Utrpenie

Definícia: Zážitok, ktorý podstupuje človek, keď znáša bolesť alebo úzkosť. Utrpenie môže byť telesné, duševné alebo citové. Utrpenie môžu spôsobiť mnohé veci, napríklad škody spôsobené vojnou alebo obchodnou chamtivosťou, nepriaznivé dedičné faktory, choroby, nehody, „prírodné katastrofy“, niečo neláskavé, čo povedia alebo urobia iní, démonské tlaky, vedomie blížiaceho sa nešťastia alebo vlastná nerozumnosť. Tu budeme uvažovať o utrpení, ktoré vyplýva z týchto rôznych príčin. Avšak niekto môže prežívať utrpenie preto, že je vnímavý na problémy iných ľudí alebo je zarmútený, keď pozoruje bezbožné správanie.

  Prečo Boh pripúšťa utrpenie?

Kto zaň skutočne nesie vinu?

Za mnohé utrpenia nesú vinu ľudia. Bojujú vo vojnách, páchajú zločiny, znečisťujú životné prostredie, často sú pri obchodovaní vedení viac chamtivosťou ako záujmom o svojich blížnych a niekedy sa oddávajú návykom, o ktorých vedia, že môžu byť ich zdraviu škodlivé. Keď robia tieto veci, ubližujú iným aj sami sebe. Mali by sme očakávať, že ľudia budú imúnni voči následkom toho, čo  robia? (Gal. 6:7; Prísl. 1:30–33) Je rozumné obviňovať Boha z vecí, ktoré robia sami ľudia?

Spoluzodpovednosť majú aj Satan a jeho démoni. Biblia odhaľuje, že mnoho utrpenia spôsobuje vplyv zlých duchov. Utrpenie, z ktorého tak veľa ľudí obviňuje Boha, vôbec nepochádza od neho. — Zjav. 12:12; Sk. 10:38; pozri aj strany 297, 298 pod nadpisom „Satan Diabol“.

 Ako sa začalo utrpenie? Skúmanie príčin zameriava pozornosť na našich prvých ľudských rodičov, Adama a Evu. Jehova Boh ich stvoril dokonalých a postavil ich do rajského prostredia. Keby poslúchali Boha, nikdy by neochoreli ani nezomreli. Mohli sa navždy tešiť z dokonalého ľudského života. Utrpenie nebolo súčasťou Jehovovho predsavzatia s ľudstvom. Ale Jehova Adamovi jasne povedal, že ich trvalé potešenie z toho, čo im dal, závisí od ich poslušnosti. Samozrejme, aby ďalej žili, museli dýchať, jesť, piť a spať. A aby sa mohli plne tešiť zo života a mať z neho úžitok navždy, museli dodržiavať Božie mravné požiadavky. Ale rozhodli sa, že pôjdu vlastnou cestou, že si stanovia vlastné normy toho, čo je dobré a zlé, a tak sa odvrátili od Boha, Darcu života. (1. Mojž. 2:16, 17; 3:1–6) Hriech viedol k smrti. Adam a Eva mali deti až ako hriešnici a nemohli svojim deťom odovzdať to, čo už nemali. Všetky sa narodili v hriechu, so sklonom k zlému konaniu, so slabosťami, ktoré mohli viesť k chorobám, s hriešnym dedičstvom, ktoré nakoniec vedie k smrti. Keďže sa každý dnes na zemi narodil v hriechu, prežívame utrpenie rôzneho druhu. — 1. Mojž. 8:21; Rim. 5:12.

Kazateľ 9:11 hovorí, že na to, čo zažívame, má vplyv aj „čas a nepredvídaná udalosť“. Môžeme sa zraniť nie preto, že by to Diabol priamo spôsobil, alebo preto, že by to spôsobil iný človek, ale preto, že sme náhodou na nejakom mieste v nesprávnom okamihu.

Prečo Boh neurobí niečo, aby sa ľudstvu uľavilo? Prečo máme všetci trpieť za niečo, čo urobil Adam?

