Falošní proroci

Definícia: Jednotlivci a organizácie hlásajúce posolstvá, ktoré pripisujú nadľudskému zdroju, ale ktoré nepochádzajú od pravého Boha a nie sú v súlade s jeho zjavenou vôľou.

Ako možno rozpoznať pravých a falošných prorokov?

Praví proroci dávajú najavo vieru v Ježiša, no je potrebné viac ako len tvrdiť, že kážu v jeho mene

1. Jána 4:1–3: „Skúšajte inšpirované výroky, aby ste videli, či pochádzajú od Boha, lebo mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta. Inšpirovaný výrok od Boha poznáte takto: Každý inšpirovaný výrok, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, pochádza od Boha, avšak každý inšpirovaný výrok, ktorý nevyznáva Ježiša, nepochádza od Boha.“

Mat. 7:21–23: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene...?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“

Praví proroci hovoria v mene Boha, ale nestačí len tvrdiť, že ho zastupujú

5. Mojž. 18:18–20: „Vzbudím im proroka zo stredu ich bratov, podobného tebe [Mojžišovi]; a skutočne mu vložím do úst moje slová a istotne im bude hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že od toho muža, ktorý nebude počúvať moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, od toho ja budem vyžadovať účet. Avšak prorok, ktorý sa opováži hovoriť v mojom mene slovo, ktoré som mu neprikázal hovoriť, alebo ktorý hovorí v mene iných bohov, ten prorok zomrie.“ ​(Porovnaj Jeremiáša 14:14; 28:11, 15.)

Ježiš povedal: „Nerobím nič sám od seba, ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ ​(Ján 8:28) Povedal:  „Prišiel som v mene svojho Otca.“ ​(Ján 5:43) Ježiš tiež povedal: „Kto hovorí sám od seba, hľadá vlastnú slávu.“ — Ján 7:18.

Zodpovedajú nejakí jednotlivci alebo organizácie tejto dôležitej podmienke spôsobilosti pravého proroka, ak tvrdia, že zastupujú Boha, ale odmietajú používať Božie osobné meno a majú vo zvyku vyjadrovať svoje vlastné názory na určité veci?

Schopnosť konať „veľké znamenia“ alebo „zázraky“ ešte nemusí byť dôkazom, že je niekto pravý prorok

Mat. 24:24: „Povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a divy [„zázraky“, SEP], aby zviedli, ak to bude možné, aj vyvolených.“

2. Tes. 2:9, 10: „Prítomnosť toho nezákonného je podľa Satanovho pôsobenia s každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a s každým nespravodlivým podvodom pre tých, ktorí hynú, ako odplata za to, že neprijali lásku k pravde, aby boli zachránení.“

Naproti tomu Mojžiš konal zázraky na Jehovov pokyn. (2. Mojž. 4:1–9) Jehova dal moc konať zázraky aj Ježišovi. (Sk. 2:22) Ale zázraky neboli jediným dokladom toho, že ich Boh naozaj poslal.

To, čo predpovedajú praví proroci, sa plní, hoci oni možno ani nechápu, kedy alebo ako sa to stane

Dan. 12:9: „Choď, Daniel, lebo tieto slová sú utajené a zapečatené až do času konca.“

1. Petra 1:10, 11: „Proroci... ustavične skúmali, aký alebo ktorý čas v nich naznačoval duch vzhľadom na Krista, keď predtým svedčil o utrpeniach [určených] pre Krista a o sláve, čo má po nich nasledovať.“

1. Kor. 13:9, 10: „Máme čiastočné poznanie a čiastočne prorokujeme; ale keď príde to, čo je úplné, bude odstránené to, čo je čiastočné.“

Prísl. 4:18: „Chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa.“

Apoštoli a ďalší raní kresťanskí učeníci mali niektoré nesprávne očakávania, ale Biblia ich nezaraďuje medzi  „falošných prorokov“. — Pozri Lukáša 19:11; Jána 21:22, 23; Skutky 1:6, 7.

Prorok Nátan povzbudzoval kráľa Dávida, aby urobil to, čo je v jeho srdci vzhľadom na výstavbu domu pre Jehovovo uctievanie. Ale neskôr povedal Jehova Nátanovi, aby Dávidovi oznámil, že on ten dom nepostaví. Jehova nezavrhol Nátana za to, čo predtým povedal, ale ďalej ho používal, lebo Nátan túto vec pokorne napravil, keď mu to Jehova vysvetlil. — 1. Par. 17:1–4, 15.

Výroky pravého proroka podporujú pravé uctievanie a sú v súlade s Božou zjavenou vôľou

5. Mojž. 13:1–4: „V prípade, že v tvojom strede povstane prorok alebo ten, kto má sen, a on ti dá znamenie alebo predzvesť, a naozaj sa splní znamenie alebo predzvesť, o ktorých ti hovoril, keď povedal: ‚Poďme za inými bohmi, ktorých si nepoznal, a slúžme im‘, nebudeš počúvať slová toho proroka alebo toho, kto má sen, lebo Jehova, váš Boh, vás skúša, aby spoznal, či milujete Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. Máte chodiť za Jehovom, svojím Bohom, a jeho sa máte báť a máte dodržiavať jeho prikázania a počúvať jeho hlas a jemu máte slúžiť a jeho sa máte držať.“

Keďže Biblia hovorí, že ‚priateľ sveta‘ je nepriateľom Boha, možno povedať o duchovných, ktorí povzbudzujú svojich farníkov, aby sa zapájali do záležitostí sveta, že podporujú pravé uctievanie? (Jak. 4:4; 1. Jána 2:15–17) Pravý Boh povedal, že národy „budú musieť poznať, že som Jehova“, a Biblia uvádza, že Boh si vyberie z národov „ľud pre svoje meno“. Konajú však náboženské organizácie, ktoré znižujú dôležitosť používania Božieho osobného mena, v súlade s touto zjavenou Božou vôľou? (Ezech. 38:23; Sk. 15:14) Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili o Božie Kráľovstvo, a Biblia nás varuje, aby sme nevkladali dôveru v pozemského človeka. Sú teda duchovní alebo politické organizácie, ktoré nabádajú ľudí, aby vkladali dôveru v ľudskú vládu, pravými prorokmi? — Mat. 6:9, 10; Žalm 146:3–6; porovnaj Zjavenie 16:13, 14.

