„VYRÁSTOL som v malej dedine v južnej provincii,“ rozpráva Dauda zo Sierry Leone. „Raz, keď som bol malý chlapec, nastal medzi našou a inou rodinou spor o pôdu. Obe sa domáhali tej istej pôdy. Aby sa problém vyriešil, zavolali kmeňového kúzelníka. Dal jednému mužovi zrkadlo a potom ho prikryl bielym plátnom. O chvíľu sa muž pod plátnom začal triasť a potiť. Keď sa pozrel do zrkadla, vykríkol: ‚Vidím, ako sa blíži starý muž. Má na sebe biely odev. Je vysoký a starý, má šedivé vlasy a je trochu zhrbený.‘

Opisoval dedka! Potom začal hystericky kričať: ‚Ak neveríte tomu, čo hovorím, poďte sa pozrieť sami!‘ Samozrejme, nikto z nás nemal odvahu to urobiť! Kúzelník ho postriekal magickou zmesou lístia a vody, ktorú mal v nádobe z tekvice, aby ho ukľudnil.

Prostredníctvom muža so zrkadlom ‚dedko‘ povedal, že pôda patrí našej rodine. Povedal mojej babičke, že by na nej mala bez obáv pracovať. Druhá rodina rozsudok prijala. Sporná otázka bola urovnaná.“

 Takéto skúsenosti sú v západnej Afrike bežné. Tu, tak isto ako v iných častiach sveta, nespočetné milióny ľudí veria, že mŕtvi ľudia prechádzajú do duchovného sveta, odkiaľ môžu pozorovať a ovplyvňovať životy ľudí na zemi. Je to pravda? Sú mŕtvi naozaj nažive? A ak nie, kto sú tí, ktorí sa za duchov mŕtvych vydávajú? Poznať správnu odpoveď na tieto otázky je životne dôležité. Je to otázka života a smrti.