1, 2. Prečo by sme mali modlitbu považovať za veľkú výsadu a prečo potrebujeme vedieť, čo o modlitbe učí Biblia?

V POROVNANÍ s celým tým obrovským vesmírom je Zem veľmi malá. A tak je pochopiteľné, že z pohľadu Jehovu, „Tvorcu nebies i zeme“, sú celé národy iba ako drobná kvapka vody z vedra. (Žalm 115:15; Izaiáš 40:15) A predsa Biblia hovorí: „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú, všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti. Túžbu tých, ktorí sa ho boja, splní a ich volanie o pomoc vypočuje.“ ​(Žalm 145:18, 19) Viete si predstaviť, čo to pre nás znamená? Všemohúci Stvoriteľ je blízko nás, a ak ho ‚vzývame v pravosti‘, vypočuje nás. Je veľkou výsadou, že s ním môžeme hovoriť v modlitbe!

² Ale ak chceme, aby Jehova vypočúval naše modlitby, musíme sa k nemu modliť takým spôsobom, aký schvaľuje. To by, samozrejme, nebolo možné, keby sme nevedeli, čo o modlitbe učí Biblia. Je veľmi dôležité spoznať, čo o tomto námete hovoria Písma, lebo modlitba nám pomáha približovať sa k Jehovovi.

3. Čo je jedným zo závažných dôvodov, prečo by sme sa mali modliť k Jehovovi?

³ Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa k nemu modlili — a to je jeden zo závažných dôvodov, prečo by sme to mali  robiť. Jeho Slovo nás nabáda: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Určite by sme nechceli prehliadať takú úžasnú možnosť, ktorú nám ponúka Zvrchovaný Vládca vesmíru!

4. Ako si pravidelnými modlitbami posilňujeme vzťah k Jehovovi?

⁴ Pravidelnými modlitbami si tiež posilňujeme vzťah k Jehovovi. Rozprávajú sa praví priatelia spolu len vtedy, keď niečo potrebujú? Nie, dobrí priatelia sa jeden o druhého zaujímajú a ich priateľstvo sa upevňuje, keď s voľnosťou reči vyjadrujú svoje myšlienky, obavy a pocity. V určitom ohľade je to podobné aj s naším vzťahom k Jehovovi Bohu. Pomocou tejto knihy ste sa dozvedeli už veľa o tom, čo učí Biblia o Jehovovi, o jeho osobnosti a predsavzatiach. Spoznali ste ho ako skutočnú osobu. Modlitba nám umožňuje vyjadriť pred naším nebeským Otcom naše myšlienky a najvnútornejšie pocity. Keď budete využívať tento dar, budete sa cítiť k Jehovovi stále bližšie. — Jakub 4:8.

5. Ako vieme, že Jehova nevypočúva všetky modlitby?

⁵ Venuje Jehova pozornosť všetkým modlitbám? Zamyslime sa nad tým, čo povedal spurným Izraelitom v dňoch proroka Izaiáša: „Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich; vaše ruky, tie sa naplnili mnohým krviprelievaním.“ ​(Izaiáš 1:15) Určité konanie teda môže viesť k tomu, že Boh nebude počúvať naše modlitby. Preto ak chceme, aby nás Boh vypočul, musíme spĺňať niekoľko základných požiadaviek.

6. Čo je prvoradou požiadavkou na to, aby Boh vypočul naše modlitby, a ako ju môžeme spĺňať?

⁶ Prvoradou požiadavkou je prejavovať vieru. (Marek 11:24) Apoštol Pavol napísal: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Mať pravú vieru znamená viac ako len veriť, že Boh existuje a že vypočúva modlitby. Viera sa dokazuje skutkami. To, že máme vieru, musíme jasne dokazovať spôsobom nášho každodenného života. — Jakub 2:26.

7. a) Prečo by sme mali byť úctiví, keď hovoríme s Jehovom v modlitbe? b) Ako môžeme vo svojich modlitbách k Bohu prejavovať pokoru a úprimnosť?

