Kapitola 36

Dôstojník prejavuje veľkú vieru

KÁZEŇ na vrchu Ježiš prednáša asi v polovici svojej verejnej služby. To znamená, že na dokončenie jeho diela na zemi zostáva už len asi rok a deväť mesiacov.

Ježiš teraz vchádza do Kafarnaumu, ktorý je počas jeho činnosti v istom zmysle jeho domovským mestom. Tu k nemu prichádzajú starší Židov s prosbou. Posiela ich jeden rímsky dôstojník, pohan, človek inej rasy, ako sú Židia.

Tento dôstojník má jedného milovaného sluhu, ktorý je ťažko chorý a zomiera. Dôstojník chce, aby ho Ježiš uzdravil. Židia sa veľmi prihovárajú za tohto dôstojníka. Hovoria: „Je hoden toho, aby si to preňho urobil, lebo miluje náš národ a postavil nám synagógu.“

Ježiš bez váhania ide s týmito mužmi. Už sú blízko pri cieli, keď im dôstojník posiela naproti svojich priateľov a odkazuje po nich: „Pane, neobťažuj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa nepovažoval za hodného, aby som prišiel k tebe.“

Takúto pokoru prejavuje dôstojník, ktorý je navyknutý prikazovať iným. Myslí pritom asi aj na Ježiša a uvedomuje si, že podľa zvyku sa žiaden Žid nesmie stýkať s Nežidmi. Aj Peter povedal: „Dobre viete, že je pre Žida nezákonné, aby sa pripojil alebo priblížil k niekomu z inej rasy.“

Dôstojník azda nechce, aby Ježiš musel niesť následky porušenia tohto zvyku, a preto odkazuje po svojich priateľoch prosbu: „Povedz slovo a nech je môj služobník uzdravený. Veď aj ja som človek podriadený moci a mám pod sebou vojakov a poviem jednému: ‚Choď!‘ a on ide, a inému: ‚Poď!‘ a on príde, a svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘ a on to urobí.“

Keď to Ježiš počuje, čuduje sa. „Hovorím vám pravdu: U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ Ježiš uzdraví dôstojníkovho sluhu a túto príležitosť využíva na vysvetlenie, že mnohí Nežidia, ktorí budú veriť, prijmú požehnania, ktoré zavrhujú neveriaci Židia.

Ježiš hovorí: „Prídu mnohí z východu a zo západu a spočinú pri stole s Abrahámom a Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve, zatiaľ čo synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude ich plač a škrípanie zubami.“

‚Synovia kráľovstva... vyhodení von do tmy‘ sú telesní Židia, ktorí neprijímajú príležitosť stať sa spoluvládcami s Kristom, ktorá bola ponúknutá najprv im. Abrahám, Izák a Jakob znázorňujú usporiadanie Božieho Kráľovstva. Ježiš vysvetľuje, že pohania budú privítaní, aby takpovediac spočinuli pri nebeskom stole „v nebeskom kráľovstve“. Lukáš 7:1–10; Matúš 8:5–13; Skutky 10:28.

▪ Prečo sa Židia prihovárajú za pohanského dôstojníka?

▪ Prečo azda dôstojník nepozval Ježiša do svojho domu?

▪ Čo Ježiš mieni svojimi záverečnými poznámkami?