Ako býva vysvetľovaná?

RÍMSKOKATOLÍCKA cirkev stanovuje: „Trojica je pojem používaný na označenie ústrednej náuky kresťanského náboženstva. Teda slovami atanaziánskeho vyznania ‚Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh, a predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh‘. V tejto trojici... sú Osoby rovnako večné a sebe rovné: všetky neboli stvorené a sú všemohúce.“ — Katolícka encyklopédia, angl.

Temer všetky ostatné cirkvi kresťanstva s tým súhlasia. Napríklad grécka ortodoxná cirkev takisto nazýva trojicu „základnou náukou kresťanstva“, dokonca vyhlasuje: „Kresťania sú tí, ktorí prijímajú Krista ako Boha.“ Tá istá cirkev hlása v knihe Naša ortodoxná kresťanská viera (angl.): „Boh je trojjediný... Otec je naskrze Boh. Syn je naskrze Boh. Svätý Duch je naskrze Boh.“

Trojica je teda považovaná za „jedného  Boha v troch osobách“. Každá z nich je vraj bez počiatku, lebo existovala po celú večnosť. Každá je vraj všemohúca, a ani jedna nie je väčšia ani menšia než ostatné.

Je ťažké rozumieť takýmto úvahám? Mnohým úprimným veriacim sa zdá, že je to zmätené, že to odporuje zdravému rozumu a že sa to nepodobá ničomu, s čím majú akési skúsenosti. Pýtajú sa: Ako to, že Otec je Boh, Ježiš je Boh a svätý duch je Boh, a predsa to nie sú traja Bohovia, ale iba jeden Boh?

„Ľudským rozumom nevystihnuteľná“

TAKÝTO zmätok vo veci je všeobecný. Encyclopedia Americana poznamenáva, že náuka o trojici sa pokladá za „ľudským rozumom nevystihnuteľnú“.

Mnohí z tých, ktorí prijímajú náuku o trojici, sa na ňu tak aj pozerajú. Monsignor Eugene Clark hovorí: „Boh je jeden a Boh je tri. Keďže v stvorení nič také neexistuje, nemôžeme tomu rozumieť, iba prijať to.“ Kardinál John O’Connor vyhlasuje: „Vieme, že to je veľmi hlboké tajomstvo, ktorému ani trochu nerozumieme.“ A pápež Ján Pavol II. hovorí o „nevyspytateľnom tajomstve Boha trojice“.

Preto Slovník náboženského poznania (angl.) hovorí: „Čo presne je trojica, či skôr ako sa presne má vykladať, na tom sa trinitári navzájom nedohodli.“

A tak je pochopiteľné, prečo Nová katolícka encyklopédia (angl.) poznamenáva: „V rímskokatolíckych seminároch je málo učiteľov trinitárskej teológie, ktorí by nikdy neboli prenasledovaní otázkou: ‚Ale ako mám vlastne trojicu vyučovať?‘ A ak je táto otázka príznakom zmätku na strane študentov, je asi zároveň i príznakom nemenšieho zmätku na strane ich profesorov.“

Pravdivosť tohto postrehu si možno overiť, keď navštívime knižnicu a preskúmame knihy, ktoré podporujú učenie o trojici. Popísali sa nespočetné stránky kníh usilujúce sa vysvetliť ju. A napriek tomu študent, ktorému sa podarí prehrýzť sa bludiskom spletitých teologických pojmov a vysvetlení, odchádza neuspokojený.

Jezuita Joseph Bracken povedal o tom vo svojej knihe Čo hovoria o trojici (angl.): „Kňazi, ktorí sa naučili... trojicu s vyvinutím značného úsilia počas svojich rokov v seminári, váhali... predkladať ju z kazateľnice svojmu ľudu, a to i v Trojičnú nedeľu... Prečo majú nudiť ľudí čímsi, čo napokon i tak poriadne nepochopia?“ Hovorí tiež: „Trojica je vecou formálnej viery, avšak na každodenný kresťanský život a uctievanie má malý alebo žiadny [vplyv].“ A predsa je to „ústredná náuka“ cirkví!

Katolícky teológ Hans Küng poznamenáva vo svojej knihe Kresťanstvo a svetové náboženstvá, že trojica je jeden z dôvodov, prečo sa cirkvi nemohli výraznejšie presadiť u nekresťanských národov. Vyhlasuje: „Ani vzdelaní moslimovia jednoducho nedokážu sledovať myšlienku trojice, takisto ako ju zatiaľ nepochopili ani Židia... Rozlíšenie, ktoré robí náuka o trojici medzi jedným Bohom a troma hypostázami, moslimov neuspokojuje. Sú skôr zmätení než osvietení teologickými pojmami odvodenými zo sýrštiny, gréčtiny a latinčiny. To všetko je pre moslimov hra so slovami... Prečo by sa niekto mal snažiť pridať čosi k myšlienke Božej jedinosti a jedinečnosti, keď tým môže tú jedinosť a jedinečnosť len zriediť alebo zrušiť?“

„Nie je Bohom zmätku“

AKO mohla takáto mätúca náuka vzniknúť? Katolícka encyklopédia tvrdí: „Taká tajomná dogma predpokladá Božské zjavenie.“ Katolícki učenci Karl Rahner a Herbert Vorgrimler vyhlasujú vo svojom Teologickom slovníku (angl.): „Trojica je tajomstvo... v prísnom slova zmysle... ktoré sa nemohlo stať  známym bez zjavenia, a ani po zjavení sa nemôže stať plne zrozumiteľným.“

Lenže tvrdenie, že trojica musí pochádzať z božského zjavenia, lebo je takým mätúcim tajomstvom, vyvoláva iný veľký problém. A síce taký, že samotné božské zjavenie takýto pohľad na Boha nepripúšťa: „Boh nie je Bohom zmätku.“ — 1. Korinťanom 14:33, Porúbčan.

Mohol by podľa tohto výroku Boh zodpovedať za náuku, ktorá je natoľko mätúca, že ju nemôžu vysvetliť ani znalci hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny?

A musia byť ľudia teológmi, aby ‚poznali jediného pravého Boha a toho, ktorého poslal, Ježiša Krista‘? (Ján 17:3, Petrů) Keby to bolo tak, prečo tak málo vzdelaných židovských náboženských vodcov uznalo Ježiša ako Mesiáša? Naopak, jeho vernými učeníkmi boli pokorní roľníci, rybári, vyberači daní a gazdiné. Títo obyčajní ľudia si boli tým, čo Ježiš učil o Bohu, takí istí, že to mohli učiť iných, a boli pre svoju vieru ochotní aj zomrieť. — Matúš 15:1–9; 21:23–32, 43; 23:13–36; Ján 7:45–49; Skutky 4:13.

[Obrázok na strane 4]

Ježišovi učeníci boli pokorní prostí ľudia, nie náboženskí vodcovia