Kapitola 109

Ježiš verejne odsudzuje svojich odporcov

JEŽIŠ tak dôkladne uviedol svojich náboženských vodcov do rozpakov, že sa ho už nechcú na nič vypytovať. Sám sa preto ujíma iniciatívy a odhaľuje ich nevedomosť. „Čo si myslíte o Kristovi?“ pýta sa. „Čí je syn?“

„Dávidov,“ odpovedajú farizeji.

Ježiš nepopiera, že Dávid je telesným predkom Krista čiže Mesiáša, ale pýta sa: „Ako to, že ho potom Dávid pod inšpiráciou [v Žalme 110] nazýva ‚Pánom‘, keď hovorí: ‚Jehova povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘? Ak ho teda Dávid nazýva ‚Pánom‘, ako to, že je jeho synom?“

Farizeji mlčia, lebo pravú totožnosť Krista čiže Pomazaného nepoznajú. Mesiáš nie je len ľudským potomkom Dávida, ako sa zrejme domnievajú farizeji, ale existoval v nebi a bol Dávidovi nadradený čiže jeho Pánom.

Teraz sa Ježiš obracia k zástupom a k svojim učeníkom a varuje ich pred znalcami Písma a farizejmi. Títo vyučujú Boží zákon, lebo sa „posadili na Mojžišovu stolicu“, ale Ježiš nabáda: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“

Sú to pokrytci a Ježiš ich odsudzuje podobnými slovami, ako keď pred niekoľkými mesiacmi stoloval v dome jedného farizeja: „Všetky skutky, ktoré robia,“ hovorí, „robia preto, aby ich ľudia videli.“ A ukazuje to na príkladoch:

„Rozširujú puzdrá obsahujúce [texty] Písma, ktoré nosia ako ochranný predmet.“ Tieto pomerne malé puzdrá, ktoré sa nosia na čele alebo na ruke, obsahujú štyri časti Zákona: 2. Mojžišovu 13:1–10, 11–16 a 5. Mojžišovu 6:4–9; 11:13–21. Ale farizeji zväčšujú rozmery týchto puzdier, aby budili dojem, že sa horlivo zastávajú Zákona.

Ježiš pokračuje, že „zväčšujú strapce svojich odevov“. V 4. Mojžišovej 15:38–40 dostávajú Izraeliti príkaz, aby si na odevoch urobili strapce, ale farizeji si ich urobili ešte väčšie než ktokoľvek iný. Všetko robia pre obdiv. „Majú radi najvýznamnejšie miesta,“ vyhlasuje Ježiš.

Je smutné, že i na jeho učeníkov zapôsobila túžba po vynikajúcom postavení. Preto im Ježiš radí: „Ale vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus.“ Učeníci sa musia zbaviť túžby po poprednom postavení. „Najväčší medzi vami bude vaším služobníkom,“ napomína ich Ježiš.

Potom vyslovuje mnohonásobné beda znalcom Písma a farizejom a opakuje im, že sú pokrytci. ‚Zatvárajú nebeské kráľovstvo pred ľuďmi,‘ hovorí a sú to oni, „čo pohlcujú domy vdôv a pod nejakou zámienkou sa dlho modlia“.

„Beda vám, slepí vodcovia,“ hovorí Ježiš. Odsudzuje farizejov za to, že nemajú ocenenie pre duchovné hodnoty, čo vidieť z toho, že vydávajú svojvoľné rozhodnutia. Hovoria napríklad: „Ak niekto prisahá na chrám, to nie je nič, ale ak prisahá na chrámové zlato, má záväzok.“ Chrámové zlato zdôrazňujú viac než duchovnú hodnotu tohto miesta uctievania, a tým prejavujú svoju morálnu slepotu.

Potom Ježiš opäť odsudzuje farizejov za to, že zanedbávajú „závažnejšie veci Zákona, totiž... právo a milosrdenstvo a vernosť“, zatiaľ čo venujú väčšiu pozornosť plateniu desiatkov čiže desiateho dielu z nedôležitých bylín.

Ježiš hovorí, že farizeji sú ‚slepí vodcovia, ktorí cedia komára, ale ťavu prehltávajú‘. Cedia komára zo svojho vína nielen preto, že je to hmyz, ale preto, že je z obradného hľadiska nečistý. Nedbajú však na závažnejšie veci Zákona, čo sa dá porovnať s prehltávaním ťavy, ktorá je z obradného hľadiska takisto nečistým zvieraťom. Matúš 22:41–23:24; Marek 12:35–40; Lukáš 20:41–47; 3. Mojžišova 11:4, 21–24.

▪ Prečo farizeji mlčia, keď sa ich Ježiš vypytuje na to, čo povedal Dávid v 110. žalme?

▪ Prečo farizeji zväčšujú svoje puzdrá na Písma a strapce na svojich odevoch?

▪ Akú radu dáva Ježiš svojim učeníkom?

▪ Aké svojvoľné rozhodnutia vydávajú farizeji a ako ich Ježiš odsudzuje za to, že zanedbávajú závažnejšie veci?