Chlieb z neba
Pieseň 150
Chlieb z neba
(Ján 6:51)
1. Náš Otče, ktorý tróniš
po celú večnosť v nebesiach,
len teba chceme chváliť,
na teba myslieť v modlitbách.
Sťa ovce si ľud viedol,
jak pastier ich verný
a mannu si im dal sťa
ich chlieb každodenný.
Smäd utíšil im vodou,
zo skaly si ju vyviedol,
do zasľúbenej zeme
si šťastný ľud svoj priviedol.
2. Tú mannu štedro dávaš,
ňou bol tvoj Syn predtienený.
On prišiel, aby každý
z nás mohol byť zachránený.
On je tým chlebom z nebies,
sám svoje telo dal,
by ochotne za všetkých
sa sám obetoval.
Vždy s dôverou chlieb jedzme,
ten, ktorý len Boh môže dať,
niet väčšieho už šťastia,
než tento pokrm prijímať.
3. Tú zvesť o chlebe z nebies
dnes hladným „ovciam“ nesieme
a v každej vhodnej chvíli
ich o tom chlebe učíme.
Nuž pomáhajme stále
im nájsť spravodlivosť,
by všetci mierni Božiu
tak získali milosť.
Po Božej veľkej bitke,
keď bude slávne skončená,
vždy budeme ho chváliť,
veď Boh nás všetkých požehná.