Boh nám v Biblii hovorí, ako sa môžeme vyhnúť mnohému utrpeniu. Poskytol nám najlepšie rady do života. Keď ich uplatníme, dá to nášmu životu zmysel, náš  rodinný život bude šťastný, budeme v blízkom spoločenstve s ľuďmi, ktorí skutočne milujú jeden druhého, a bude nás to chrániť pred zvykmi, ktoré prinášajú veľa zbytočného telesného utrpenia. Ak si takúto pomoc nevšímame, je správne obviňovať Boha za nepríjemnosti, ktoré sebe a iným spôsobíme? — 2. Tim. 3:16, 17; Žalm 119:97–105.

Jehova urobil opatrenie, aby ukončil všetko utrpenie. Prvú ľudskú dvojicu stvoril dokonalú a láskyplne urobil všetky opatrenia, aby bol ich život príjemný. Keď sa vedome otočili Bohu chrbtom, bol Boh povinný zakročiť, aby uchránil ich deti pred následkami toho, čo urobili ich rodičia? (5. Mojž. 32:4, 5; Jób 14:4) Ako dobre vieme, manželské dvojice sa môžu tešiť z toho, že môžu mať deti, ale majú aj zodpovednosti. Postoje a konanie rodičov pôsobí na ich deti. Napriek tomu Jehova prejavil úžasnú nezaslúženú láskavosť, keď poslal svojho vlastného vrúcne milovaného Syna na zem, aby položil svoj život ako výkupné, a tak poskytol úľavu tým z Adamovho potomstva, ktorí budú s ocenením prejavovať vieru v toto opatrenie. (Ján 3:16) Výsledkom je, že ľudia žijúci dnes majú otvorenú príležitosť získať to, čo Adam stratil — dokonalý ľudský život na rajskej zemi zbavený utrpenia. Aké je to šľachetné opatrenie!

Pozri aj strany 393, 394 pod nadpisom „Výkupné“.

Ale prečo Boh lásky dovolil, aby utrpenie trvalo tak dlho?

Máme úžitok z toho, že ho pripustil až doteraz? „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ ​(2. Petra 3:9) Ak by bol Boh Adama a Evu okamžite po ich hriechu usmrtil, nikto z nás by dnes neexistoval. Určite by sme to nechceli. A navyše, ak by Boh bol niekedy neskôr zničil všetkých, ktorí boli hriešnikmi, neboli by sme sa narodili. Skutočnosť, že Boh pripustil existenciu tohto hriešneho sveta až doteraz, nám poskytuje príležitosť žiť a učiť sa o jeho cestách, urobiť potrebné  zmeny v našom živote a využiť jeho láskyplné opatrenia na večný život. To, že Jehova nám túto príležitosť poskytol, je dokladom jeho veľkej lásky. Biblia ukazuje, že Boh stanovil čas na zničenie tohto zlého systému a urobí to čoskoro. — Hab. 2:3; Sof. 1:14.

Boh môže napraviť všetko zlo, ktoré postihlo jeho služobníkov v tomto systéme vecí, a aj to urobí. Nie je to Boh, kto spôsobuje utrpenie. Ale prostredníctvom Ježiša Krista Boh vzkriesi mŕtvych, poslušných vylieči zo všetkých ich chorôb, vykorení každú stopu hriechu, a dokonca spôsobí, že predchádzajúci zármutok vymizne z našich myslí. — Ján 5:28, 29; Zjav. 21:4; Iz. 65:17.

Čas, ktorý uplynul, bol potrebný na vyriešenie sporných otázok nastolených v Edene. Podrobnosti pozri na stranách 297, 298, tiež 416–418.

My sami veľmi túžime po úľave. Ale keď Boh zasiahne, musí to byť v prospech všetkých, ktorí milujú to, čo je správne, nielen v prospech niekoľkých. Boh nie je predpojatý. — Sk. 10:34.

Znázornenia: Či nie je pravda, že milujúci rodič môže dovoliť, aby sa jeho dieťa podrobilo bolestivej operácii, ak to môže priniesť blahodarné výsledky? A nie je pravda aj to, že „rýchle vyliečenie“ bolestivých ochorení je často len povrchné? Obyčajne je potrebný dlhší čas, aby sa odstránila príčina.

Prečo Boh neodpustil Adamovi, a tak nezabránil hroznému utrpeniu, ktoré ľudstvo znáša?

