25. PRÍBEH
Rodina sa sťahuje do Egypta
JOZEF už nie je schopný dlhšie sa ovládať. Hovorí všetkým svojim služobníkom, aby odišli z miestnosti. Keď je sám so svojimi bratmi, Jozef sa rozplače. Vieme si predstaviť prekvapenie jeho bratov, lebo vôbec nevedia, prečo plače. Nakoniec hovorí: ‚Ja som Jozef. Je môj otec ešte živý?‘
Jeho bratia nemôžu od prekvapenia ani prehovoriť. Sú zdesení. Ale Jozef hovorí: ‚Poďte, prosím, ku mne.‘ Potom hovorí: ‚Som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.‘
Potom im Jozef ďalej láskavo hovorí: ‚Nerobte si preto žiadne výčitky, že ste ma sem predali. V skutočnosti ma do Egypta poslal Boh, aby zostal ľud nažive. Faraón ma urobil vládcom nad celou krajinou. Vráťte sa teraz rýchlo k môjmu otcovi a povedzte mu to. A povedzte mu, aby prišiel a žil tu.‘
Potom Jozef začne objímať svojich bratov a všetkých ich bozkáva. Keď faraón počuje, že prišli Jozefovi bratia, hovorí Jozefovi: ‚Nech zoberú vozy a privezú sem svojho otca a svoje rodiny. Dám im najlepšiu pôdu v celom Egypte.‘
Tak to aj urobili. Tu vidíš, ako Jozef víta svojho otca, keď prišiel s celou rodinou do Egypta.
Jakobova rodina sa veľmi rozrástla. Celkom do Egypta prišlo 70 osôb, ak počítame Jakoba i jeho deti a vnukov. Ale tu boli ešte manželky a pravdepodobne tiež mnoho služobníkov. Tí všetci sa usadili v Egypte. Nazývali sa Izraelčania, lebo Boh zmenil Jakobovo meno na Izrael. Izraelčania sa stali veľmi zvláštnym národom pre Boha, ako to uvidíme ešte neskôr.