Vrcholné udalosti minulého roku

UDALOSTI minulého roku opäť ukázali, že sa nachádzame v závere „posledných dní“, ktoré Božie Slovo opisuje ako „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) No čím náročnejšie sú posledné dni, tým jasnejšie vidno Jehovovo požehnanie na jeho verných služobníkoch po celej zemi. Či už sa Jehovovi svedkovia musia vyrovnávať s prírodnými katastrofami, zločinnosťou a násilím, chorobami, depresiou, pribúdajúcim vekom, odporom či ľahostajnosťou, v Jehovovej sile naďalej ‚s vytrvalosťou bežia preteky, ktoré sú im predložené‘. — Heb. 12:1.

„KONIEC FALOŠNÉHO NÁBOŽENSTVA JE BLÍZKO!“

V októbri a novembri 2006 Jehovovi svedkovia na celej zemi zintenzívnili kazateľskú činnosť, aby rozšírili  Posolstvo o Kráľovstve č. 37 s názvom „Koniec falošného náboženstva je blízko!“ Aká bola reakcia na toto burcujúce posolstvo?

„Bol to zásah do čierneho!“ povedal jeden muž vo Švédsku, ktorého skľučovalo pokrytectvo falošného náboženstva. Podobne ako tento muž mnohí na základe tohto Posolstva o Kráľovstve začali študovať Bibliu.

Nepál

Sestra Dil dala v Káthmandu Posolstvo o Kráľovstve mužovi, ktorý chodil do kostola, ale pretože pil, dva mesiace predtým od neho odišla manželka. Keď Dil so svojím manželom Buddhom navštívili muža, aby sa porozprávali o Posolstve o Kráľovstve, povedal, že sa mu nepáči správanie niektorých členov cirkvi a že to, čo počuje od Jehovových svedkov, sa veľmi odlišuje od toho, čo počul vo svojej cirkvi. Brat mu ukázal Zjavenie 18:2–4 a zdôraznil, že je dôležité vyjsť z „Veľkého Babylona“. Na tretej návšteve začali štúdium na základe 13. lekcie v brožúre Čo od nás Boh vyžaduje? Na piatej návšteve sa stretli s mužovou manželkou, ktorá sa práve vrátila domov. Poznala Jehovových svedkov a naše posolstvo sa jej páčilo. Na siedmej návšteve už manželia študovali brožúru spolu. Manželka povedala: „Manžel už nepije!“

Brazília

Šofér taximotorky, ktorý dostal Posolstvo o Kráľovstve, si ho na niekoľko dní nalepil vzadu na bundu a tak ho propagoval ďalej. Keď teda taxikár viezol svojich pasažierov, museli sa počas cesty na miesto určenia chtiac-nechtiac pozerať na obálku Posolstva.

Keď dve sestry v Brazílii prichádzali k jednému domu, prekvapila ich tabuľka s nápisom: „Na toto miesto vojsť môžete, ale živí sa z neho už nedostanete.“ Vystrašilo ich to, a preto sa opýtali dvoch bratov, čo majú urobiť. Bratia sa dohodli, že napriek tomu majiteľa domu  navštívia. Najprv sa pomodlili k Jehovovi o vedenie a potom zatlieskali, aby tak dali o sebe vedieť. Majiteľ domu, policajt, bol priateľský a prijal Posolstvo o Kráľovstve. Vysvetlil, že svoj dom renovuje a za domom má uskladnené množstvo stavebného materiálu. A tak na odstrašenie zlodejov umiestnil pred dom spomínanú tabuľku. Keď ho zvestovatelia navštívili opäť, prijal biblické štúdium.

Mongolsko

Tsetsegmaa sa veľakrát snažila vydávať svedectvo svojej staršej sestre. Hoci jej sestra niekoľkokrát prišla na zhromaždenie a dva roky po sebe na Pamätnú slávnosť, príliš ju to nenadchlo a odmietala biblické štúdium. Keď však u Tsetsegmy doma uvidela Posolstvo o Kráľovstve č. 37, roznietilo to jej záujem. V rozhovore, ktorý trval dve hodiny, kládla svojej sestre veľa otázok, na ktoré dostala odpovede na základe Biblie. To, čo počula, ju prekvapilo a vyjadrila túžbu dozvedieť sa viac. Teraz sa teší z pravidelného biblického štúdia.

Gruzínsko

Dve svedkyne ponúkli Posolstvo o Kráľovstve žene, ktorá sa pýtala, či to má niečo spoločné s náboženstvom. Dostala kladnú odpoveď, načo si Posolstvo zobrala a sľúbila, že si ho prečíta. Keď ju svedkyne prišli navštíviť, spýtala sa ich, či až doteraz bola pravoslávnou cirkvou klamaná. Znepokojovali ju pomery vo svete a úpadok mravných hodnôt medzi mladými. Povedala, že je pre ňu ťažké nájsť spoločný základ so svojimi deťmi. Svedkyne jej poukázali na 2. Timotejovi 3:1–5 a ona prijala knihu Čo učí Biblia? Sestrám pri odchode povedala: „Som presvedčená, že vaše náboženstvo je pravé. Musím pochváliť vašich mladých za to, ako sa obliekajú, a za ich poctivosť a vysoké morálne zásady.“ Tejto žene sa páčia naše časopisy a odvtedy si ich pravidelne číta.

