spisov, napísaných po období Nehemiáša a Malachiáša až do Kristových čias. To potvrdzuje tradičný názor Židov a tiež názor kresťanského zboru 1. storočia n. l., že hebrejský kánon skončil spismi Nehemiáša a Malachiáša.

APOKRYFICKÉ KNIHY HEBREJSKÝCH PÍSIEM

13. a) Čo sú apokryfické knihy? b) Ako došlo k ich prijatiu do rímskokatolíckeho kánonu?

¹³ Čo sú apokryfické knihy? Sú to spisy, zahrnuté niektorými do určitých Biblií, ale inými zavrhnuté, pretože neposkytujú dôkazy, že by boli inšpirované Bohom. Grécke slovo apokryfos sa vzťahuje na veci „starostlivo skryté“. (Mar. 4:22; Luk. 8:17; Kol. 2:3) Pojem sa používa pre knihy pochybného autorstva či autority alebo pre tie, ktorým chýba svedectvo Božej inšpirácie, i keď sa im azda pripisuje určitá hodnota pre osobné čítanie. Také knihy sa uchovávali oddelene a verejne sa nečítali; odtiaľ je výraz „skryté“. Na kartáginskom koncile v roku 397 pred n. l. bolo navrhnuté, aby sa k Hebrejským písmam pridalo sedem apokryfických kníh, spolu s dodatkami ku kanonickým knihám Ester a Daniel. Avšak až v roku 1546, na tridentskom koncile, potvrdila rímskokatolícka cirkev definitívne prijatie týchto dodatkov do svojho zoznamu biblických kníh. Tieto dodatky boli: Tobiáš, Judit, dodatky k Ester, Múdrosť, Ekklesiastikus, Báruch, tri dodatky k Danielovi, Prvá Makabejská a Druhá Makabejská.

14. a) V akom smere je Prvá Makabejská zaujímavá? b) Ktoré autority sa nikdy neodvolávali na apokryfy a prečo?

¹⁴ Kniha Prvá Makabejská, hoci ju nemožno v nijakom prípade považovať za inšpirovanú knihu, obsahuje historicky zaujímavé informácie. Podáva správu o boji Židov za nezávislosť počas 2. storočia pred n. l. pod vedením kňazskej rodiny Makabejcov. Ostatné apokryfické knihy sú plné mýtov a povier a hemžia sa omylmi. Ježiš ani pisatelia Kresťanských gréckych písiem sa na ne nikdy neodvolávali, ani z nich necitovali.

15, 16. Ako ukázali Josephus a Hieronym, ktoré knihy sú kanonické?

¹⁵ Židovský dejepisec Flavius Josephus z 1. storočia n. l. hovorí vo svojom diele Proti Apiónovi (I, 38–41 [8]) o všetkých knihách, ktoré Hebreji uznávali za sväté. Napísal: „Nevlastníme nespočetné množstvo rozporuplných kníh, ktoré by si odporovali. Našich kníh, ktorým sa oprávnene dôveruje, je len dvadsaťdva [čo zodpovedá dnešným 39, ako ukazuje 11. odsek] a obsahujú záznam celého obdobia. Päť z nich sú knihy Mojžišove, zahrnujúce zákony a tradičné dejiny od zrodenia človeka po úmrtie zákonodarcu... Od smrti Mojžiša až do Artaxerxa, ktorý vystriedal Xerxa ako kráľ Perzie, zapísali proroci po Mojžišovi históriu udalostí vo svojej vlastnej dobe do trinástich kníh. Zostávajúce štyri knihy obsahujú  chválospevy Bohu a návody, ako sa správať v ľudskom živote.“ Tak Josephus ukazuje, že kánon Hebrejských písiem bol stanovený dávno pred 1. storočím n. l.

¹⁶ Biblický učenec Hieronym, ktorý dokončil latinský preklad Biblie, Vulgátu, asi v roku 405 n. l., mal úplne vyhranený postoj k apokryfickým knihám. Po uvedení zoznamu inšpirovaných kníh, v ktorom používa rovnaké počítanie ako Josephus a čísluje 39 inšpirovaných kníh Hebrejských písiem ako 22, píše vo svojom prológu ku knihám Samuelovým a Kráľovským vo Vulgáte: „Je teda dvadsaťdva kníh... Tento prológ Písiem môže slúžiť ako dobre podložený prístup ku všetkým knihám, ktoré prekladáme z hebrejčiny do latinčiny, aby sme vedeli, že všetko, čo je mimo neho, sa musí zaradiť do apokryfov.“

KRESŤANSKÉ GRÉCKE PÍSMA

17. Na akú zodpovednosť si robí nárok rímskokatolícka cirkev, ale kto v skutočnosti stanovil, ktoré knihy tvoria biblický kánon?

