Prejsť na článok

Prejsť na obsah

44. KAPITOLA

Utíšenie búrky na mori

Utíšenie búrky na mori

MATÚŠ 8:18, 23–27 MAREK 4:35–41 LUKÁŠ 8:22–25

  • JEŽIŠ UPOKOJUJE BÚRKU NA GALILEJSKOM MORI

Ježiš má za sebou dlhý, únavný deň. V podvečer učeníkom hovorí: „Preplavme sa na druhý breh“, teda oproti Kafarnaumu. (Marek 4:35)

Tam, na východnom brehu Galilejského mora, je kraj Gerazéncov. Toto územie je známe aj ako Dekapolis. Mestá v tejto oblasti sú strediskom gréckej kultúry, hoci tu žije aj veľa Židov.

Ježišov odchod z Kafarnaumu neunikne pozornosti ľudí. Na more sa vydávajú aj ďalšie člny. (Marek 4:36) Na druhý breh to v skutočnosti nie je tak ďaleko. Galilejské more je veľké sladkovodné jazero, dlhé asi 20 kilometrov a široké najviac 12 kilometrov. Je však dosť hlboké.

Hoci Ježiš je dokonalý človek, po celom dni služby je, prirodzene, unavený. Keď čln odrazí od brehu, uloží sa v jeho zadnej časti a tvrdo zaspí.

Niektorí apoštoli sú skúsení námorníci, ale toto nebude ľahká plavba. Galilejské more obklopujú vrchy a teplota na jeho povrchu je často dosť vysoká. Občas sa z hôr priženie chladnejší vzduch a stretne sa s teplou hladinou mora, čím náhle vznikajú prudké búrky. To sa stane aj teraz. Onedlho už vlny silno narážajú na čln. Ten sa začína napĺňať vodou a všetci sú v nebezpečenstve. (Lukáš 8:23) No Ježiš stále spí!

Posádka člna sa úporne snaží udržať kurz. Spoliehajú sa na svoje skúsenosti z podobných situácií. No tentoraz si nevedia dať rady. Zo strachu o život budia Ježiša a kričia: „Pane, zachráň nás, potápame sa!“ (Matúš 8:25) Učeníci sa boja, že to neprežijú.

Ježiš sa prebúdza a hovorí im: „Prečo sa tak bojíte, vy maloverní?“ (Matúš 8:26) Potom prikazuje vetru a moru: „Mlč! Buď ticho!“ (Marek 4:39) Prudký vietor ustáva a more sa utišuje. (Marek a Lukáš pri opise tohto pôsobivého zážitku uvádzajú, že Ježiš najprv zázračne utišuje búrku a potom učeníkom vyčíta nedostatok viery.)

Ako to asi zapôsobilo na učeníkov? Práve boli svedkami toho, ako prudkú búrku na mori vystriedal úplný pokoj. Srdce im zovrie zvláštny strach. Jeden druhému hovoria: „Kto je tento človek, že ho aj vietor a more poslúchajú?“ Potom bezpečne pristávajú na druhom brehu. (Marek 4:41–5:1) Ďalšie člny, ktoré sa vydali na more, sa zrejme stihli vrátiť na západný breh.

Je veľmi upokojujúce vedieť, že Boží Syn má moc nad prírodnými živlami. Keď počas svojej kráľovskej vlády obráti pozornosť na našu zem, všetci ľudia budú žiť s pocitom bezpečia, lebo ich nebudú ohrozovať žiadne prírodné katastrofy.