 Bangladéš

Devätnásťročná Richel rozširovala Posolstvo o Kráľovstve č. 37 v obvode, ktorý ešte nebol prepracúvaný. Aj keď Richel mala z domu do obvodu dosť ďaleko, cítila, že by tam mala ísť, pretože išlo o mimoriadnu kampaň. Pri druhých dverách natrafila na dve dievčatá, ktoré tvrdili, že sú kresťanky, a ktorým len pred dvoma mesiacmi zomrel otec. „Prečo Boh dovolil, aby sa nám to stalo?“ spýtali sa. Richel odpovedala z Biblie a dievčatá s radosťou prijali Posolstvo o Kráľovstve a povedali Richel: „Poslal ťa k nám Boh.“ Richel rozpoznala, že dievčatá majú duchovné potreby, a ponúkla im štúdium Biblie, čo ochotne prijali. Teraz usilovne študujú Bibliu a kladú mnohé otázky. Richel musí často robiť výskum, ale nachádza v tom veľké uspokojenie prameniace z vyučovania pravdy tých, ktorí sú duchovne hladní.

 Arménsko

Pravidelnej priekopníčke Elize zatelefonovala Lilit, ktorá kedysi študovala Bibliu. Povedala: „Rozhodne musíš zrušiť všetko, čo máš na zajtra naplánované, a prísť ku mne, aby sme pokračovali v našom štúdiu.“ Čo sa stalo? Keď Lilit začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, manžel jej povedal: „Vyber si, buď ja, alebo Jehova.“ A tak prestala študovať. Keď sa teraz, o dva roky neskôr, vybrala s deťmi na prechádzku do parku, dostala Posolstvo o Kráľovstve č. 37. To natoľko oživilo jej záujem, že manželovi smelo povedala: „Žiť zdravo 50 rokov a potom zomrieť je možno dosť dobré pre teba, ale nie pre mňa!“ Potom manželovi sľúbila, že pomocou biblického štúdia prekoná negatívne črty svojej osobnosti, a on jej prestal odporovať. Teraz študuje so schválením manžela, ktorý sa počas jej štúdia stará o deti.

Kambodža

Počas mimoriadnej kampane misionár Hugues zvestoval jednému moslimovi. Keď si ten muž prečítal Posolstvo o Kráľovstve, súhlasil s tým, že náboženstvá by sa nemali zapájať do vojen. On sám bol veľmi sklamaný zo svojho náboženstva, ktoré si, ako sa vyjadril, pre extrémistov urobilo zlé meno. Brat Hugues mužovi prečítal Žalm 46:9 a poukázal mu na Boží sľub sveta bez vojen. Nasledujúci týždeň mu ukázal knihu Čo učí Biblia? Teraz si ten muž Bibliu veľmi váži a pravidelne ju študuje.

Rusko

„Viem že máte pravdu,“ povedal jeden pravoslávny kňaz, ktorý prijal Posolstvo o Kráľovstve od dvoch sestier, „a že váš Boh, Jehova, zničí všetky falošné náboženstvá a to vaše ponechá.“ Potom sestrám povedal, čo vedel o nebeskej nádeji i o raji na zemi. Sestry sa ho spýtali, prečo vo svojom náboženstve zostáva, keď vie, že bude zničené. „Nuž,“ povedal, „je to moja práca. Mám tri byty a štyri autá. Nemôžem sa toho všetkého vzdať.“

 MIMORIADNA KAMPAŇ PRED PAMÄTNOU SLÁVNOSŤOU

V pondelok 2. apríla 2007 Jehovovi svedkovia na celej zemi vyvyšovali Božiu nezaslúženú láskavosť a lásku slávením Pánovej večere. V rámci prípravy na túto dôležitú udalosť sa od 17. marca do 2. apríla na celej zemi rozširovala mimoriadna pozvánka. Mnohí záujemcovia študujúci Bibliu a deti využili tento čas zvýšenej činnosti na to, aby začali hlásať dobré posolstvo.

Spojené štáty

Brat, ktorý mal večer pred Pamätnou slávnosťou službu vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku, asi dve hodiny odpovedal na telefonáty ľudí, ktorí chceli vedieť, kde by mohli ísť na Pamätnú slávnosť. Viaceré telefonáty boli priamou reakciou na pozvánku na Pamätnú slávnosť. Jedna žena povedala: „Práve som prišla domov a našla som pozvánku na vašu slávnosť dnes večer. Chcem prísť, ale neviem presne kedy.“

Šestnásťročná Jacquelin dala svojej učiteľke pozvánku na Pamätnú slávnosť a vysvetlila jej dôležitosť tejto udalosti. Na jej prekvapenie učiteľka prišla. Keďže program sa konal v jednej zjazdovej sále Jehovových svedkov, po jeho skončení Jacquelin učiteľku previedla po komplexe. Na učiteľku veľmi zapôsobilo, aké je všetko čisté a dobre zorganizované, a najmä to, že celý komplex  postavili a udržiavajú dobrovoľní pracovníci. Keď učiteľka vyjadrila, ako veľmi sa jej páčil prejav, opýtala sa: „Môže aj so mnou niekto študovať, ako to spomenul rečník?“ Jacquelin s radosťou odpovedala: „Tak na to som tu ja!“ Jacquelin začala viesť biblické štúdium so svojou učiteľkou každý pondelok po vyučovaní.

