Apoštolské nástupníctvo

Definícia: Náuka, že 12 apoštolov má nástupcov, ktorým je autorita odovzdávaná božským ustanovením. V rímskokatolíckej cirkvi sú biskupi ako skupina údajnými nástupcami apoštolov a pápež je údajným nástupcom Petra. Tvrdí sa, že rímski pontifikovia prichádzajú bezprostredne po Petrovi, ktorému Kristus dal vraj najvyššiu autoritu nad celou cirkvou, zaujímajú Petrovo postavenie a vykonávajú jeho funkcie. Nie je to biblické učenie.

Bol Peter „skalou“, na ktorej bola postavená cirkev?

Mat. 16:18, NV: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ ​(Všimni si v kontexte [verše 13, 20], že rozhovor sa tu sústreďuje na totožnosť Ježiša.)

Koho považovali apoštoli Peter a Pavol za „skalu“, „uholný kameň“?

Sk. 4:8–11, NV: „Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: ,Vodcovia ľudu a starší!... V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným [„základným kameňom“, MJ].‘“

 1. Petra 2:4–8, NV: „Prichádzajte k nemu [Pánu Ježišovi Kristovi], a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu... Preto je v Písme: ,Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.‘ Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: ,Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným‘, ‚kameňom úrazu a skalou pohoršenia‘.“

Ef. 2:20, NV: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.“

Čomu veril Augustín (ktorý je v katolíckej cirkvi považovaný za svätého)?

„Práve v tomto období môjho kňazstva som tiež napísal knihu proti Donatovmu listu... V jednej pasáži tejto knihy som o Apoštolovi Petrovi povedal: ,Na ňom ako na skale bola postavená Cirkev.‘... Ale viem, že neskôr som veľmi často vysvetľoval, čo povedal Pán: ,Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev‘ tak, aby sa to chápalo, že je postavená na Tom, koho Peter vyznal, keď povedal: ,Ty si Kristus, Syn živého Boha.‘ A tak Peter, nazvaný podľa tejto skaly, predstavoval človeka Cirkvi, ktorá je postavená na tejto skale, a dostal ,kľúče nebeského kráľovstva‘. Lebo mu bolo povedané: ,Ty si Peter‘, a nie ,Ty si skala‘. Ale ,tou skalou bol Kristus‘, a keď ho Šimon vyznal, ako ho vyznáva celá Cirkev, bol nazvaný Peter.“ — The Fathers of the Church—Saint Augustine, the Retractations (Cirkevní otcovia — Svätý Augustín, Odvolania), Washington, D. C. 1968, preložila Mary I. Boganová, kniha I, s. 90.

Pozerali sa ostatní apoštoli na Petra ako na niekoho, kto má medzi nimi najvyššie postavenie?

Luk. 22:24–26, NV: „Vznikol medzi nimi [apoštolmi] aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: ,Králi národov panujú nad nimi a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak!‘“ ​(Keby bol Peter „skalou“, boli by nejaké pochybnosti o tom, „kto je z nich asi najväčší“?

 Keďže Ježiš Kristus, hlava zboru, žije, potrebuje nástupcov?

Hebr. 7:23–25, NV: „Tamtí sa mnohí stali kňazmi [v Izraeli], lebo im smrť bránila zostať, no tento [Ježiš Kristus], pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“

Rim. 6:9, NV: „Vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje.“

Ef. 5:23, NV: „Kristus [je] hlavou Cirkvi.“

Čo boli „kľúče“ zverené Petrovi?

Mat. 16:19, NV: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

V Zjavení sa Ježiš zmienil o symbolickom kľúči, ktorý on sám použil, aby ľuďom otvoril výsady a príležitosti

Zjav. 3:7, 8, NV: „Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:... Nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť.“

Peter použil „kľúče“, ktoré mu boli zverené, aby otvoril (Židom, Samaritánom, pohanom) príležitosť dostať Božieho ducha s vyhliadkou na vstup do nebeského Kráľovstva

Sk. 2:14–39, NV: „Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: ,Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme... Toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.‘ Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: ,Čo máme robiť, bratia?‘ Peter im povedal: ,Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.‘“

 Sk. 8:14–17, NV: „Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.“ ​(Verš 20 naznačuje, že pri tejto príležitosti sa ujal vedenia Peter.)