¹⁷ Rímskokatolícka cirkev si robí nárok na zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré knihy majú byť zahrnuté do biblického kánonu, a odvoláva sa na kartáginský koncil (397 n. l.), kde bol zostavený zoznam kníh. Avšak pravdou je opak, lebo kánon, vrátane zoznamu kníh, ktoré tvoria Kresťanské grécke písma, bol vtedy už stanovený, a to nie výnosom nejakého koncilu, ale riadením Božieho svätého ducha — toho istého ducha, ktorý predtým inšpiroval napísanie tých kníh. Svedectvo neskorších neinšpirovaných tvorcov zoznamu má hodnotu len v tom, že uznáva biblický kánon, ktorý autorizoval Boží duch.

18. K akým dôležitým záverom môžeme dospieť na základe tabuľky, ktorá ukazuje rané zoznamy Kresťanských gréckych písiem?

¹⁸ Svedectvá z raných zoznamov. Pohľad na sprievodnú tabuľku ukazuje, že rad zoznamov Kresťanských písiem zo 4. storočia, datovaných pred spomínaným koncilom, presne súhlasí s naším terajším kánonom, a niektoré iné vypúšťajú len Zjavenie. Pred koncom 2. storočia boli všeobecne prijaté štyri evanjeliá, Skutky a dvanásť listov apoštola Pavla. Len o niekoľkých menších spisoch boli na určitých územiach pochybnosti. To bolo pravdepodobne preto, že počiatočné rozšírenie týchto spisov bolo z toho či onoho dôvodu obmedzené, a tak trvalo dlhšie, než boli prijaté ako kanonické.

19. a) Aký významný doklad bol nájdený v Taliansku a z ktorého je obdobia? b) Ako bližšie definuje prijatý kánon tej doby?

¹⁹ Jedným z najzaujímavejších raných zoznamov je zlomok, ktorý objavil L. A. Muratori v Ambroziánskej knižnici v Miláne a ktorý zverejnil v roku 1740. Hoci chýba začiatok, zmienka o Lukášovi ako o treťom evanjeliu naznačuje, že najprv uvádzal Matúša a Marka. Muratoriho zlomok, ktorý je v latinčine, sa datuje do neskorej časti 2. storočia n. l. Je to nanajvýš zaujímavý doklad, ako ukazuje nasledujúci čiastočný preklad: „Tretia kniha evanjelia je podľa Lukáša. Lukáš, dobre známy lekár, ju napísal pod svojím vlastným menom... Štvrtá kniha evanjelia je od Jána, jedného z učeníkov. A tak nie je nijaký nesúlad vo viere veriacich, hoci v jednotlivých knihách evanjelií je podaný rôzny výber skutočností, pretože vo všetkých [z nich] boli oznámené pod jedným riadiacim Duchom všetky veci týkajúce sa jeho narodenia, umučenia, vzkriesenia, rozhovorov s jeho učeníkmi a jeho dvojakého príchodu, prvého v pokorení, vyplývajúceho z opovrhnutia, ku ktorému došlo, a druhého v sláve kráľovskej moci, ktorý má ešte len nastať. Aký je to teda div, ak Ján tak zhodne uvádza vo svojich epištolách týchto niekoľko vecí a osobne hovorí: ‚Čo sme videli svojimi očami a počuli svojimi ušami a čoho sa dotýkali naše ruky, to sme napísali.‘ Tak totiž vyznáva, že bol nielen očitým svedkom, ale tiež poslucháčom a rozprávačom všetkých podivuhodných vecí o Pánovi v ich poradí. A čo viac, skutky všetkých apoštolov sú zapísané v jednej knihe. Lukáš ich [tak] zhrnul pre najznamenitejšieho Teofila... Teraz Pavlove epištoly; kto chce prozumieť, tomu samé objasňujú, čím sú, odkiaľ, alebo prečo boli poslané. Najprv podrobne písal Korinťanom, aby zamedzil kacírskemu rozkolu, potom Galaťanom [proti] obriezke, a Rimanom o poriadku Písiem, a oznamoval tiež, že Kristus je v nich hlavnou témou — o každom z nich je potrebné hovoriť, aby sme videli, že sám požehnaný apoštol Pavol nasleduje príklad svojho predchodcu Jána a píše nie viac ako siedmim cirkvám menovite v tomto poradí: Korinťanom (prvý), Efezanom (druhý), Filipanom (tretí), Kolosanom (štvrtý), Galaťanom (piaty), Tesaloničanom (šiesty), Rimanom (siedmy). Ale hoci píše v záujme nápravy dvakrát Korinťanom a Tesaloničanom, je ukázané [? t. j., týmto sedemnásobným písaním], že je iba jedna cirkev rozptýlená po celej zemi; a Ján takisto v Apokalypse, hoci píše siedmim cirkvám, predsa hovorí ku všetkým. Ale [písal] z náklonnosti a lásky jeden Filémonovi a jeden Títovi a dva Timotejovi; [a tie] sú považované za sväté v počestnej vážnosti cirkvi... ďalej sú počítané Júdova epištola a dve nesúce Jánovo meno,... Prijímame len Jánovu a Petrovu apokalypsu; niektorí z nás si neprajú, aby bola [tá posledná] čítaná  v cirkvi.“ — The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge (Nová Schaff–Herzogova encyklopédia náboženského poznania), 1956, zv. VIII, strana 56.