Skutočne by to zabránilo utrpeniu, alebo by sa naopak Boh stal zaň zodpovedným? Čo sa stane, keď otec jednoducho prehliada úmyselné nesprávne konanie svojich detí namiesto toho, aby podnikol prísne disciplinárne opatrenia? Deti sa často zapletú najskôr do jednej formy nesprávneho konania, potom do ďalšej, a veľkú časť zodpovednosti nesie otec.

Podobne ak by Jehova odpustil Adamovi jeho úmyselný hriech, vlastne by sa stal spoluúčastníkom nesprávneho  konania. To by vôbec neprispelo k lepším podmienkam na zemi. (Porovnaj Kazateľa 8:11.) A navyše, viedlo by to k neúcte voči Bohu zo strany jeho anjelských synov a to by znamenalo, že by neexistoval žiaden reálny základ pre nádej na niečo lepšie. Ale takáto situácia nikdy nemohla nastať, pretože spravodlivosť je nemenným základom Jehovovej vlády. — Žalm 89:14.

Prečo Boh pripúšťa, aby sa rodili deti s vážnymi telesnými a duševnými chybami?

Boh takéto chyby nespôsobuje. On stvoril prvú ľudskú dvojicu dokonalú, so schopnosťou rodiť dokonalé deti, ktoré sa na nich mali podobať. — 1. Mojž. 1:27, 28.

Hriech sme zdedili po Adamovi. Dedičnosť so sebou prináša potenciál telesných a duševných chýb. (Rim. 5:12; ďalšie podrobnosti pozri na  strane 363.) Toto dedičstvo hriechu máme od okamihu počatia v maternici. Z tohto dôvodu kráľ Dávid napísal: „V hriechu ma počala moja matka.“ ​(Žalm 51:5) Keby Adam nebol zhrešil, prenášali by sa len žiaduce črty. (Poznámky k Jánovi 9:1, 2 pozri na stranách 278, 279.)

Rodičia môžu ublížiť svojmu nenarodenému dieťaťu — napríklad zneužívaním drog alebo fajčením počas tehotenstva. Samozrejme, nie je to tak, že v každom prípade sú matka alebo otec zodpovední za vrodené chyby alebo zlé zdravie svojho dieťaťa.

Jehova láskyplne poskytuje deťom úžitok z Kristovej výkupnej obete. S ohľadom na rodičov, ktorí verne slúžia Bohu, sa Boh na ich malé deti pozerá ako na sväté. (1. Kor. 7:14) To podnecuje bohabojných rodičov, aby si z láskyplného záujmu o svoje potomstvo dávali pozor na svoje vlastné postavenie pred Bohom. Mladým, ktorí sú už vo veku, keď môžu prejavovať vieru a poslúchať božské nariadenia, Jehova poskytuje výsadu mať schválené postavenie ako jeho služobníci. (Žalm 119:9; 148:12, 13; Sk. 16:1–3) Je povšimnutiahodné, že Ježiš, ktorý bol dokonalým odrazom svojho Otca, prejavoval zvláštny záujem o blaho mladých, dokonca jedno dieťa vzkriesil  z mŕtvych. Iste v tom bude pokračovať ako mesiášsky Kráľ. — Mat. 19:13–15; Luk. 8:41, 42, 49–56.

Prečo Boh pripúšťa „prírodné katastrofy“, ktoré spôsobujú značné škody na majetku a na životoch?

Boh nespôsobuje zemetrasenia, hurikány, záplavy, suchá ani výbuchy sopiek, ktoré sú v dnešných správach také časté. Nepoužíva ich, aby priviedol trest na isté národy. Vo veľkej miere ich zapríčiňujú prírodné sily, ktoré pôsobia od stvorenia zeme. Biblia na našu dobu predpovedala veľké zemetrasenia a nedostatok potravín, ale to neznamená, že Boh alebo Ježiš sú za ne zodpovední, ako ani meteorológ nie je zodpovedný za počasie, ktoré predpovedá. Keďže sa tieto veci objavujú spolu so všetkými ďalšími vecami predpovedanými v zloženom znamení záveru systému vecí, sú časťou dokladov toho, že sú blízko požehnania Božieho Kráľovstva. — Luk. 21:11, 31.

