Kapitola 77

Otázka dedičstva

ĽUD zrejme vie, že Ježiš obeduje v dome farizeja. Preto sa tisíce ľudí zhromažďujú pred domom a čakajú, kedy Ježiš vyjde. Na rozdiel od farizejov, ktorí Ježišovi odporujú a snažia sa ho prichytiť pri nejakom nesprávnom výroku, ľud ho počúva dychtivo a s ocenením.

Ježiš sa najprv obracia na svojich učeníkov a hovorí: „Majte sa na pozore pred kvasom farizejov, ktorým je pokrytectvo.“ Predtým pri jedle vysvetlil, že celý náboženský systém farizejov je plný pokrytectva. Ale aj keby sa zloba farizejov skrývala za zdanlivú zbožnosť, nakoniec bude odhalená. „Nič nie je však starostlivo ukryté,“ hovorí Ježiš, „čo nebude zjavené, a tajné, čo sa nestane známym.“

Potom Ježiš opakuje povzbudenie, ktoré dal dvanástim, keď ich vysielal na zvestovateľskú cestu do Galiley. Hovorí: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a po tom nemôžu urobiť nič viac.“ Boh nezabúda ani na jediného vrabca, a preto Ježiš svojich nasledovníkov uisťuje, že Boh nezabudne ani na nich. Hovorí: „Keď vás však privedú pred verejné zhromaždenia a vládnych úradníkov a vrchnosti... svätý duch vás práve v tú hodinu naučí, čo máte povedať.“

Istý muž zo zástupu sa ozve: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ Mojžišov zákon určuje, že prvorodený syn má dostať dve časti dedičstva, a preto by nemal byť žiaden dôvod na spor. Ale tento muž zrejme chce viac, ako je jeho zákonný podiel na dedičstve.

Ježiš vhodne odmieta zapliesť sa do sporu. Pýta sa: „Človeče, kto ma ustanovil nad vami za sudcu alebo za toho, kto rozdeľuje?“ Potom dáva zástupu veľmi dôležité napomenutie: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ Aj keď má človek veľa, napriek tomu zomrie a všetko tu zanechá. Ježiš to chce zdôrazniť a zároveň ukázať, aké je pochabé, ak niekto zanedbá vytvárať si dobré meno u Boha, a preto používa podobenstvo. Vysvetľuje:

„Zem istého bohatého človeka dobre zarodila. Preto uvažoval a hovoril si: ‚Čo urobím, keď nemám kam zhromaždiť svoju úrodu?‘ Povedal: ‚Urobím toto: Zbúram svoje sýpky a postavím väčšie a tam nahromadím všetko svoje obilie a všetky dobré veci a poviem svojej duši: „Duša, nahromadila si si veľa dobrých vecí na dlhé roky; urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.“ Ale Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?‘“

Ježiš z toho vyvodzuje: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ Jeho učeníkov možno nič nezvádzalo, aby si pochabo hromadili bohatstvo, ale ľahko by sa im mohlo stať, že by ich každodenné životné starosti odvádzali od služby Jehovovi celou dušou. Preto Ježiš pri tejto príležitosti zas opakuje výbornú radu, ktorú povedal už asi pred poldruha rokom v Kázni na vrchu. Obracia sa na učeníkov a hovorí:

„Preto vám hovorím: Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete... Dobre si všimnite, že havrany ani nesejú semeno, ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi... Dobre si všimnite, ako rastú ľalie; ani sa nelopotia, ani nepradú; ale hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich...

Prestaňte preto hľadať to, čo by ste jedli a čo by ste pili, a prestaňte byť v úzkostlivom napätí, lebo toto všetko sú veci, o ktoré sa dychtivo usilujú svetské národy, ale váš Otec vie, že ich potrebujete. Ustavične však hľadajte jeho kráľovstvo, a tieto veci vám budú pridané.“

Vyplatí sa presne dbať na Ježišove slová najmä v čase hospodárskych ťažkostí. Kto má priveľké starosti o svoje hmotné potreby a začína poľavovať v duchovnej činnosti, v skutočnosti prejavuje nedostatok viery, že Boh sa môže postarať o svojich služobníkov. Lukáš 12:1–31; 5. Mojžišova 21:17.

▪ Prečo sa ten muž asi pýta na dedičstvo a aké napomenutie dáva Ježiš?

▪ Aké podobenstvo použije Ježiš a čo ním chce zdôrazniť?

▪ Akú radu opakuje Ježiš a prečo je vhodná?