20. a) Ako je možné vysvetliť okolnosť, že je vynechaný jeden Jánov a jeden Petrov list? b) Ako presne teda zodpovedá tento zoznam nášmu súčasnému zoznamu?

²⁰ Všimnime si, že ku koncu Muratoriho zlomku je zmienka len o dvoch Jánových epištolách. Ale hore uvedená encyklopédia poznamenáva k tomuto bodu na strane 55, že tieto dve Jánove epištoly „môžu byť len druhá a tretia, ich pisateľ si hovorí len ‚starší‘. O prvej už hovoril, i keď len príležitostne, v spojitosti so štvrtým evanjeliom, a vyjadril tam svoje jednoznačné presvedčenie o jeho pôvode od Jána, a preto sa tu autor cítil oprávnený obmedziť sa na oba menšie listy. K tomu, že zrejme chýba akákoľvek zmienka o prvej Petrovej epištole, uvádza tento prameň  ďalej: „Najpravdepodobnejšia hypotéza je tá, že sa stratilo niekoľko slov, azda riadok, v ktorom boli menované ako prijaté 1. Petra a Jánova Apokalypsa.“ Preto táto encyklopédia zhrnuje zo stanoviska Muratoriho zlomku na strane 56: „Nový zákon sa chápe tak, že sa celkom určite skladá zo štyroch evanjelií, Skutkov, trinástich Pavlových epištol, Jánovej Apokalypsy, pravdepodobne troch jeho epištol, Júdu a pravdepodobne 1. Petra, zatiaľ čo ešte nebol umlčaný odpor k ďalšiemu z Petrových spisov.“

21. a) Prečo sú zaujímavé Origenove komentáre k inšpirovaným spisom? b) Čo potvrdili neskorší pisatelia?

²¹ Origenes prijal okolo roku 230 n. l. medzi inšpirované Písma knihu Hebrejom a Jakubovu, ktoré chýbali v Muratoriho zlomku. Naznačuje, že niektorí pochybovali o ich kanonickom oprávnení, a to tiež ukazuje, že v tom čase všetky zbory súhlasili s kanonicitou väčšiny Gréckych písiem, len niektorí pochybovali o niekoľkých menej známych epištolách. Neskôr Atanázius, Hieronym a Augustín potvrdili závery skorších zoznamov tým, že vymedzili ako kánon tých istých 27 kníh, ktoré máme teraz. *

22, 23. a) Ako boli pripravené zoznamy katalógov v tabuľke? b) Prečo zrejme neboli žiadne také zoznamy pred Muratoriho zlomkom?

²² Väčšina katalógov v tabuľke sú presne vymedzené zoznamy ukazujúce, ktoré knihy boli prijaté ako kanonické. Zoznam Ireneov, Klementa Alexandrijského, Tertuliánov a Origenov sú zostavené z citátov ich diel, z ktorých je zjavné, ako sa pozerali na spisy, o ktorých hovorili. Sú ďalej doplnené zo záznamov raného historika Eusébia. Avšak skutočnosť, že sa títo pisatelia nezmieňujú o určitých kanonických spisoch, nie je dôkazom proti ich kanonicite. Nezmienili sa o týchto knihách vo svojich spisoch buď zámerne, alebo vzhľadom na témy, o ktorých hovorili. Ale prečo nenachádzame presné zoznamy zo skoršej doby, než je Muratoriho zlomok?

