Mária (Ježišova matka)
Mária (Ježišova matka)
Definícia: Bohom vybraná a vysoko poctená žena, ktorá porodila Ježiša. V Biblii sa hovorí o ďalších piatich Máriách. Táto bola potomkom kráľa Dávida, z kmeňa Júdu a bola dcérou Héliho. Keď je nám v Písmach prvýkrát predstavená, je zasnúbená s Jozefom, ktorý je tiež z kmeňa Júdu a je potomkom Dávida.
Čo sa môžeme naučiť z biblického záznamu o Márii?
1. Poučenie o ochote počúvať, čo hovorí Boh prostredníctvom svojich poslov, dokonca aj vtedy, keď to, čo počujeme, nás môže najskôr znepokojiť alebo sa to môže zdať nemožné. — Luk. 1:26–37.
2. Odvaha konať v súlade s tým, o čom sa dozvedáme, že je Božou vôľou, a úplne dôverovať Bohu. (Pozri Lukáša 1:38. Ak by sa zistilo, že slobodné židovské dievča je tehotné, mohlo to mať preň vážne následky, ako ukazuje 5. Mojžišova 22:23, 24.)
3. Božia ochota použiť človeka bez ohľadu na jeho postavenie v živote. — Porovnaj Lukáša 2:22–24 s 3. Mojžišovou 12:1–8.
4. Uprednostňovanie duchovných záujmov. (Pozri Lukáša 2:41; Skutky 1:14. Od židovských manželiek sa nevyžadovalo, aby sa pripojili k svojim manželom na dlhej ceste do Jeruzalema každý rok v čase Pesachu, ale Mária to robila.)
5. Ocenenie mravnej čistoty. — Luk. 1:34.
6. Horlivosť vo vyučovaní detí o Božom Slove. (Odzrkadlilo sa to v tom, čo urobil Ježiš, keď mal 12 rokov. Pozri Lukáša 2:42, 46–49.)
Bola Mária skutočne pannou, keď porodila Ježiša?
Lukáš 1:26–31 (NV) hovorí, že anjel Gabriel priniesol správu „panne“, ktorá sa volala Mária: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ V 34. verši sa uvádza, že „Mária povedala anjelovi: ‚Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám [„nežijem s mužom“, MJ; „nemám styk s mužom“, NS]?‘“ Matúš 1:22–25 (NV) dodáva: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ‚Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,‘ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.“
Je to logické? Pre Stvoriteľa, ktorý stvoril ľudské rozmnožovacie orgány, iste nebolo nemožné nadprirodzeným spôsobom oplodniť vajíčko v Máriinom lone. Jehova zázračne preniesol životnú silu a črty osobnosti svojho prvorodeného nebeského Syna do Máriinho lona. Božia vlastná činná sila, jeho svätý duch, ochránila vývoj dieťaťa v Máriinom lone, takže porodila dokonalého človeka. — Luk. 1:35; Ján 17:5.
Bola Mária stále pannou?
Mat. 13:53–56, NV: „Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: ‚Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia [po grécky adelfoi] Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry [po grécky adelfai]?“ (Prišiel by si na základe tohto textu k záveru, že Ježiš bol Máriiným jediným dieťaťom, alebo že mala aj iných synov a dcéry?)
New Catholic Encyclopedia (1967, zv. IX, s. 337) v súvislosti s gréckymi slovami adelfoi a adelfai použitými v Matúšovi 13:55, 56 pripúšťa, že „v grécky hovoriacom svete mali v čase Evanjelistu význam pokrvných bratov a sestier a grécky čitateľ by ich prirodzene chápal v tomto zmysle. Ku koncu 4. storočia (asi r. 380) Helvidius presadzoval túto skutočnosť v diele, ktoré je teraz stratené, aby pripísal Márii okrem Ježiša aj iné deti, a tak ju urobil vzorom pre matky väčších rodín. Sv. Hieronym, podnietený cirkevnou tradičnou vierou v Máriino večné panenstvo, napísal proti Helvidiovi traktát (383 n. l.), v ktorom rozvinul vysvetlenie... ktoré je stále obľúbené medzi katolíckymi učencami.“
Mar. 3:31–35, NV: „Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: ‚Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.‘ On im odvetil: ‚Kto je moja matka a moji bratia?‘ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: ‚Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.‘“ (Tu vidno jasný rozdiel medzi Ježišovými prirodzenými bratmi a jeho duchovnými bratmi, jeho učeníkmi. Nikto netvrdí, že zmienka o Ježišovej matke znamená niečo iné ako to, čo hovorí. Je potom logické myslieť si, že to neboli jeho prirodzení bratia, ale možno jeho bratranci? Tam, kde nejde o bratov, ale o príbuzných, sa používa iné grécke slovo [syggenón], ako je to v Lukášovi 21:16.)
Bola Mária Matkou Božou?
Anjel, ktorý jej oznámil nadchádzajúce zázračné narodenie, nepovedal, že jej syn bude Boh. Povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho... dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ — Luk. 1:31–35, NV; kurzíva od nás.
