Kým je Ježiš ešte v Judei, jeden farizej ho pozve k sebe, aby ho pohostil. Ježiš jeho pozvanie prijíma. (Lukáš 11:37, 38) Farizeji si pred jedlom vždy obradne umývajú ruky po lakeť. No Ježiš to nerobí. (Matúš 15:1, 2) Tento zvyk nie je v rozpore s Božím Zákonom, ale zároveň to Boh ani nevyžaduje.

Farizej je prekvapený, že Ježiš túto tradíciu nedodržiava. Ježiš si to všimne a hovorí: „Vy farizeji čistíte pohár a misu zvonku, ale vnútri ste plní chamtivosti a zla. Vy nerozumní! Či ten, ktorý urobil vonkajšok, neurobil aj vnútro?“ (Lukáš 11:39, 40)

Problémom teda nie je umývanie rúk pred jedlom, ale náboženské pokrytectvo. Farizeji a ďalší, ktorí si obradne umývajú ruky, si zabúdajú očistiť srdce od zla. Preto im Ježiš radí: „Keď dávate dary chudobným, malo by to vychádzať z vášho vnútra a potom budete celkom čistí.“ (Lukáš 11:41) To sú výstižné slová. Dávať by mal človek zo srdca naplneného láskou, nie z túžby zapôsobiť na druhých predstieranou spravodlivosťou.

Ježiš nechce povedať, že títo ľudia nedávajú dary. Pokračuje: „Dávate desiatky z mäty a ruty a zo všetkých ostatných bylín, ale prehliadate právo a Božiu lásku! Desiatky ste boli povinní dávať, ale to dôležitejšie sa nemalo prehliadať.“ (Lukáš 11:42) Boží Zákon vyžadoval odovzdávanie desatiny z úrody. (5. Mojžišova 14:22) Týkalo sa to aj mäty a ruty, bylín, ktoré sa používali na dochutenie jedla. Farizeji puntičkársky platili desiatok z týchto bylín. Ako však pristupovali k oveľa dôležitejším požiadavkám Zákona, napríklad aby konali spravodlivo a boli pokorní? (Micheáš 6:8)

Ježiš ďalej hovorí: „Beda vám, farizeji, lebo máte radi predné sedadlá v synagógach a pozdravy na trhoviskách! Beda vám, lebo ste ako hroby, ktoré nevidieť, a ľudia ani nevedia, že po nich chodia!“ (Lukáš 11:43, 44) Áno, ľudia sa na takých hroboch mohli potknúť, spadnúť a stať sa obradne nečistými. Ježiš týmto prirovnaním ukazuje, že nečistota farizejov nie je na prvý pohľad viditeľná. (Matúš 23:27)

Jeden muž, ktorý je zbehlý v Božom Zákone, protestuje: „Učiteľ, keď toto hovoríš, urážaš aj nás.“ No títo muži si musia uvedomiť, že ľuďom nijako nepomáhajú. Preto Ježiš pokračuje: „Beda i vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo kladiete na ľudí bremená, ktoré sa ťažko nesú, ale sami sa ich nedotknete jediným prstom. Beda vám, lebo staviate hrobky prorokom, ktorých zabíjali vaši predkovia!“ (Lukáš 11:45–47)

Bremená, o ktorých tu Ježiš hovorí, sú ústne tradície a farizejský výklad Zákona. Títo muži ľuďom život vôbec neuľahčujú. Naopak, trvajú na tom, že všetci musia dodržiavať požiadavky, ktoré sa podobajú ťažkým bremenám. Ich predkovia zabíjali Božích prorokov, počnúc Ábelom. Oni sami sa teraz snažia pôsobiť dojmom, že si ctia prorokov, lebo im stavajú hrobky. No svojím postojom a skutkami v skutočnosti napodobňujú svojich predkov. Dokonca sa snažia zabiť Božieho najvýznamnejšieho proroka. Ježiš hovorí, že Boh bude za to brať túto generáciu na zodpovednosť. A to sa aj stalo asi o 38 rokov, v roku 70 n. l.

Potom Ježiš pokračuje: „Beda vám, ktorí ste zbehlí v Zákone, lebo ste si privlastnili  kľúč k poznaniu. Sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť, ste bránili!“ (Lukáš 11:52) Títo muži, ktorí by mali druhým otvárať cestu k pochopeniu Božieho Slova, ju pred ľuďmi zatvárajú, aby toto Slovo nespoznali ani ho nepochopili.

Ako na to farizeji a znalci Zákona reagujú? Keď Ježiš odchádza, nahnevane mu protirečia a dorážajú naňho otázkami. No nepýtajú sa preto, aby sa dozvedeli odpovede. Chcú Ježiša dotlačiť k tomu, aby povedal niečo, za čo by ho mohli dať zatknúť.