Kapitola 96

Ježiš a bohatý mladý vládca

KEĎ Ježiš prechádza oblasťou Perey do Jeruzalema, pribehne mladý muž a padne pred ním na kolená. Hovorí sa o ňom, že je vládca, čo asi znamená, že má významné postavenie v miestnej synagóge, alebo dokonca že je členom Sanhedrinu. Je tiež veľmi bohatý. Pýta sa: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“

„Prečo ma nazývaš dobrým?“ odpovedá Ježiš. „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ Mladý muž asi používa slovo „dobrý“ ako titul, a tak mu Ježiš hovorí, že takýto titul patrí iba Bohu.

„Ak však chceš vojsť do života,“ pokračuje Ježiš, „zachovávaj prikázania.“

„Ktoré?“ pýta sa muž.

Ježiš v odpovedi cituje päť z Desiatich prikázaní. „Nuž, ‚Nezavraždíš‘, ‚Nescudzoložíš‘, ‚Nebudeš kradnúť‘, ‚Nebudeš falošne svedčiť‘, ‚Cti svojho otca a svoju matku‘“ a dodáva ešte dôležitejšie prikázanie: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“

„To všetko dodržiavam od mladosti,“ odpovedá muž s celou úprimnosťou. „Čo mi ešte chýba?“

Keď Ježiš počuje horlivú, úprimnú prosbu tohto muža, pocíti k nemu lásku. Ale vidí jeho náklonnosť k hmotnému majetku, a tak poukáže na to, čo potrebuje: „Jedno ti ešte chýba: Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.“

Ježiš sa určite s ľútosťou pozerá, ako muž vstáva a zarmútený odchádza. Bohatstvo ho zaslepuje a nevidí hodnotu pravého pokladu. Ježiš si vzdychne: „Aké ťažké to bude pre tých, čo majú peniaze, aby vošli do Božieho kráľovstva!“

Ježišove slová učeníkov prekvapia. Ešte viac sú ale prekvapení, keď Ježiš povie všeobecné pravidlo: „Naozaj, ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vstúpiť do Božieho kráľovstva.“

„Teda kto môže byť zachránený?“ chcú vedieť učeníci.

Ježiš na nich priamo pozrie a odpovedá: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.“

Peter si uvedomí, že oni sa zachovali celkom ináč ako bohatý mladý vládca, a hovorí: „Hľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme ťa.“ A tak sa pýta: „Čo nás skutočne čaká?“

„Pri znovustvorení,“ sľubuje Ježiš, „keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, vy, ktorí ste ma nasledovali, sa tiež posadíte na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ Ježiš vysvetľuje, že na zemi sa obnovia také podmienky, aké boli kedysi v záhrade Eden. Peter a ostatní učeníci budú za odmenu vládnuť s Kristom nad týmto celosvetovým rajom. Taká veľká odmena stojí predsa za každú obeť!

Ale odmena jestvuje už aj teraz. Ježiš dôrazne hovorí: „Nikto neopustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre dobré posolstvo, aby v tomto čase nedostal stonásobne viac, domov, bratov a sestier, matiek a detí a polí, s prenasledovaniami, a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.“

Podľa Ježišovho sľubu nech idú jeho učeníci kamkoľvek na svete, všade sa tešia zo spoločenstva spolukresťanov, ktoré je dôvernejšie a drahocennejšie než to, z ktorého sa tešia s členmi prirodzenej rodiny. Bohatý mladý vládca zrejme stráca ako túto odmenu, tak aj odmenu večného života v Božom nebeskom Kráľovstve.

Potom Ježiš dodáva: „Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.“ Čo tým myslí?

Myslí tým, že mnohí, ktorí sú „prví“ v tom, že sa tešia z náboženských predností ako ten bohatý mladý vládca, nevojdú do Kráľovstva. Budú „poslední“. Ale mnohí, napríklad Ježišovi pokorní učeníci, na ktorých sa samospravodliví farizeji pozerajú ako na „posledných“, ako na ľud zeme čiže ‛am ha’arec, sa stanú „prvými“. To, že sa stanú „prvými“, znamená, že budú mať prednosť byť spoluvládcami s Ježišom Kristom v Kráľovstve. Marek 10:17–31; Matúš 19:16–30; Lukáš 18:18–30.

▪ Akým vládcom je asi bohatý mladý muž?

▪ Prečo Ježiš nechce, aby ho nazýval dobrým?

▪ Ako vyplýva zo skúsenosti mladého vládcu, že je nebezpečné byť bohatý?

▪ Akú odmenu sľubuje Ježiš svojim nasledovníkom?

▪ Ako sa stávajú prví poslednými a poslední prvými?