Južná Afrika

Deviati zvestovatelia, ktorí tvorili zbor v jednej odľahlej oblasti, boli zmätení z toho, že dostali od odbočky iba jednu pozvánku na Pamätnú slávnosť namiesto objednaných 500 kusov. Neskôr zistili, že miestny poštový úrad nevedel, komu je balík od odbočky určený, nakoľko nálepky s adresátom i odosielateľom sa cestou odlepili. Pracovníci pošty chceli zistiť, kto balík posielal a komu, a preto ho otvorili. Keď uvideli pozvánky na Pamätnú slávnosť, usúdili, že ich treba rozšíriť. Poštári vhodili do každej poštovej schránky jednu  pozvánku, a tak sami rozšírili celú zásielku pozvánok. Bratia sa o tom dozvedeli vtedy, keď dostali do poštovej schránky zboru jednu pozvánku — a nie celú zásielku. Našich deväť zvestovateľov však veľmi potešilo, keď na Pamätnú slávnosť prišlo 42 hostí, mnohí z nich s osobnou pozvánkou, ktorú našli vo svojej poštovej schránke!

Taliansko

Patrizia dala Gabrielle, s ktorou študovala Bibliu, pozvánku na Pamätnú slávnosť a vysvetlila jej, prečo je dôležité, aby prišla. Gabriellin päťročný syn Mattia, ktorý pozorne počúval ich rozhovor, sa opýtal, či by aj on mohol dostať pozvánku, ktorú by dal svojej učiteľke. Nasledujúci deň Mattia pozvánku svojej učiteľke dal a vysvetlil jej, že Pamätná slávnosť je veľmi dôležitá a že naozaj dúfa, že na ňu príde. O niekoľko dní na rodičovskom združení učiteľka povedala Gabrielle, že Mattiovo presvedčenie na ňu tak zapôsobilo, že sa rozhodla na Pamätnú slávnosť prísť. Prišla spolu s Gabriellou a Mattiom. Prejav pozorne počúvala a veľmi dobrý dojem na ňu urobilo vynikajúce správanie všetkých prítomných detí. Po skončení programu povedala, že teraz už chápe, prečo je Pamätná slávnosť dôležitá, ako to povedal Mattia. Neskôr dal Mattia svojej učiteľke pre jej syna Moju knihu biblických príbehov a Gabriella s Patriziou dohodli s ňou ďalšie rozhovory.

Mexiko

Jeden starší vydával svedectvo presbyteriánskemu kazateľovi a pozval ho na Pamätnú slávnosť. Kazateľ ochotne prijal pozvánku a na prekvapenie staršieho sa opýtal, či by mohol dostať pozvánky aj pre svojich farníkov. Keď nastal večer Pamätnej slávnosti, bratia sa potešili, keď tento kazateľ prišiel aj so 40 členmi svojej cirkvi — každý s pozvánkou, ktorú ukázal pri dverách. Kazateľ povedal, že aj mnohí ďalší chceli prísť, ale si mysleli, že bez pozvánky ich nepustia dnu. Jedenásti  zvestovatelia zboru žiarili radosťou, že na Pamätnú slávnosť prišlo 191 ľudí!

Austrália

Mladý muž študujúci Bibliu so svedkami začal v posilňovni, kde pracuje, hovoriť s inými o svojom biblickom štúdiu. Jednou z nich bola žena, ktorá prijala jeho pozvanie na Pamätnú slávnosť. Ešte ako dospievajúce dievča počula spev z blízkej sály Kráľovstva a opýtala sa rodičov, či by sa tam mohla ísť pozrieť. Rodičia jej však zakázali mať čokoľvek s Jehovovými svedkami. Aj napriek tomu na niektoré zhromaždenia šla, ale pretože sa s rodinou odsťahovali, stratila so svedkami kontakt. Teraz ju na Pamätnej slávnosti predstavili sestre, ktorá s ňou začala študovať Bibliu. Žena začala navštevovať zborové zhromaždenia a jej manžel začal prejavovať záujem tiež. Medzitým mladý muž, ktorý pracuje v posilňovni, získal spôsobilosť stať sa nepokrsteným zvestovateľom a pracuje na tom, aby sa mohol dať pokrstiť.

Kazachstan

Jedna záujemkyňa povedala, že nakoľko má malé deti, nebude môcť prísť na Pamätnú slávnosť. No v deň Pamätnej slávnosti sa jej päťročná dcérka obliekla a sama išla do sály Kráľovstva. Keď žena zistila, že dievčatko nie je doma, ihneď sa vybrala hľadať ju. Napadlo jej, že dcérka možno išla na Pamätnú slávnosť, a naozaj ju v sále Kráľovstva aj našla. Keď tam už teda bola, rozhodla sa prisadnúť si k dcére a pozorne sledovať prejav rečníka.

ZÁKONNÉ UPEVŇOVANIE DOBRÉHO POSOLSTVA

Francúzsko

Niektoré úrady vo Francúzsku už od roku 1996 trvajú na tom, že odbočka by mala odvádzať daň z refundácií poskytovaných členom rodiny Bétel v Louviers. Ale 28. marca 2007 Správny súd v Paríži nariadil, aby v tomto prípade neboli vyžadované žiadne dane,  lebo členovia rodiny Bétel nie sú platenými zamestnancami. Súd vyhlásil, že „Jehovovi svedkovia, ktorí sú stálymi členmi Bételu v Louviers, sú v postavení, ktoré je vo svojej podstate založené na duchovnom zväzku s ich komunitou“. Toto rozhodnutie potvrdzuje náboženskú povahu činností, ktoré vykonáva rodina Bétel, a je v súlade s podobným rozhodnutím, ktoré vydal jeden vysoký správny súd v Brazílii.