²³ Sporná otázka vzhľadom na knihy, ktoré majú kresťania prijímať, vznikla až vtedy, keď sa objavili asi v polovici 2. storočia kritici ako Markion. Markion si zostavil svoj vlastný kánon, aby vyhovoval jeho náukám. Vzal len niektoré z Pavlových listov a oklieštenú formu Lukášovho evanjelia. To spolu s množstvom apokryfickej literatúry, ktorá sa vtedy čítala po svete, viedlo k tomu, že tvorcovia zoznamov sa začali verejne vyjadrovať, ktoré knihy prijímajú ako kanonické.

24. a) Čo charakterizuje spisy apokryfného „Nového zákona“? b) Čo o nich hovoria učenci?

²⁴ Apokryfické spisy. Vnútorné svedectvo potvrdzuje jasný rozdiel medzi inšpirovanými kresťanskými spismi a dielami, ktoré boli pochybné alebo neinšpirované. Apokryfické spisy sú vcelku podradné a značne fantastické a detinské. Často sú nepresné. * Všimnime si, ako sa niektorí učenci vyjadrili o týchto nekanonických knihách:

„Niet pochybností o tom, kto ich vylúčil z Nového zákona: vylúčili sa samé.“ — M. R. James, The Apocryphal New Testament (Apokryfický Nový zákon), strany xi., xii.

„Stačí nám len porovnať naše knihy Nového zákona ako celok s inou literatúrou toho druhu, aby sme si uvedomili, aká široká je priepasť, ktorá ich od nich delí. Často sa hovorí, že nekanonické evanjeliá sú vlastne najlepším dôkazom pre tie kanonické.“ — G. Milligan, The New Testament Documents (Dokumenty Nového zákona), strana 228.

„Ani o jedinom spise, ktorý sa nám zachoval z raného obdobia cirkvi okrem Nového zákona, sa nemôže povedať, že by dnes mohol byť vhodne pridaný ku kánonu.“ — K. Aland, The Problem of the New Testament Canon (Problém kánonu Nového zákona), strana 24.

25. Ktoré skutočnosti o jednotlivých pisateľoch Kresťanských gréckych písiem svedčia o inšpirácii týchto spisov?

²⁵ Inšpirovaní pisatelia. Tento ďalší bod je zaujímavý. Všetci pisatelia Kresťanských gréckych písiem boli tým či oným spôsobom dôverne spojení s pôvodným vedúcim zborom kresťanského spoločenstva, ku ktorému patrili apoštoli, ktorých osobne vybral Ježiš. Matúš, Ján a Peter boli medzi pôvodnými dvanástimi apoštolmi a Pavol bol neskôr vybraný ako apoštol, ale nepočítal sa medzi tých dvanástich. * Pavol nebol prítomný, keď bol zvláštnym spôsobom vyliaty duch na Letnice, ale Matúš, Ján a Peter áno, takisto ako Jakub a Júda a pravdepodobne Marek. (Sk. 1:13, 14) Peter sa zvlášť zmieňuje o Pavlových listoch, a počíta ich k „ostatnému Písmu“. (2. Petra 3:15, 16) Marek a Lukáš boli blízkymi spoločníkmi a cestujúcimi druhmi Pavla a Petra. (Sk. 12:25; 1. Petra 5:13; Kol. 4:14; 2. Tim. 4:11) Všetci títo pisatelia boli vybavení zázračnými schopnosťami svätého ducha, buď zvláštnym vyliatím, ako sa to stalo na Letnice a pri Pavlovom obrátení (Sk. 9:17, 18), alebo vkladaním rúk apoštolov, ako tomu nepochybne bolo v Lukášovom  prípade. (Sk. 8:14–17) Celé písanie Kresťanských gréckych písiem bolo dokončené v čase, keď pôsobili zvláštne dary ducha.

26. a) Čo prijímame ako Božie slovo a prečo? b) Ako by sme mali prejaviť ocenenie pre Bibliu?