⁷ Jehova tiež vyžaduje, aby sa k nemu ľudia modlili s pokorou a úprimne. A nie je vari namieste prejavovať pokoru, keď hovoríme s Jehovom? Veď keď majú ľudia príležitosť hovoriť s nejakým kráľom alebo prezidentom, hovoria s ním obyčajne úctivo, čím dávajú najavo, že uznávajú jeho vysoké postavenie. Teda o čo viac by sme mali byť úctiví, keď hovoríme s Jehovom! (Žalm 138:6) Jehova je predsa „Všemohúci Boh“. (1. Mojžišova 17:1) Keď sa modlíme k Bohu, mali by sme tým, ako s ním hovoríme, dávať najavo, že si pokorne uvedomujeme, aké máme pred ním postavenie. Taká pokora nás tiež podnieti, aby sme sa modlili  úprimne, zo srdca, a nie mechanicky opakovali tie isté slová. — Matúš 6:7, 8.

8. Ako môžeme konať v súlade s našimi modlitbami?

⁸ Ďalšou požiadavkou na to, aby nás Boh vypočul, je konať v súlade so svojimi modlitbami. Jehova očakáva, že budeme usilovne pracovať na tom, o čo sa modlíme. Napríklad ak sa modlíme „daj nám dnes náš chlieb na tento deň“, musíme usilovne vykonávať akúkoľvek prácu, ktorá je dostupná a ktorú sme schopní vykonávať. (Matúš 6:11; 2. Tesaloničanom 3:10) Ak sa modlíme, aby nám Boh pomohol prekonať nejakú slabosť, musíme sa dôsledne vyhýbať okolnostiam a situáciám, ktoré by nás mohli priviesť k pokušeniu. (Kolosanom 3:5) To bolo niekoľko základných požiadaviek, ktoré musíme spĺňať, ak chceme, aby boli naše modlitby vypočuté. Teraz si rozoberme niektoré otázky, na ktoré v súvislosti s modlitbou potrebujeme poznať odpoveď.

9. Ku komu by sme sa mali modliť a prostredníctvom koho?

⁹ Ku komu by sme sa mali modliť? Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili k ‚svojmu Otcovi v nebesiach‘. (Matúš 6:9) Svoje modlitby teda musíme adresovať iba Jehovovi Bohu. Jehova však vyžaduje, aby sme uznávali aj postavenie jeho jednosplodeného Syna, Ježiša Krista. Ako sme sa dozvedeli v piatej kapitole, Boh poslal Ježiša na zem, aby dal svoj život ako výkupné za nás, a tak nás oslobodil z otroctva hriechu a smrti. (Ján 3:16; Rimanom 5:12) Ježiš je ustanoveným Veľkňazom a Sudcom. (Ján 5:22; Hebrejom 6:20) Preto Biblia učí, že svoje modlitby máme predkladať prostredníctvom Ježiša. On sám povedal: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6) Teda ak chceme, aby boli naše modlitby vypočuté, musíme sa modliť iba k Jehovovi prostredníctvom jeho Syna.

10. Prečo sa pri modlitbe nevyžaduje nejaká zvláštna poloha tela?

 ¹⁰ Musíme pri modlitbe zaujať nejaký zvláštny postoj alebo polohu? Nie. Jehova nevyžaduje nijakú zvláštnu polohu tela ani rúk. Biblia učí, že je mnoho rôznych polôh, v ktorých je prijateľné modliť sa — napríklad so sklonenou hlavou, pokľačiačky, posediačky či postojačky. (1. Paralipomenon 17:16; Nehemiáš 8:6; Daniel 6:10; Marek 11:25) To, na čom naozaj záleží, nie je nejaká zvláštna poloha tela, ktorú môžu vidieť ostatní, ale správny postoj srdca. V skutočnosti sa môžeme v duchu pomodliť kdekoľvek, kde sa nachádzame pri našich každodenných činnostiach, alebo keď sa náhle ocitneme v nejakej mimoriadnej situácii. Jehova také modlitby vypočúva, hoci ľudia, ktorí sú v našej blízkosti, si možno ani nevšimnú, že sme sa pomodlili. — Nehemiáš 2:1–6.