V inom prípade mesto Lyon odmietlo prenajať svoju mestskú sálu Jehovovým svedkom na Pamätnú slávnosť. Ale 15. marca 2007 sudca správneho súdu nariadil mestu, aby Jehovovým svedkom sálu prenajalo. Mesto sa odvolalo na Štátnu radu, ktorá však potvrdila rozhodnutie správneho súdu a vyhlásila, že konanie mesta bolo „závažným a evidentne nezákonným porušením slobody zhromažďovania, ktorá je jednou zo základných slobôd“. Štátna rada navyše nariadila mestu uhradiť súdne poplatky, ktoré zaplatilo miestne združenie Jehovových svedkov.

Napriek tomuto priaznivému rozhodnutiu v Lyone sú Jehovovi svedkovia vo Francúzsku aj naďalej terčom odporcov, médií a dokonca aj vládnych úradníkov. Napríklad istá bývalá poslankyňa francúzskeho Národného zhromaždenia vo verejnom interview v roku 2005 obvinila Jehovových svedkov, že „sú organizovaní ako všetky hnutia s pyramídovou štruktúrou podobné mafii“. Tento ohováračský výrok Jehovovi svedkovia napadli na súde a v júli 2007 Odvolací súd v Rouene rozhodol v prospech svedkov, pričom vyhlásil, že tieto „neprimerané výroky [boli vyslovené] bez akéhokoľvek dobrého úmyslu [a] zašli za hranice prijateľnej slobody slova“. Francúzska vláda naďalej presadzuje nespravodlivé a nezákonné zdaňovanie Združenia Jehovových svedkov. Záležitosť v súčasnosti prerokúva Európsky  súd pre ľudské práva a bratia si uchovávajú dôveru, že Jehova ich podporuje.

Uzbekistan

Bolo potvrdených už vyše tisíc prípadov zatknutia, uväznenia alebo útoku proti našim bratom a sestrám. K väčšine zatknutí došlo v období Pamätnej slávnosti v rokoch 2005 a 2006. No s potešením môžeme povedať, že v roku 2007 neboli zaznamenané žiadne problémy v súvislosti s Pamätnou slávnosťou. Úľava však netrvala dlho. Krátko nato boli zatknutí jeden brat a jedna sestra a obaja boli uznaní za vinných zo zločinu, ktorým bolo to, že vyučujú náboženstvo. Brat, hoci je ženatý a má dve deti, bol odsúdený na dva roky väzenia a okamžite zatvorený. Sestra bola odsúdená na dva roky nápravnovýchovných prác, pričom v rámci tohto trestu 20 percent jej platu pripadne vláde.

Gruzínsko

Európsky súd pre ľudské práva vyniesol 3. mája 2007 jednomyseľný rozsudok proti gruzínskej vláde za to, že tolerovala nábožensky motivované násilie voči Jehovovým svedkom, a nariadil, aby obete tohto násilia boli odškodnené. Od októbra 1999 do novembra 2002 došlo k 138 násilným útokom proti Jehovovým svedkom. Pri niektorých z nich bola prítomná aj polícia, ale odmietla zasiahnuť na ochranu obetí. Súd rozhodol, že keď predošlá gruzínska vláda nezasiahla, aby ochránila našich bratov pred náboženskými extrémistami, porušila tým nielen svoje záväzky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale aj náboženskú slobodu našich bratov. Toto jasné rozhodnutie vysiela mocný signál, že náboženskú slobodu nemožno ignorovať a že Jehovovi svedkovia musia byť chránení, aj keď čelia odporu väčšiny.

Eritrea

Päť rokov po tom, čo vláda rázne obmedzila všetky nezávislé náboženské skupiny, ktoré nepôsobili pod  záštitou štyroch vierovyznaní uznaných vládou, Jehovovi svedkovia naďalej čelia tvrdému odporu. Hoci naši bratia pokračujú v uctievaní v súkromných domoch, sú vystavení zatýkaniu, mučeniu a silnému tlaku, aby zapreli svoju vieru. V apríli 2007 bolo 24 Jehovových svedkov stále vo väzení za to, že navštevovali zhromaždenia, že kázali a že z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť vojenskú službu. Traja z uväznených svedkov majú najmenej 60 rokov, desiati sú držaní v extrémne zanedbaných podmienkach a traja sú vo väzení už od roku 1994. Zatiaľ čo ďalšie snahy pomôcť našim bratom dosiaľ neboli úspešné, uchovávame si nádej, že čoskoro zažijú úľavu, a naďalej vzhliadame k Jehovovi, ktorý vykupuje svojich služobníkov „z útlaku a násilia“. — Žalm 72:14.

Andorra

Zákonné uznanie, o ktoré sa bratia usilovali od roku 1973, napokon získali 14. decembra 2006. V Andorre je vyše 150 zvestovateľov Kráľovstva.

Kórejská republika

Už vyše 50 rokov sú bratia v Južnej Kórei posielaní do väzenia za to, že odmietajú vykonávať povinnú vojenskú službu. Piati z nich následkom toho zomreli. Keď bratia Jun a Čchoi využili všetky právne prostriedky v samotnej Južnej Kórei, podali odvolanie proti svojmu odsúdeniu na Výbor OSN pre ľudské práva. Tento výbor 3. novembra 2006 rozhodol, že Južná Kórea je vinná vo veci porušenia ich ľudských práv, a nariadil, aby boli títo bratia odškodnení. Výbor tiež napomenul Južnú Kóreu, aby urobila opatrenia na zaistenie toho, že ďalší odopierači z dôvodu svedomia nebudú nútení rozhodovať sa medzi tým, či porušia svoje zásady, alebo či sa podrobia trestu odňatia slobody. Každý mesiac je do väzenia poslaných priemerne 70 bratov.

