Kapitola 120

Zapretia na nádvorí

PETER a Ján spolu s ostatnými apoštolmi opustili Ježiša v Getsemanskej záhrade a so strachom utiekli, ale neskôr sa na svojom úteku zastavia. Možno dobiehajú Ježiša, keď ho odvádzajú do Annášovho domu. Keď ho Annáš posiela ďalej k veľkňazovi Kaifášovi, Peter a Ján ho v bezpečnej vzdialenosti nasledujú, očividne sa zmietajúc medzi strachom o svoje životy a hlbokými obavami nad tým, čo sa stane s ich Pánom.

Keď prichádzajú do Kaifášovho priestranného sídla, Jánovi sa podarí dostať sa na nádvorie, lebo ho veľkňaz pozná. Peter však zostáva stáť vonku pri bráne. Ale Ján sa onedlho vracia, prehovorí so slúžkou, ktorá stráži pri bráne, a Peter môže vstúpiť.

Je už chladno, a tak si domáce služobníctvo a veľkňazovi úradníci rozložili oheň z dreveného uhlia. Peter sa pripája k nim a zohrieva sa. Takto čaká na výsledok procesu s Ježišom. Tam, v jasnom svetle ohňa, vrátnička, ktorá vpustila Petra dnu, si ho teraz môže lepšie obzrieť. „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ zvolá.

Rozrušený odhalením Peter pred všetkými zapiera, že by kedy Ježiša poznal. „Ani ho nepoznám, ani nerozumiem, čo hovoríš,“ vraví.

Potom odchádza a blíži sa k domovej bráne. Vtedy si ho všíma iné dievča a aj ono hovorí okolostojacim: „Tento bol s Ježišom Nazaretským.“ A Peter znovu zapiera a prisahá: „Nepoznám toho človeka!“

Peter zostáva na nádvorí a snaží sa byť nenápadný. Asi ho v tejto chvíli, v šere včasného rána, prekvapí zakikiríkanie kohúta. Medzitým pokračuje proces s Ježišom, ktorý sa zrejme odohráva v domovej časti nad nádvorím. Peter a ostatní, ktorí čakajú dolu, asi vidia prichádzať a odchádzať rôznych svedkov, ktorých privádzajú, aby svedčili.

Prešla asi hodina odvtedy, čo bol Peter posledný raz označený ako Ježišov spoločník. Teraz k nemu pristupujú viacerí z tých, čo stoja naokolo, a hovoria: „Aj ty si istotne jeden z nich, naozaj, tvoje nárečie ťa prezrádza.“ Je medzi nimi aj príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho. „Či som ťa nevidel s ním v záhrade?“ hovorí.

„Nepoznám toho človeka!“ dôrazne ich uisťuje Peter. Usiluje sa ich presvedčiť, že sa všetci mýlia, zaklína sa a zaprisaháva, čím vlastne zvoláva na seba všetko zlo, ak nehovorí pravdu.

Práve keď Peter tretí raz zapiera, zakikiríka kohút. A v tej chvíli sa Ježiš, ktorý akiste vychádza na balkón nad nádvorím, otočí a pozrie sa na Petra. Peter si ihneď spomína, čo povedal Ježiš len pár hodín predtým v hornej miestnosti. „Skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš.“ Zdrvený ťarchou svojho hriechu, Peter vychádza von a horko plače.

Ako sa to mohlo stať? Ako mohol Peter zaprieť svojho Pána tri razy hneď za sebou, keď si bol predtým taký istý svojou duchovnou silou? Petra nepochybne zaskočili okolnosti. Pravda je prekrúcaná a Ježiš je vykresľovaný ako hanebný zločinec. To, čo je správne, sa označuje za nesprávne, a nevinný za vinného. Pod tlakom takýchto okolností Peter stráca rovnováhu. Jeho správny zmysel pre vernú oddanosť sa rúca; na svoj žiaľ sa necháva ochromiť strachom z človeka. Kiež sa nám to nikdy nestane! Matúš 26:57, 58, 69–75; Marek 14:30, 53, 54, 66–72; Lukáš 22:54–62; Ján 18:15–18, 25–27.

▪ Ako sa Petrovi a Jánovi podarilo dostať na nádvorie veľkňaza?

▪ Čo sa odohráva v dome, kým Peter a Ján čakajú na nádvorí?

▪ Koľkokrát zakikiríka kohút a koľkokrát Peter zaprie, že pozná Krista?

▪ Čo to znamená, že sa Peter zaklína a zaprisaháva?

▪ Ako sa stalo, že Peter poprel, že pozná Krista?