Hebr. 2:14, 17, NV: „Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on [Ježiš] mal podobne spoluúčasť na nich... Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom.“ (Bol by sa však ‚vo všetkom pripodobnil bratom‘, keby bol Bohočlovekom?)
New Catholic Encyclopedia hovorí: „Mária je skutočne matkou Božou, ak sú splnené dve podmienky: ak je naozaj matkou Ježiša a ak Ježiš je naozaj Boh.“ (1967, zv. X, s. 21) Biblia hovorí, že Mária bola matkou Ježiša, ale bol Ježiš Bohom? V štvrtom storočí, dlho po dokončení stranu 337 pod nadpisom „Trojica“.) V tom čase hovorila cirkev podľa nicejského vyznania viery o Ježišovi Kristovi ako o „pravom Bohu“. Potom na Efezskom koncile v roku 431 n. l. bola Mária cirkvou vyhlásená za Theotokos, čo znamená „Bohorodička“ alebo „Matka Božia“. Avšak ani takéto vyjadrenie, ani takáto myšlienka sa nenachádza v texte nijakého prekladu Biblie. (Pozri strany 128–132 pod nadpisom „Ježiš Kristus“.)
písania Biblie, cirkev sformulovala svoje vyhlásenie o Trojici. (New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XIV, s. 295; pozriBola sama Mária počatá nepoškvrnene, oslobodená od prvotného hriechu, keď ju počala jej matka?
New Catholic Encyclopedia (1967, zv. VII, s. 378–381) v súvislosti s pôvodom tejto náuky pripúšťa: „... Písmo nevyjadruje jasne učenie o Nepoškvrnenom Počatí... Najranejší cirkevní Otcovia považovali Máriu za svätú, ale nie za absolútne bezhriešnu... Nie je možné uviesť presný dátum, keď sa tento názor stal vecou viery, ale zdá sa, že v 8. alebo 9. storočí bol už všeobecne prijímaný... [V roku 1854 pápež Pius IX. definoval dogmu] ‚ktorá predpokladá, že preblahoslavená Panna Mária bola v prvom okamihu svojho počatia ochránená od každej škvrny dedičného hriechu‘.“ Tento názor bol uznaný Druhým vatikánskym koncilom (1962–1965). — The Documents of Vatican II (Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu), New York 1966, vydal W. M. Abbott, SJ, s. 88.
Samotná Biblia hovorí: „Preto ako skrze jedného človeka [Adama] vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.“ (Rim. 5:12, NV; kurzíva od nás.) Vzťahuje sa to aj na Máriu? Biblia udáva, že v súlade s požiadavkou mojžišovského Zákona Mária 40 dní po Ježišovom narodení obetovala v chráme v Jeruzaleme obeť za hriech na očistenie od nečistoty. Aj ona zdedila hriech a nedokonalosť od Adama. — Luk. 2:22–24; 3. Mojž. 12:1–8.
Vstúpila Mária do neba so svojím ľudským telom?
V komentári k vyhláseniu pápeža Pia XII. z roku 1950, ktorým sa táto dogma stala oficiálnym článkom katolíckej viery, New Catholic Encyclopedia (1967, zv. I, s. 972) uvádza: „V Biblii neexistuje žiadna priama zmienka o Nanebovzatí, avšak pápež v ohlasovacom dekréte tvrdí, že Písma sú základným podkladom tejto pravdy.“
Samotná Biblia hovorí: „Telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.“ (1. Kor. 15:50, NV) Ježiš povedal, že „Boh je duch“. Pri vzkriesení sa Ježiš opäť stal duchom, teraz „oživujúcim Duchom“. Anjeli sú duchovia. (Ján 4:24; 1. Kor. 15:45; Hebr. 1:13, 14, NV) Kde je biblický základ na tvrdenie, že by niekto mohol získať nebeský život v tele, ktoré na svoje zachovanie vyžaduje hmotné prostredie zeme? (Pozri strany 399–401 pod nadpisom „Vzkriesenie“.)
Je správne adresovať modlitby Márii ako prostredníčke?
Ježiš Kristus povedal: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ Povedal tiež: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa... Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ — Mat. 6:9; Ján 14:6, 14, NV; kurzíva od nás.
Budú modlitby k Otcovi skrze Ježiša Krista prijaté s takým porozumením a súcitom, ako keby boli adresované cez niekoho, kto prešiel skúsenosťami žien? V súvislosti s Otcom nám Biblia hovorí: „Ako sa otec nad synami zmilúva, zmilúva sa Pán nad tými, čo sa boja jeho. Veď on pozná povahu našu, pamätá, že sme prach.“ On je „milostivý [Pán] a láskavý Boh, zhovievavý a veľmi milosrdný a verný“. (Žalm 102 (103):13, 14; 2. Mojž. 34:6, NV) A o Kristovi je napísané: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ — Hebr. 4:15, 16, NV.