 V minulosti sa mnohí bratia, ktorí stáli pred týmto problémom, jednoducho rozhodli rešpektovať súdne rozhodnutie a odpykať si rok a pol vo väzení. Najnovšie sa však väčšina našich mladých bratov rozhodla odvolať proti svojmu odsúdeniu, v dôsledku čoho sa teraz riešia stovky odvolaní. Kórejská vláda preto oznámila svoj úmysel zaviesť nejakú formu alternatívnej služby pod civilným dohľadom. Čas ukáže, či k tomu naozaj dôjde, a ak áno, či toto usporiadanie bude prijateľné pre tých, ktorým svedomie dovoľuje vykonávať alternatívnu službu.

Argentína

V júli 2007 minister spravodlivosti a ľudských práv podpísal ministerské vyhlásenie, ktorým uznal, že Daniel Victor Guagliardo bol nespravodlivo uväznený za to, že kvôli svojmu biblicky školenému svedomiu odmieta slúžiť v armáde. Tento výnos môže priniesť úžitok ďalším, ktorí boli nespravodlivo uväznení za to, že z dôvodu svedomia odmietajú vojenskú službu.

Arménsko

Proti devätnástim bratom sa začalo trestné konanie, keď odmietli vykonávať alternatívnu službu, ktorá ich v skutočnosti núti dopustiť sa kompromisu v otázke kresťanskej neutrality. Potom v septembri 2006 generálna prokuratúra listom informovala bratov, že toto trestné konanie bolo zastavené. Vláda však ešte musí uviesť do praxe nejaký program alternatívnej služby, ktorý by bol pre kresťanov prijateľný. A tak v polovici roku 2007 si tam 71 mladých bratov odpykávalo väzenské tresty až do výšky troch rokov.

Jedným z mnohých mladých svedkov v Arménsku, ktorí sú takto trestne stíhaní a väznení, je Vahan Bajatjan. Keď ho odsúdili na jeden a pol roka väzenia, prokurátor žiadal prísnejší trest, tvrdiac, že odmietanie alternatívnej služby zo strany brata Bajatjana na základe jeho svedomia  je „neodôvodnené a nebezpečné“. Odvolací súd tejto žiadosti vyhovel a zvýšil jeho trest o jeden rok. Toto rozhodnutie potvrdil aj najvyšší súd. Brat Bajatjan potom podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Tento súd vyhlásil sťažnosť za prijateľnú, čím vyjadril ochotu preskúmať záležitosť podrobne. Dúfame, že priaznivý výsledok tohto prípadu pomôže bratovi Bajatjanovi aj ďalším, ktorí stoja pred rovnakým problémom.

Azerbajdžan

Hoci Jehovovi svedkovia v Azerbajdžane sú právne registrovaní, naši bratia a sestry sa naďalej stretávajú s mnohými ťažkosťami. Napríklad 24. decembra 2006 sa v Baku zhromaždilo vyše 200 bratov, sestier a záujemcov, aby pokojne rozobrali niekoľko biblických námetov, keď prišli ozbrojení policajti spolu s televíznymi štábmi a miestnymi úradníkmi, aby toto zhromaždenie ukončili. Polícia, ktorá nemala príkaz na domovú prehliadku, rozbila dvere prenajatého zariadenia a zadržala prítomných. Minimálne dvaja prítomní boli zbití. Polícia zhabala veľké množstvo biblickej literatúry, schránku na príspevky spolu s jej obsahom, právne dokumenty a niekoľko počítačov, ktoré sa používali pri prekladaní Biblie a biblickej literatúry. Väčšina zadržaných bola ešte v ten deň prepustená. Medzi nimi však bolo šesť zahraničných dobrovoľníkov, ktorí boli vyhostení z krajiny za to, že sa údajne „zaoberali náboženskou propagandou“. Tamojším bratom hrozí uväznenie za to, že odmietajú vykonávať vojenskú službu. Majú tiež ťažkosti s dovozom literatúry do krajiny.

Izrael

Oblastný súd v Haife 5. februára 2007 rozhodol, že Kongresové centrum v Haife (ICC) diskriminovalo Jehovových svedkov, keď im nedovolilo použiť svoju sálu na oblastný zjazd. Súd nariadil, aby ICC zaplatilo  časť súdnych trov ako odškodné. Vo vyjadrení generálneho prokurátora sa uvádzalo, že ICC má „základnú manažérsku povinnosť ... zaobchádzať so všetkými svojimi klientmi na základe rovnosti, povinnosť, ktorú za daných okolností nesplnilo“. Tento priaznivý výnos uľahčí našim bratom v Izraeli stretávať sa pri uctievaní vo väčších skupinách.

Tadžikistan

Colní úradníci skonfiškovali dve zásielky našej literatúry a na ministerstvo kultúry bol vyvíjaný tlak, aby zakázalo našu literatúru i našu organizáciu. V tomto nepriateľskom ovzduší boli dvaja misionári vyškolení v Gileáde prinútení opustiť krajinu. Potom, 11. októbra 2007 vládne orgány zakázali činnosť Jehovových svedkov. V súvislosti so všetkým týmto bezprávím boli podané odvolania a my sa modlíme o to, aby Jehova našiel spôsob, ako bude môcť kazateľské dielo v tomto úrodnom poli, ktoré počas služobného roku 2007 prinieslo 14-percentný vzrast, pokračovať.