²⁶ Viera vo všemohúceho Boha, ktorý je Inšpirátorom a Zachovávateľom svojho Slova, v nás budí dôveru, že to bol on, kto viedol zhromažďovanie rôznych jeho častí. A tak s dôverou prijímame 27 kníh Kresťanských gréckych písiem s 39 knihami Hebrejských písiem ako jednu Bibliu od jedného Autora, Boha Jehovu. Jeho Slovo so svojimi 66 knihami je naším vodcom a jeho úplný súlad a rovnováha svedčí o jeho úplnosti. Všetka chvála Bohu Jehovovi, Tvorcovi tejto neporovnateľnej knihy! Môže nás úplne vyzbrojiť a viesť naše kroky na ceste k životu. Používajme ju múdro pri každej príležitosti.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Tabuľka na strane 303]

Významné rané zoznamy Kresťanských gréckych písiem

P - Prijaté bez pochybností ako biblické a kanonické

S - Spochybnené v určitých smeroch

SP - Spochybnené v určitých smeroch, ale autor zoznamu ich prijíma ako

biblické a kanonické

? - Učenci si nie sú istí čítaním textu alebo tým, ako sa na knihu

pozerá

□ - Prázdny priestor ukazuje, že táto autorita knihu nepoužila ani sa

o nej nezmienila

Meno a miesto

Muratoriho Ireneus, Klement Tertulián,

zlomok, Malá Ázia Alexandrijský sev. Afrika

Taliansko

Približný dátum

n. l. 170 180 190 207

Matúš A A A A

Marek A A A A

Lukáš A A A A

Ján A A A A

Skutky A A A A

Rimanom A A A A

1. Korinťanom A A A A

2. Korinťanom A A A A

Galaťanom A A A A

Efezanom A A A A

Filipanom A A A A

Kolosanom A A A A

1. Tesaloničanom A A A A

2. Tesaloničanom A A A A

1. Timotejovi A A A A

2. Timotejovi A A A A

Títovi A A A A

Filémonovi A A

Hebrejom D DA DA

Jakub ?

1. Petra A? A A A

2. Petra D? A

1. Jána A A DA A

2. Jána A A DA

3. Jána A?

Júda A DA A

Zjavenie A A A A

Meno a miesto

Origenes, Eusébius, Cyril Cheltenhamský

Alexandria Palestína Jeruzalemský zoznam,

sev. Afrika

Približný dátum

n. l. 230 320 348 365

Matúš A A A A

Marek A A A A

Lukáš A A A A

Ján A A A A

Skutky A A A A

Rimanom A A A A

1. Korinťanom A A A A

2. Korinťanom A A A A

Galaťanom A A A A

Efezanom A A A A

Filipanom A A A A

Kolosanom A A A A

1. Tesaloničanom A A A A

2. Tesaloničanom A A A A

1. Timotejovi A A A A

2. Timotejovi A A A A

Títovi A A A A

Filémonovi A A A A

Hebrejom DA DA A

Jakub DA DA A

1. Petra A A A A

2. Petra DA DA A D

1. Jána A A A A

2. Jána DA DA A D

3. Jána DA DA A D

Júda DA DA A

Zjavenie A DA A

Meno a miesto

Atanázius, Epifanios, Gregor Amfilokios,

Alexandria Palestína z Nazianzu, Malá Ázia

Malá Ázia

Približný dátum

n. l. 367 368 370 370

Matúš A A A A

Marek A A A A

Lukáš A A A A

Ján A A A A

Skutky A A A A

Rimanom A A A A

1. Korinťanom A A A A

2. Korinťanom A A A A

Galaťanom A A A A

Efezanom A A A A

Filipanom A A A A

Kolosanom A A A A

1. Tesaloničanom A A A A

2. Tesaloničanom A A A A

1. Timotejovi A A A A

2. Timotejovi A A A A

Títovi A A A A

Filémonovi A A A A

Hebrejom A A A DA

Jakub A A A A

1. Petra A A A A

2. Petra A A A D

1. Jána A A A A

2. Jána A A A D

3. Jána A A A D

Júda A A A D

Zjavenie A DA D

Meno a miesto

Filastrius, Hieronym, Augustín, Tretí

Taliansko Taliansko, sev. Afrika kartáginský

koncil,

sev. Afrika

Približný dátum

n. l. 383 394 397 397

Matúš A A A A

Marek A A A A

Lukáš A A A A

Ján A A A A

Skutky A A A A

Rimanom A A A A

1. Korinťanom A A A A

2. Korinťanom A A A A

Galaťanom A A A A

Efezanom A A A A

Filipanom A A A A

Kolosanom A A A A

1. Tesaloničanom A A A A

2. Tesaloničanom A A A A

1. Timotejovi A A A A

2. Timotejovi A A A A

Títovi A A A A

Filémonovi A A A A

Hebrejom DA DA A A

Jakub A DA A A

1. Petra A A A A

2. Petra A DA A A

1. Jána A A A A

2. Jána A DA A A

3. Jána A DA A A

Júda A DA A A

Zjavenie DA DA A A