  Praví a falošní proroci sa dajú rozpoznať podľa ovocia, ktoré sa prejavuje v ich živote a v živote tých, ktorí ich nasledujú

Mat. 7:15–20: „Majte sa na pozore pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci. Poznáte ich podľa ovocia... Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie... Týchto ľudí teda skutočne poznáte podľa ich ovocia.“

Čím sa vyznačuje ich spôsob života? „Skutky tela [sú]: smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenia a podobné veci... Tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo. Naproti tomu ovocie [Božieho] ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Proti tomu niet zákona.“ — Gal. 5:19–23; pozri aj 2. Petra 2:1–3.

Nedopustili sa azda Jehovovi svedkovia vo svojom učení omylov?

Jehovovi svedkovia netvrdia, že sú inšpirovanými prorokmi. Robia chyby. Tak ako apoštoli Ježiša Krista, aj oni prechovávali občas nejaké nesprávne očakávania. — Luk. 19:11; Sk. 1:6.

Písma poskytujú časové prvky súvisiace s Kristovou prítomnosťou a Jehovovi svedkovia ich študujú so živým záujmom. (Luk. 21:24; Dan. 4:10–17) Ježiš tiež opísal zložené znamenie, ktoré sa viaže na splnenie časových proroctiev, a tie označujú pokolenie, ktoré má zažiť koniec Satanovho zlého systému vecí. (Luk. 21:7–36) Jehovovi svedkovia poukazujú na doklady spĺňania tohto znamenia. Je pravda, že svedkovia urobili aj chyby vo svojom porozumení toho, čo sa má stať na konci určitých časových období, ale neurobili chybu v tom, že by stratili vieru alebo prestali bdieť, pokiaľ ide o spĺňanie Jehovových predsavzatí. Stále majú na mysli radu, ktorú dal Ježiš: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Mat. 24:42.

 Záležitosti, v ktorých bolo potrebné poopraviť si názor, boli pomerne nezávažné v porovnaní so životne dôležitými biblickými pravdami, ktoré Jehovovi svedkovia pochopili a verejne oznamovali. Medzi ne patria tieto: Jehova je jediný pravý Boh. Ježiš Kristus nie je časťou trojjediného božstva, ale je jednosplodeným Božím Synom. Vykúpenie z hriechu je možné len prostredníctvom viery v Kristovu výkupnú obeť. Svätý duch nie je osoba, ale je to Jehovova činná sila a jej ovocie sa musí prejavovať v živote pravých Božích ctiteľov. Ľudská duša nie je nesmrteľná, ako tvrdili starovekí pohania; duša zomiera a nádej na budúci život spočíva vo vzkriesení. Boh pripúšťa zlo z dôvodu spornej otázky univerzálnej zvrchovanosti. Božie Kráľovstvo je jediná nádej pre ľudstvo. Od roku 1914 žijeme v posledných dňoch celosvetového zlého systému vecí. Iba 144 000 verných kresťanov bude kráľmi a kňazmi s Kristom v nebi, zatiaľ čo ostatní poslušní ľudia získajú večný život na rajskej zemi.

Ďalší faktor, ktorý treba zvážiť v súvislosti s učením Jehovových svedkov, je tento: Naozaj morálne pozdvihli ľudí? Vynikajú tí, ktorí sa držia tohto učenia, vo svojom okolí poctivosťou? Je ich rodinný život priaznivo ovplyvnený uplatňovaním tohto učenia? Ježiš povedal, že jeho učeníkov bude možné ľahko rozpoznať preto, lebo budú mať medzi sebou lásku. (Ján 13:35) Vyniká táto vlastnosť medzi Jehovovými svedkami? Nechávame za seba hovoriť skutočnosti.

Ak niekto povie:

‚Náš pán farár povedal, že Jehovovi svedkovia sú falošní proroci‘

Mohol by si odpovedať: ‚Môžem sa vás opýtať, či vám ukázal v Biblii pasáž, ktorá by sa vzťahovala na to, čomu veríme alebo čo robíme, a ktorá by hovorila, že takí ľudia budú falošnými prorokmi?... Môžem vám ukázať, ako Biblia opisuje falošných prorokov? (Potom použi jeden alebo viac bodov, ktoré sú uvedené na  stranách 90–93.)‘

 Alebo by si mohol povedať: ‚Určite budete so mnou súhlasiť, že také vážne obvinenie by malo byť podopreté konkrétnymi dokladmi. Uviedol vám pán farár nejaké konkrétne príklady? (Ak sa majiteľ bytu zmieni o nejakých údajných „predpovediach“, ktoré sa nesplnili, použi látku na  stranách 91–94.)‘

Ďalšia možnosť: ‚Som si istý, že keby z niečoho podobného obvinili vás, uvítali by ste príležitosť aspoň vysvetliť svoje stanovisko alebo názor, však?... Môžem vám teda v Biblii ukázať...?‘