Ukrajina

Deň predtým, ako mala byť 12. mája 2007 na ľvovskom štadióne prednesená mimoriadna prednáška, správa štadióna podľahla tlaku odporcov a zrušila dohodu o použití štadióna. Okamžite bol nadviazaný kontakt s vládnymi úradníkmi na Ukrajine i v Spojených štátoch, aby presvedčili správu štadióna, že Jehovovi svedkovia nie sú žiadnou hrozbou pre pokoj mesta. V deň prednášky, keď tisíce Jehovových svedkov z rôznych častí Ukrajiny začali autami, autobusmi a vlakmi prúdiť do Ľvova, tieto rozhovory ešte stále pokračovali. Naši bratia sa pokojne zhromaždili pred zamknutými bránami štadióna, trpezlivo čakali a zároveň sa tešili z vrúcneho spoločenstva, ba aj zo spevu piesní Kráľovstva. Znenazdania, iba 20 minút predtým, ako sa mal začať program, sa podarilo presvedčiť zamestnancov  štadióna, aby otvorili brány a vpustili bratov dnu. Štadión zaplavilo vyše 27 000 bratov a sestier, aby si s potešením vypočuli povzbudzujúcu prednášku zónového dozorcu.

Turkménsko

Jehovovi svedkovia v Turkménsku nie sú registrovaní. Po určitom období relatívneho pokoja začali miestne úrady znova prenasledovať našich bratov. Bratia a sestry sa však odvážne, i keď s rozvahou stretávajú a delia sa o dobré posolstvo so svojimi blížnymi. (Mat. 10:16) Traja mladí bratia boli zatknutí, lebo z dôvodu svedomia odmietajú vojenskú službu. Všetkých troch odsúdili, pričom dvaja dostali podmienečný trest, no jeden brat bol odsúdený na jeden a pol roka väzenia. Keďže podmienky vo väzení sú drsné, na jeho ťažkú situáciu sa sústredila medzinárodná pozornosť. Bratom zo zahraničia, ktorí sú advokátmi a chceli pomôcť pri zastupovaní našich bratov na súde, boli odopreté vstupné víza. Žiadne ľudské vrchnosti však nemôžu zabrániť tomu, aby sa naše modlitby o pomoc dostali k Najvyššiemu. — 1. Tim. 2:1, 2.

Kazachstan

Šesť úradníkov z prokuratúry prerušilo náboženské zhromaždenie, ktoré sa konalo v domácnosti istej sestry v regióne, kde Jehovovi svedkovia ešte nie sú registrovaní. Jeden brat, ktorý na tom zhromaždení ani nebol, a päť sestier dostali vysokú pokutu. Všetci sa proti tomu odvolali.

Turecko

Odbočka v Turecku 31. júla 2007 s potešením prijala potvrdenie o oficiálnej registrácii Združenia na podporu Jehovových svedkov. Registrácii predchádzal vyše dvojročný proces, ktorého súčasťou bolo aj to, že vláda na súde spochybnila súlad štatútu odbočky s ústavou. Po tom, čo súd nižšieho stupňa v Istanbule potvrdil zákonnosť štatútu, vláda sa odvolala na  najvyšší súd. Ale najvyšší súd potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, čím pripravil cestu pre našu registráciu. Toto nové združenie je pre odbočku náboženským právnym subjektom, ktorý môže kupovať a vlastniť majetok, prenajímať miesta na usporadúvanie zjazdov, prijímať dary a brániť právne záujmy Jehovových svedkov na súde.

Dvom Jehovovým svedkom obvineným z toho, že pri rozširovaní Posolstva o Kráľovstve č. 37 „obťažovali ľudí“, súd uložil pokutu. Ale zmierovací súd v istanbulskej štvrti Sisli pokutu zrušil s vyjadrením, že „ponúkanie publikácií Jehovových svedkov... spadá do oblasti slobody myslenia a vyznania“ a že občania Turecka „majú slobodu šíriť svoje presvedčenie“. Napriek tomu naši bratia v Turecku majú iné problémy, ako je napríklad otázka neutrality. V súvislosti s ňou bratom, ktorí podliehajú brannej povinnosti, hrozí, že budú uväznení a pokutovaní.

Keď európske krajiny spochybňujú naše právo uctievať nášho Boha, ako to vidno z niektorých predchádzajúcich správ, Jehovovi svedkovia sa často odvolávajú na Európsky súd pre ľudské práva. V polovici roku 2007 sa tento súd zaoberal 22 sťažnosťami, ktoré sa týkajú takých otázok, ako je neutralita, právna registrácia a prenasledovanie. Naši bratia a sestry, ktorí sa stretávajú s týmito problémami, či už v Európe, alebo niekde inde, určite potrebujú podporu prostredníctvom našich modlitieb. — 2. Kor. 1:10, 11.

VERNOSŤ A RÝDZOSŤ

V historickej časti tejto Ročenky sa dočítate o tom, ako si bratia v Rusku zachovávali rýdzosť počas komunistickej éry, keď bola činnosť Jehovových svedkov v Sovietskom zväze zakázaná. Odpor bol nemilosrdný a nesmierne  tvrdý. Ale aj v krajinách, kde je naše dielo voľné, sa Satan a jeho semeno úporne snažia zlomiť našu rýdzosť, ibaže rafinovanejšími spôsobmi. Ako sa však Jehova teší, keď mu jeho služobníci zostávajú verní! (Prísl. 27:11) Nasleduje niekoľko skúseností, z ktorých uvidíte, ako Boží ľud na celom svete prejavuje vieru a lojálnosť v každodenných situáciách.