Je uctievanie obrazov Márie v súlade s biblickým kresťanstvom?
Tento zvyk bol výslovne odporučený Druhým vatikánskym koncilom (1962–1965). „Táto najsvätejšia Synoda... napomína všetkých synov Cirkvi, aby štedro podporovali kult, hlavne liturgický kult blahoslavenej Panny. Zdôrazňuje, aby sa zvyky a prejavy spojené s jej uctievaním považovali za drahocenné a odporúčané vyučujúcou autoritou Cirkvi v priebehu stáročí a aby boli dekréty vydané v skorších časoch v súvislosti s uctievaním obrazov Krista, blahoslavenej Panny a svätých, nábožne dodržiavané.“ — The Documents of Vatican II, s. 94, 95.
Biblickú odpoveď pozri pod nadpisom „Obrazy a sochy“, strany 216–220.
Bola Mária zvlášť ctená v kresťanskom zbore prvého storočia?
Vo svojich inšpirovaných spisoch ju apoštol Peter vôbec nespomína. Apoštol Pavol vo svojich inšpirovaných listoch nepoužíva jej meno, ale hovorí o nej len ako o „žene“. — Gal. 4:4.
Aký príklad nám dal sám Ježiš, keď hovoril o svojej matke?
Ján 2:3, 4, NV: „Keď sa minulo víno [na svadobnej hostine v Káne], povedala Ježišovi jeho matka: ‚Nemajú vína.‘ Ježiš jej odpovedal: ‚Čo mňa a teba do toho, žena [„čo mám s tebou, ženo“, RP]? Ešte neprišla moja hodina.‘“ (Keď bol Ježiš dieťaťom, bol podriadený svojej matke a svojmu adoptívnemu otcovi. Avšak teraz, keď dospel, láskavo, ale pevne odmietol Máriino vedenie. Ona pokorne uznala toto usmernenie.)
Luk. 11:27, 28, NV: „Ako to [Ježiš] hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: ‚Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.‘ Ale on povedal: ‚Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.‘“ (Toto by bola pre Ježiša určite vhodná príležitosť, aby vzdal svojej matke zvláštnu poctu, keby to bolo primerané. No neurobil to.)
Aký je historický pôvod uctievania Márie?
Katolícky kňaz Andrew Greeley hovorí: „Mária je jedným z najsilnejších náboženských symbolov v dejinách západného sveta... Symbol Márie spája kresťanstvo priamo so starovekými náboženstvami bohýň matiek.“ — The Making of the Popes 1978, USA 1979, s. 227.
Zaujímavé je miesto, kde bolo schválené učenie, že Mária je Matka Božia. „Efezský koncil sa v roku 431 zhromaždil v bazilike Theotokos. Ak by sa dalo nájsť miesto, kde by len ťažko mohol byť nepriznaný titul ‚Bohorodičky‘, tak to bolo práve tu, v meste, ktoré bolo známe svojou oddanosťou Artemide alebo Diane, ako ju volali Rimania, kde údajne jej obraz spadol z neba, v tieni veľkého chrámu zasväteného Magne Mater od roku 330 pred Kr., v meste, kde podľa tradície dočasne bývala Mária.“ — The Cult of the Mother-Goddess (Kult Matky-Bohyne), New York 1959, E. O. James, s. 207.
Ak niekto povie:
‚Veríte v Pannu Máriu?‘
Mohol by si odpovedať: ‚Sväté Písma jasne hovoria, že matka Ježiša Krista bola pannou, a my tomu veríme. Jeho Otcom bol Boh. Dieťa, ktoré sa narodilo, bolo skutočne Božím Synom, práve tak ako to povedal anjel Márii. (Luk. 1:35)‘ Potom môžeš dodať: ‚Ale uvažovali ste niekedy, prečo bolo také dôležité, aby sa Ježiš narodil týmto spôsobom?... Len týmto spôsobom mohlo byť poskytnuté primerané výkupné, ktoré by nám umožnilo oslobodenie od hriechu a smrti. — 1. Tim. 2:5, 6; potom možno Ján 3:16.‘
Alebo by si mohol povedať: ‚Áno, veríme. Veríme všetkému, čo o nej hovoria Sväté Písma a tie rozhodne hovoria, že keď porodila Ježiša, bola pannou. Povzbudzujúce strane 174.)‘
sú pre mňa aj iné veci, ktoré nám Písma hovoria o Márii a o tom, čo sa od nej môžeme naučiť. (Použi materiál na‚Neveríte v Pannu Máriu‘
Mohol by si odpovedať: ‚Viem, že sú ľudia, ktorí neveria, že Božieho Syna porodila panna. Ale my tomu veríme. (Otvor jednu z našich kníh na mieste, kde sa o tejto veci hovorí, a ukáž to majiteľovi bytu.)‘ Potom môžeš dodať: ‚Ale je potrebné ešte niečo viac, ak máme získať záchranu?... Všimnite si, čo povedal Ježiš v modlitbe k svojmu Otcovi. (Ján 17:3)‘