Ľudia často nesú veľkú zodpovednosť za spôsobené škody. Ako? Aj napriek dostatočnému varovaniu mnoho ľudí odmieta odísť z nebezpečnej oblasti alebo neurobia potrebné opatrenia. — Prísl. 22:3; porovnaj Matúša 24:37–39.

Boh môže takéto prírodné sily ovládať. Ježišovi Kristovi dal moc, aby utíšil búrku na Galilejskom mori ako príklad toho, čo pre ľudstvo urobí vo svojom mesiášskom Kráľovstve. (Mar. 4:37–41) Tým, že sa Adam otočil k Bohu chrbtom, zavrhol také božské zásahy v prospech seba a svojho potomstva. Tí, ktorí budú môcť žiť počas Kristovho mesiášskeho panstva, zažijú takúto láskyplnú starostlivosť — starostlivosť, akú môže poskytnúť len vláda splnomocnená Bohom. — Iz. 11:9.

Sú ľudia, ktorí znášajú nešťastie, trestaní Bohom za svoje zlo?

Tí, ktorí porušujú božské normy života, zakúšajú zlé následky. (Gal. 6:7) Niekedy rýchlo žnú trpkú úrodu. V iných prípadoch sa zdá, že sa im darí dlhý čas. Naproti tomu  Ježiš Kristus nikdy nič zlé nerobil, a predsa s ním kruto zaobchádzali a usmrtili ho. Teda v tomto systéme vecí by sme sa nemali na blahobyt pozerať ako na dôkaz Božieho požehnania, ani nešťastie by sme nemali považovať za dôkaz Božieho neschválenia.

Keď Jób stratil svoj majetok a bol postihnutý odpornou chorobou, nebolo to následkom Božieho neschválenia. Biblia jasne hovorí, že za to bol zodpovedný Satan. (Jób 2:3, 7, 8) Ale druhovia, ktorí prišli Jóba navštíviť, tvrdili, že Jóbova situácia musí dokazovať, že urobil niečo zlé. (Jób 4:7–9; 15:6, 20–24) Jehova ich pokarhal, keď povedal: „Proti tebe... zahorel môj hnev, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.“ — Jób 42:7.

Zlým sa môže v skutočnosti nejaký čas dariť. Azaf napísal: „Začal [som] závidieť chvastúňom, keď som vídal ten pokoj zlých. Nemajú dokonca ani ťažkosti smrteľného človeka a nie sú stíhaní ranami ako iní ľudia. Posmievajú sa a hovoria o tom, čo je zlé; o podvode hovoria nadneseným štýlom. Hľa, to sú tí zlí, ktorí sú až na neurčito v pohode. Rozmnožili svoje prostriedky na obživu.“ — Žalm 73:3, 5, 8, 12.

Boží deň účtovania príde. V tom čase potrestá zlých a navždy ich zničí. Príslovia 2:21, 22 hovoria: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“ Potom sa priami, z ktorých mnohí znášali nešťastie, budú tešiť z dokonalého zdravia a zo štedrého podielu na bohatej úrode zeme.

Ak niekto povie:

‚Prečo Boh pripúšťa všetko to utrpenie?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Táto vec sa nás všetkých hlboko dotýka. Môžem sa spýtať, prečo ste to dnes spomenuli?‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚(Použi materiál zo  strán 362–365.)‘ 2. ‚(Uveď ďalšie texty, ktoré ponúkajú úľavu v situácii, ktorá spôsobila utrpenie tomu človeku osobne.)‘

Alebo by si mohol povedať (ak sa niekoho dotýka nespravodlivosť vo svete): ‚Biblia ukazuje, prečo také  pomery dnes existujú. (Kaz. 4:1; 8:9) Vedeli ste, že ukazuje aj to, čo Boh urobí, aby nám priniesol úľavu? (Žalm 72:12, 14; Dan. 2:44)‘

Ďalšia možnosť: ‚Zrejme ste človek, ktorý verí v Boha. Veríte, že Boh je láska?... Veríte, že je múdry a všemohúci?... Preto musí mať vážne dôvody, keď pripúšťa utrpenie. Biblia tieto dôvody ukazuje. (Pozri  strany 362–365.)‘