Švédsko

Istá priekopníčka, ktorá pracuje v súkromnej nemocnici, musí často odmietať nemravné návrhy zamestnancov nemocnice. Našla si účinný spôsob, ako predchádzať situáciám, v ktorých také návrhy dostáva. Predovšetkým každému novému zamestnancovi čo najskôr povie, že je Jehovova svedkyňa, a často spomenie aj to, že je vydatá. Vždy, keď má príležitosť, povie spolupracovníkom, aké spoločné záujmy majú s manželom, a zdôrazní, ako sa majú radi. Keď sa niektorý lekár potrebuje porozprávať o pacientovi, dohodne si stretnutie v jedálni medzi ľuďmi. Ak do miestnosti, kde pracuje, niekto nečakane vstúpi a zavrie za sebou dvere, okamžite sa pomodlí k Jehovovi a správa sa k tomu človeku priateľsky a zároveň profesionálne.

Nemecko

Marian je zamestnancom jednej spoločnosti na severe Nemecka už 13 rokov. Keďže pracuje na zmeny, často bolo preňho ťažké v týždni sa zúčastňovať na zhromaždeniach. „To ma trápilo, lebo zhromaždenia si veľmi cením,“ hovorí. „Opakovane som prosil Jehovu o pomoc, aby som mohol chodiť na všetky zhromaždenia.“ Pomodlil sa o odvahu a zašiel za priamym nadriadeným, ktorý mu dovolil v tie večery, keď má zhromaždenie, odísť z práce skôr, ak bude mať všetko urobené. Takto to fungovalo, kým nadriadeného nenahradil iný, ktorý Marianovi nedovolil odchádzať skôr. Čo Marian urobil? „Úctivo som novému nadriadenému povedal,  že by som sa rád porozprával s riaditeľom spoločnosti.“ V rozhovore vydal riaditeľovi znamenité svedectvo a zdôvodnil, prečo chce chodiť na zhromaždenia. Riaditeľ mu dovolil v tie večery, keď má zhromaždenia, odísť z práce skôr, ak s tým budú súhlasiť ostatní pracovníci zo zmeny. A tak si Marian zvolal kolegov, aby im vec vysvetlil, a pritom im vydal vynikajúce svedectvo. Teraz môže navštevovať všetky zhromaždenia v týždni. „Musel som ‚zabojovať‘, aby som mohol chodiť na všetky zhromaždenia,“ hovorí Marian, „ale vrúcne som sa modlil k Jehovovi, a tak som dostal silu nad to, čo je prirodzené.“

Británia

Pre 16-ročnú Sophie je skúškou viery tlak zo strany spolužiakov, ktorí ju stále pozývajú na školské večierky. „Niektoré stretnutia síce vyzerajú lákavo,“ hovorí, „ale viem, že keby som na ne šla, oľutovala by som to, lebo by to viedlo k situáciám, ktoré by mi v konečnom dôsledku uškodili. Minule ma jedno dievča pozvalo na párty. Prízvukovalo mi, že to bude len obyčajné stretnutie. Potom som zistila, že v ten víkend mala narodeniny. Bola som rada, že som nešla, lebo neskôr som sa dopočula, že jej rodičia neboli vtedy večer doma a mnohí spolužiaci sa na párty opili. Preto radšej trávim voľný čas s ľuďmi rôzneho veku, ktorí sú v pravde a ktorých spoločnosť mi duchovne pomôže. Spolu s bratom pozývame mladších i starších na hudobné večery, na opekačku či na prechádzku do prírody. Keď ma teraz niekto pozýva na párty, zamyslím sa, ako to ovplyvní môj vzťah k Jehovovi. Uvedomila som si, že ak človek robí to, čo je správne, o nič dobré neprichádza.“

Taliansko

Sedemnásťročnému Giovannimu robilo návrhy viacero dievčat zo školy, ale jedno z nich bolo  zvlášť neodbytné. Keď videlo, že Giovanni jej nevenuje pozornosť, napísalo mu list tohto znenia: „Myslím, že sa k sebe hodíme. Priťahuješ ma. Páči sa mi Tvoja povaha, a nielen to. Dúfam, že sa rozhodneš správne. S láskou Tvoja...“ List sa končil jej menom a na obálke bol odtlačok jej pier. „Musím uznať, že prvých pár dní to bolo ťažké,“ hovorí Giovanni. „Kládol som si otázku, či ešte niekedy stretnem také krásne dievča. Keď sa o tom dozvedeli spolužiaci, radili mi, aby som jej návrh prijal. Vraveli: ‚Takú príležitosť nemôžeš zahodiť. Len hlupák by jej dal košom.‘ Ale ja som mal pocit, že strácam kresťanskú totožnosť. Modlil som sa k Jehovovi a povedal som o tom rodičom. Tých to spočiatku prekvapilo, lebo nevedeli, že sa dostávam do takých situácií. Spolu sme si urobili hlboký výskum biblických zásad, pri ktorom sme použili najmä knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Porozprával som sa aj so zrelými bratmi zo zboru. Napokon som sa rozhodol správne a návrh som odmietol. A môžem povedať, že pre môj pevný postoj si ma teraz spolužiaci viac vážia.“

