Ježiš je spútaný ako zločinec a odvádzajú ho k Annášovi. Ten slúžil ako veľkňaz v čase, keď 12-ročný Ježiš ohromil svojimi odpoveďami učiteľov v chráme. (Lukáš 2:42, 47) Neskôr slúžili ako veľkňazi niektorí z Annášových synov a teraz toto miesto zaujal jeho zať Kaifáš.

Kým je Ježiš u Annáša, Kaifáš má čas zhromaždiť Sanhedrin. Tento súd má 71 členov, ku ktorým patrí veľkňaz a ďalší, ktorí kedysi slúžili ako veľkňazi.

Annáš sa Ježiša vypytuje „na jeho učeníkov a na jeho učenie“. Ježiš mu jednoducho odpovedá: „Hovoril som svetu verejne. Vždy som učil v synagógach a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia. Nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril.“ (Ján 18:19–21)

Nato mu jeden zo strážcov, ktorý tam stojí, dá facku a okríkne ho: „Takto odpovedáš hlavnému kňazovi?“ No Ježiš vie, že neurobil nič zlé, preto mu odpovedá: „Ak som povedal niečo zlé, dokáž to. Ale ak nie, prečo ma biješ?“ (Ján 18:22, 23) Annáš potom dáva Ježiša odviesť k svojmu zaťovi Kaifášovi.

V Kaifášovom dome sa zatiaľ zhromaždil celý Sanhedrin – súčasný veľkňaz, starší ľudu  a znalci Zákona. Usporiadať súd počas Pesachu je nezákonné, ale ani to ich nezastaví v ich obludnom pláne.

Tento súd možno sotva považovať za nezaujatý. Keď Ježiš vzkriesil Lazara, Sanhedrin rozhodol, že Ježiš má zomrieť. (Ján 11:47–53) A len pred niekoľkými dňami sa náboženskí predstavitelia sprisahali, že Ježiša zatknú a zabijú. (Matúš 26:3, 4) Teda ešte skôr než sa začal súdny proces, je Ježiš odsúdený na smrť.

Okrem toho, že Sanhedrin nezasadol v súlade so zákonom, hlavní kňazi a ďalší jeho členovia sa snažia nájsť svedkov, ktorí by krivo svedčili proti Ježišovi. Nájdu sa mnohí, ale ich svedectvá si protirečia. Napokon predstúpia dvaja, ktorí tvrdia: „Počuli sme, ako hovorí, že zbúra tento chrám, ktorý bol urobený rukami, a za tri dni postaví iný, ktorý nie je urobený rukami.“ (Marek 14:58) Ale ani títo dvaja sa nevedia úplne zhodnúť vo svojej výpovedi.

Kaifáš sa Ježiša pýta: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“ (Marek 14:60) Zoči-voči krivým obvineniam z úst falošných svedkov Ježiš mlčí. A tak veľkňaz Kaifáš mení taktiku.

Kaifáš vie, že Židov veľmi dráždi, keď o sebe niekto vyhlasuje, že je Boží Syn. Keď Ježiš kedysi nazval Boha svojím Otcom, Židia ho chceli zabiť. Tvrdili, že „sa robí rovným Bohu“. (Ján 5:17, 18; 10:31–39) A tak teraz Kaifáš zákerne žiada Ježiša: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“ (Matúš 26:63) Ježiš už niekoľkokrát predtým povedal, že je Boží Syn. (Ján 3:18; 5:25; 11:4) Ak to neurobí teraz, bude to vyzerať, akoby poprel, že je Boží Syn a Kristus. Preto hovorí: „Som. A vy uvidíte Syna človeka sedieť po pravici moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ (Marek 14:62)

Nato si Kaifáš teatrálne roztrhne odev a vyhlási: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste počuli rúhanie. Čo si o tom myslíte?“ Sanhedrin vynáša nespravodlivý rozsudok: „Zaslúži si smrť.“ (Matúš 26:65, 66)

Niektorí sa začnú Ježišovi vysmievať a biť ho päsťami. Iní mu dávajú facky a pľujú naňho. Potom mu zakryjú tvár, fackajú ho a posmievajú sa mu: „Dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“ (Lukáš 22:64) Je hrozné, ako počas tohto nezákonného nočného súdu zaobchádzajú s Božím Synom!