11. Napríklad aké osobné záležitosti je vhodné predkladať Bohu v modlitbe?

¹¹ O čo sa môžeme modliť? Biblia vysvetľuje: „[Jehova] nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ ​(1. Jána 5:14) Môžeme sa teda modliť o akúkoľvek vec, ktorá je v súlade s Božou vôľou. Je jeho vôľou aj to, aby sme sa modlili o osobné záležitosti? Rozhodne áno! Modlitbu k Jehovovi možno prirovnať k rozhovoru s blízkym priateľom. S Bohom môžeme hovoriť otvorene, áno, môžeme si pred ním ‚vylievať srdce‘. (Žalm 62:8) Je vhodné, aby sme Jehovu prosili o jeho svätého ducha, lebo ten nám pomôže konať to, čo je správne. (Lukáš 11:13) Môžeme tiež prosiť o vedenie, aby sme sa vedeli múdro rozhodovať, a o silu vyrovnať sa s ťažkosťami. (Jakub 1:5) Keď zhrešíme, mali by sme prosiť o odpustenie na základe Kristovej obete. (Efezanom 1:3, 7) Pravdaže, naše osobné záležitosti by nemali byť jediným námetom našich modlitieb. Mali by sme sa modliť aj za iných ľudí — za členov našej rodiny i za spoluveriacich. — Skutky 12:5; Kolosanom 4:12.

12. Ako môžeme dať v modlitbách najavo, že veci, ktoré sa dotýkajú nášho nebeského Otca, sú pre nás najdôležitejšie?

 ¹² Na prvom mieste v našich modlitbách by mali byť veci, ktoré sa dotýkajú Jehovu Boha. Určite máme mnoho dôvodov na to, aby sme zo srdca vyjadrovali Jehovovi chválu a ďakovali mu za všetku jeho dobrotu. (1. Paralipomenon 29:10–13) Vo vzorovej modlitbe, ktorá je zaznamenaná v Matúšovi 6:9–13, Ježiš ukázal, že by sme sa mali modliť o posvätenie Božieho mena, čiže o to, aby bolo Božie meno považované za sväté. Táto modlitba pokračuje prosbou o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa na zemi diala Božia vôľa tak ako v nebi. Až po týchto dôležitých veciach, ktoré sa týkajú Jehovu, Ježiš obrátil pozornosť na osobné záležitosti. Keď aj my vyhradzujeme v modlitbách to najdôležitejšie miesto Bohu, dávame tým najavo, že sa nezaujímame iba o vlastné blaho.

13. Čo naznačuje Biblia o dĺžke prijateľných modlitieb?

¹³ Aké dlhé by mali byť naše modlitby? Biblia nestanovuje, aké dlhé by mali byť naše osobné či verejné modlitby. Dĺžka modlitieb môže byť rôzna — napríklad pred jedlom možno vyslovíme krátku modlitbu. Ale môžeme predkladať aj dlhé osobné modlitby, v ktorých si pred Jehovom vylejeme srdce. (1. Samuelova 1:12, 15) Ježiš však odsúdil samospravodlivých ľudí, ktorí predkladali dlhé, okázalé modlitby tak, aby ich druhí videli. (Lukáš 20:46, 47) Také modlitby nerobia na Jehovu dojem. Dôležité je, aby sme sa modlili zo srdca. Preto dĺžka prijateľných modlitieb môže byť rôzna podľa okolností a potrieb.

14. Ako máme rozumieť biblickému nabádaniu „stále sa modlite“ a prečo je to povzbudzujúce?

¹⁴ Ako často by sme sa mali modliť? Biblia nás povzbudzuje slovami „stále sa modlite“, „vytrvávajte v modlitbe“ a „ustavične sa modlite“. (Matúš 26:41; Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Samozrejme, tieto vyjadrenia neznamenajú, že sa musíme k Jehovovi modliť doslova celý  deň. Skôr sme nabádaní k tomu, aby sme sa modlili pravidelne — aby sme stále ďakovali Jehovovi za dobrotu, ktorú nám prejavuje, hľadali u neho útechu a prosili ho o vedenie a silu. Nie je povzbudzujúce vedieť, že Jehova nedáva žiadne obmedzenia v tom, ako dlho alebo ako často s ním môžeme hovoriť v modlitbe? Ak si naozaj ceníme výsadu modlitby, budeme nachádzať veľa príležitostí na to, aby sme sa modlili k nášmu nebeskému Otcovi.

15. Prečo by sme na konci každej osobnej i verejnej modlitby mali povedať „amen“?

¹⁵ Prečo by sme na konci modlitby mali povedať „amen“? Slovo „amen“ znamená „istotne“ alebo „nech sa tak stane“. Biblické príklady ukazujú, že na konci osobných i verejných modlitieb je vhodné povedať: „Amen.“ ​(1. Paralipomenon 16:36; Žalm 41:13) Vyslovením slova „amen“ na konci osobnej modlitby potvrdzujeme, že sme svoje slová mysleli úprimne. Keď na konci modlitby, ktorú niekto vysloví verejne, povieme „amen“ — či už v duchu, alebo nahlas —, dáme tým najavo, že súhlasíme s myšlienkami, ktoré v nej boli vyjadrené. — 1. Korinťanom 14:16.

