Kapitola 17

Ježiš poučuje Nikodéma

PRI slávnosti pesach v roku 30 n. l. Ježiš robí úžasné znamenia čiže zázraky. Preto v neho mnohí uveria. Nikodém, člen Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu, je tým veľmi zaujatý a chcel by sa dozvedieť viac. Preto ide navštíviť Ježiša, ale robí to v noci, možno zo strachu, aby nestratil dobré meno u iných židovských vodcov, keby ho niekto uvidel.

„Rabbi,“ hovorí, „vieme, že si prišiel ako učiteľ od Boha, lebo nikto nemôže robiť tieto znamenia, ktoré robíš ty, ak s ním nie je Boh.“ Ježiš Nikodémovi odpovedá, že človek sa musí ‚znovu narodiť‘, aby mohol vojsť do Božieho Kráľovstva.

Ale ako sa človek môže znovu narodiť? „Či môže po druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ pýta sa Nikodém.

Nie, narodiť sa znovu znamená niečo iné. „Ak sa nenarodí niekto z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva,“ vysvetľuje Ježiš. Keď bol Ježiš pokrstený a zostúpil naňho svätý duch, narodil sa „z vody a ducha“. Súčasne zaznelo vyhlásenie z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ Tak Boh ukázal, že splodil duchovného syna, ktorý má vyhliadku, že vojde do nebeského Kráľovstva. Neskôr, na Letnice roku 33 n. l., dostali Božieho ducha ďalší pokrstení, a tak sa tiež narodili ako duchovní Boží synovia.

Ale tento výnimočný Boží Syn má ako človek životne dôležitú úlohu. „Ako Mojžiš vyvýšil hada na pustatine, tak musí byť vyvýšený Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, mal večný život,“ hovorí Ježiš Nikodémovi. Vtedy, keď Izraelitov uštipli jedovaté hady, museli hľadieť na medeného hada, aby boli zachránení. Takisto musia všetci ľudia prejavovať vieru v Božieho Syna, aby boli zachránení zo svojho stavu, v ktorom zomierajú.

Potom Ježiš zdôrazňuje Jehovovu veľkú lásku, keď hovorí Nikodémovi: „Lebo tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Práve šesť mesiacov od začiatku svojej služby Ježiš tu v Jeruzaleme vysvetľuje, že on je nástrojom Jehovu Boha na záchranu ľudstva.

Ježiš ďalej vysvetľuje Nikodémovi: „Veď Boh neposlal svojho Syna do sveta, aby ho súdil,“ to znamená aby ho súdil nepriaznivo, čiže aby odsúdil ľudské pokolenie na zánik. Ježiš skôr hovorí, že bol poslaný na to, „aby bol svet zachránený prostredníctvom neho“.

Nikodém prichádza bojazlivo pod rúškom tmy k Ježišovi. Je zaujímavé, že Ježiš končí svoj rozhovor s ním slovami: „Toto je podklad pre súd, že svetlo [ktoré zosobnil Ježil vo svojom živote a učení] prišlo do sveta, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo kto robí hanebné veci, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby neboli pokarhané jeho skutky. Ale kto robí podľa pravdy, prichádza k svetlu, aby boli jeho skutky zjavené, lebo boli vykonané v súlade s Bohom.“ Ján 2:23–3:21; Matúš 3:16, 17; Skutky 2:1–4; 4. Mojžišova 21:9.

▪ Aký bol dôvod Nikodémovej návštevy a prečo na ňu išiel v noci?

▪ Čo znamená ‚narodiť sa znovu‘?

▪ Ako Ježiš znázornil svoju úlohu pri našej záchrane?

▪ Čo znamená, že Ježiš neprišiel, aby súdil svet?