Sk. 10:24–48, NV: „V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius [neobrezaný pohan] ich už čakal... Peter otvoril ústa a povedal... Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo.“

Čakali nebesia, kým Peter urobí rozhodnutie, a potom urobili podľa neho?

Sk. 2:4, 14, NV: „Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť... Tu [po tom, čo ich Kristus, hlava zboru, podnietil prostredníctvom svätého ducha] vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal...“ ​(Pozri verš 33.)

Sk. 10:19, 20, NV: „Duch mu [Petrovi] povedal: ,Hľadajú ťa traja muži. Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi [do domu pohana Kornélia], lebo som ich ja poslal.‘“

Porovnaj Matúša 18:18, 19.

Je Peter sudcom v otázke, kto je hoden vstúpiť do Kráľovstva?

2. Tim. 4:1, NV: „Pred... Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych.“

2. Tim. 4:8, NV: „Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán [Ježiš Kristus], spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“

Bol Peter v Ríme?

Rím sa spomína v deviatich veršoch Svätých Písiem; v žiadnom z nich sa nehovorí, že tam bol Peter. Prvý list Petra 5:13 ukazuje, že Peter bol v Babylone. Je to skrytá  narážka na Rím? Petrov pobyt v Babylone bol v súlade s jeho úlohou kázať Židom (ako je naznačené v Galaťanom 2:9), keďže v starovekom Babylone a jeho okolí bola veľká židovská populácia. Encyclopaedia Judaica (Jeruzalem 1971, zv. 15, 755) hovorí o vytvorení babylonského Talmudu a zmieňuje sa o „veľkých babylonských akadémiách“ judaizmu v čase nášho letopočtu.

Jestvuje neprerušená línia nástupcov od Petra po novodobých pápežov?

Jezuita John McKenzie napísal v čase, keď bol profesorom teológie na univerzite Notre Dame: „Pre celú reťaz nástupníctva cirkevnej autority neexistujú historické doklady.“ — The Roman Catholic Church (Rímskokatolícka cirkev), New York 1969, s. 4.

New Catholic Encyclopedia pripúšťa: „... dokumentov je veľmi málo, a preto je raný vývoj episkopátu v mnohých ohľadoch nejasný...“ — 1967, zv. I, s. 696.

Vyhlásenia o božskom ustanovení do úradu nič neznamenajú, ak tí, ktorí to o sebe tvrdia, nie sú poslušní Bohu a Kristovi

Mat. 7:21–23, NV: „Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?‘ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“

Pozri aj Jeremiáša 7:9–15.

Držali sa údajní nástupcovia apoštolov toho, čo učil a konal Ježiš Kristus a jeho apoštoli?

A Catholic Dictionary uvádza: „Rímska Cirkev je apoštolská, lebo jej učením je viera, ktorá bola kedysi zjavená Apoštolom, a túto vieru si chráni a vysvetľuje bez toho,  aby k nej niečo pridávala alebo z nej uberala.“ ​(Londýn 1957, W. E. Addis a T. Arnold, s. 176) Zodpovedá to skutočnosti?

Totožnosť Boha

„Trojica je pojem, ktorý sa používa na označenie ústrednej náuky kresťanského náboženstva.“ — The Catholic Encyclopedia, 1912, zv. XV, s. 47.

„V Novom Zákone sa nevyskytuje ani slovo Trojica, ani jasne formulovaná náuka o nej... Náuka sa postupne vyvinula v priebehu niekoľkých storočí a sprevádzali ju mnohé polemiky.“ — The New Encyclopædia Britannica, 1976, Micropædia, zv. X, s. 126.