16. Čím si môžeme byť istí v súvislosti s modlitbami?

¹⁶ Naozaj Jehova vypočúva modlitby? Áno! Môžeme si byť úplne istí, že ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, venuje pozornosť modlitbám, ktoré mu v úprimnosti predkladajú milióny ľudí. (Žalm 65:2) Jehova môže naše modlitby vypočuť rôznymi spôsobmi.

17. Prečo možno povedať, že Jehova odpovedá na naše modlitby aj tak, že používa anjelov alebo svojich pozemských služobníkov?

¹⁷ Jehova niekedy odpovedá na modlitby prostredníctvom svojich anjelov alebo svojich pozemských služobníkov. (Hebrejom 1:13, 14) Veľa skúseností ukazuje, že keď sa ľudia modlili k Bohu, aby im pomohol porozumieť Biblii, zakrátko ich navštívil niekto z Jehovových  služobníkov. Takéto skúsenosti sú dôkazom toho, že v diele zvestovania o Kráľovstve zohráva úlohu anjelské vedenie. (Zjavenie 14:6) Keď veľmi potrebujeme pomoc a modlíme sa o ňu, Jehova môže podnietiť aj niekoho z našich spolukresťanov, aby nám podal pomocnú ruku. — Príslovia 12:25; Jakub 2:16.

18. Ako Jehova odpovedá na modlitby svojich služobníkov prostredníctvom svojho svätého ducha a svojho Slova?

¹⁸ Jehova Boh odpovedá na modlitby svojich služobníkov tiež prostredníctvom svojho svätého ducha a svojho  Slova, Biblie. Napríklad keď ho prosíme, aby nám pomohol vyrovnať sa so skúškami, môže nás vypočuť tak, že nám dá vedenie a silu prostredníctvom svojho svätého ducha. (2. Korinťanom 4:7) Odpoveď na naše modlitby o vedenie často prichádza prostredníctvom Biblie, kde nám Jehova dáva rady, ktoré nám pomáhajú robiť múdre rozhodnutia. Užitočné biblické myšlienky môžeme nájsť počas osobného štúdia Biblie alebo keď čítame kresťanské publikácie, ako je aj táto kniha. Na biblické myšlienky, o ktorých potrebujeme uvažovať, môže byť naša pozornosť upriamená aj tým, čo počujeme na niektorom kresťanskom zhromaždení, alebo čo povie niektorý vnímavý zborový starší. — Galaťanom 6:1.

19. Na čo by sme nemali zabúdať, ak sa nám niekedy zdá, že Jehova nevypočúva naše modlitby?

¹⁹ Ak sa nám niekedy zdá, že Jehova odkladá vypočutie našich modlitieb, nikdy to nie je preto, že by nebol schopný ich vypočuť. Nesmieme zabúdať, že Jehova odpovedá na modlitby podľa svojej vôle a vo svojom čase. Jehova vie oveľa lepšie ako my sami, čo potrebujeme, i to, ako naše potreby uspokojiť. Často je to tak, že nám dáva možnosť, aby sme ‚stále prosili, stále hľadali a stále klopali‘. (Lukáš 11:5–10) Takou vytrvalosťou dávame Bohu najavo, že naša túžba je veľmi silná a naša viera pravá.  Okrem toho Jehova môže naše modlitby vypočuť spôsobom, ktorý nám nemusí byť na prvý pohľad zjavný. Napríklad modlitbu týkajúcu sa nejakej konkrétnej skúšky nemusí vypočuť tak, že ťažkosti odstráni, ale tak, že nám dá silu vytrvať. — Filipanom 4:13.

20. Prečo by sme mali naplno využívať drahocennú výsadu modlitby?

²⁰ Môžeme byť nesmierne vďační, že Stvoriteľ celého obrovského vesmíru je blízko všetkých tých, ktorí ho správnym spôsobom vzývajú v modlitbách. (Žalm 145:18) V plnej miere teda využívajme drahocennú výsadu modlitby. Tak budeme mať pred sebou radostnú vyhliadku — možnosť stále viac sa približovať k Jehovovi — Bohu, ktorý vypočúva modlitby!