Mexiko

„Keď som mal iba 19 rokov,“ rozpráva 59-ročný Antonio, ktorý sa dal pokrstiť pred 37 rokmi, „zistili mi detskú reumatoidnú artritídu. Bol som veľmi skľúčený z toho, že mám chorobu, ktorá ma úplne znehybnila a teraz ma už 35 rokov drží na  invalidnom vozíku. Občas strácam chuť do života. Ale silu mi dáva to, že nakoľko mi to zdravotný stav dovoľuje, snažím sa zapájať do kresťanskej činnosti.“ Pred siedmimi rokmi sa Antoniova situácia ešte zhoršila, lebo mu zomrela matka, ktorá ho opatrovala. Ako to zvládol? „Odvtedy,“ hovorí, „zažívam, že Jehova neopúšťa svojich služobníkov, ale vždy im pomôže, keď to potrebujú. Zbor zabezpečil, aby sa o mňa jeden brat staral a niekoľko ďalších mi prispieva na základné potreby.“ Antonio túži po čase, keď sa splnia všetky sľuby, ktoré súvisia s Kráľovstvom.

„UROB MIESTO SVOJHO STANU PRIESTRANNEJŠIE“

„Urob miesto svojho stanu priestrannejšie. A nech sa roztiahnu stanové plátna tvojho vznešeného stánku.“ ​(Iz. 54:2) Výsledkom pôsobivého spĺňania týchto prorockých slov je to, že je potrebných stále viac miest uctievania a väčšie odbočky. Dôvodom na veľkú radosť Jehovových svedkov bolo všetko, čo postavili uplynulý rok kdekoľvek na zemi, ale zvlášť ich potešilo nasledujúcich šesť zasvätení odbočiek.

Portoriko

Už 13 rokov po dokončení poslednej budovy odbočky bola potrebná prístavba, pretože vzrástol počet oddelení. Prejav zasvätenia predniesol člen vedúceho zboru David Splane v nedeľu 16. septembra 2006.

Kolumbia

Dňa 11. novembra 2006 sa bratia a sestry z 30 krajín zhromaždili v odbočke v Kolumbii, aby sa potešili zo zasvätenia rozšíreného komplexu budov vo Facatativá, 42 kilometrov severne od Bogoty. Bolo tam 3 605 prítomných. Mnohí sa nevideli 30 alebo 40 rokov a pri stretnutí sa srdečne objímali. Všetci mali radosť z prejavu zasvätenia, ktorý predniesol Gerrit Lösch z vedúceho zboru.

 Fidži

Len päť minút pešo z centra Suvy, hlavného mesta Fidži, je nádherná odbočka s výhľadom na prístav. V sobotu 11. novembra 2006 predniesol 410 prítomným prejav zasvätenia člen vedúceho zboru Geoffrey Jackson.

Burundi

Pre Jehovových svedkov v tejto krásnej krajine uprostred afrického kontinentu bol 25. november 2006 nezabudnuteľným dňom. Spolu s Guyom Pierceom, členom vedúceho zboru, sa tu 1 141 svedkov z 11 krajín tešilo zo zasvätenia pekných nových budov odbočky. V krajine je zjavné Jehovovo požehnanie a očakáva sa, že sa k nám v uctievaní Jehovu pridá ešte mnoho ľudí.

Rwanda

Po 30 búrlivých rokoch zákazov, občianskej vojny a iných ťažkostí boli naši bratia a sestry v Rwande nadšení, že môžu privítať Guya Piercea, ktorý prišiel na zasvätenie ich krásnej odbočky, vkusne umiestnenej do nádherných záhrad.

V tejto krajine, známej pod označením Krajina tisíca vrchov, Jehovovo dielo ďalej prekvitá i napriek tragickým udalostiam počas genocídy, keď bolo zabitých aj veľa bratov. Na zasvätení v sobotu 2. decembra 2006 bolo 553 prítomných vrátane 112 delegátov z 15 krajín.

Uganda

Nová odbočka na južnom predmestí hlavného mesta Kampaly bola zasvätená v sobotu 20. januára 2007. Medzi 665 prítomnými bolo 170 delegátov asi z 20 odbočiek, ako aj Anthony Morris, člen vedúceho zboru, ktorý predniesol prejav zasvätenia.

„JEHOVA UROBIL VEĽKÚ VEC“

Niet pochýb, že máme dôvod tešiť sa, keď uvažujeme, aké úžasné veci urobil Jehova v minulom roku. Jednomyseľne sa pridávame k žalmistovi, ktorý plný vďačnosti spieval: „Jehova urobil veľkú vec tým, čo s nami urobil. Zaradovali sme sa.“ — Žalm 126:3.

[Rámček/obrázok na strane 9]

Naozaj celosvetová kampaň

Viacero ľudí na rôznych miestach sveta uvažovalo, či sa Posolstvo o Kráľovstve naozaj rozširuje po celom svete. Napríklad istý muž z Brazílie o tom pochyboval a povedal zvestovateľovi, aby počkal, kým zatelefonuje priateľovi do Spojených štátov a opýta sa, či už dostal traktát. „Áno,“ odpovedal priateľ, „dostal som ho pred desiatimi minútami.“ Na muža to zapôsobilo, prijal Posolstvo o Kráľovstve a sľúbil, že si ho pozorne prečíta.

[Obrázok na strane 12]

V poštovej schránke zboru bola len jedna pozvánka

[Obrázok na strane 25]

Antonio pripravený vyjsť do služby

 [Obrázky na stranách 28, 29]

Zasvätenie odbočiek

Portoriko

Rwanda

Kolumbia

 Burundi

Fidži

Uganda