„Vykladači a biblickí teológovia a tiež stále rastúci počet rímskokatolíkov uznáva, že o trinitárstve v Novom Zákone by sa nemalo hovoriť bez vážnych výhrad. Podobne aj historici dogmy a systematickí teológovia uznávajú, že keď sa hovorí o jednoznačnom trinitárstve, presúvame sa z obdobia kresťanských začiatkov, povedzme, do poslednej štvrtiny 4. storočia.“ — New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XIV, s. 295.

Celibát duchovenstva

Pápež Pavol VI. vo svojej encyklike Sacerdotalis Caelibatus (Kňazský celibát, 1967) potvrdil, že celibát je pre duchovenstvo požiadavkou, ale pripustil, že „Nový Zákon, ktorý obsahuje učenie Krista a Apoštolov... otvorene nevyžaduje od posvätných služobníkov celibát... Ani sám Ježiš nemal túto podmienku pri výbere Dvanástich, ani Apoštoli pri výbere tých, ktorí predsedali prvým kresťanským obciam.“ — The Papal Encyclicals 1958–1981 (Falls Church, Virgínia 1981), s. 204.

1. Kor. 9:5, MJ: „Nemáme právo brať so sebou manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia, alebo aj sám Peter?“ ​(V niektorých prekladoch „Kéfas“, čo je aramejské meno dané Petrovi; pozri Jána 1:42. Pozri aj Marka 1:29–31, kde je zmienka o Šimonovej čiže Petrovej svokre.)

 1. Tim. 3:2, AH: „Biskup teda musí byť... jednej manželky muž [„iba raz ženatý“, ŠP].“

Už pred kresťanskou érou budhizmus vyžadoval, aby jeho kňazi a mnísi žili v celibáte. (History of Sacerdotal Celibacy in the Christian Church [Dejiny kňazského celibátu v kresťanskej cirkvi], Londýn 1932, štvrté vyd., revidované, Henry C. Lea, s. 6) Ako uvádza kniha The Two Babylons (Dva Babylony) od A. Hislopa, ešte skôr sa celibát vyžadoval vo vyšších rádoch babylonského kňazstva. — New York 1943, s. 219.

1. Tim. 4:1–3, NV: „Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí... zabraňujú ženiť sa.“

Oddelenosť od sveta

Keď v roku 1965 pápež Pavol VI. prehovoril k Organizácii Spojených národov, povedal: „Národy zeme sa k Organizácii Spojených národov obracajú ako k poslednej nádeji na svornosť a mier. Dovoľujeme si poukázať tu na ich príspevok cti a nádeje a spolu s tým aj na Náš vlastný.“ — The Pope’s Visit (Pápežova návšteva), New York 1965, osobitná reportáž Time-Life, s. 26.

Ján 15:19, NV: „[Ježiš Kristus povedal:] Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.“

Jak. 4:4, NV: „Neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?!“

Uchyľovanie sa k vojnovým zbraniam

Katolícky historik E. I. Watkin píše: „Hoci je také priznanie bolestné, nemôžeme v záujme falošného ospravedlnenia alebo nečestnej lojálnosti popierať či ignorovať historickú skutočnosť, že biskupi dôsledne podporovali všetky vojny, ktoré viedla vláda ich krajiny. V skutočnosti neviem ani o jedinom prípade, že by niektorá národná hierarchia odsudzovala dajakú vojnu ako  nespravodlivú... Nech bola oficiálna teória akákoľvek, katolícki biskupi sa vo vojne riadili zásadou: ,Moja krajina je vždy v práve.‘“ — Morals and Missiles (Morálka a strely), Londýn 1959, vydal Charles S. Thompson, s. 57, 58.

Mat. 26:52, NV: „Ježiš mu povedal: ,Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.‘“

1. Jána 3:10–12, NV: „Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových:... Nie je z Boha... ten, kto nemiluje svojho brata... Aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata.“

Keď vezmeme do úvahy to, čo tu bolo uvedené, dá sa povedať, že tí, čo tvrdia, že sú nástupcami apoštolov, skutočne učia a konajú to čo Kristus a jeho apoštoli?