1. – 3. Čo sa deje, keď rodičia prinášajú k Ježišovi svoje deti, a čo táto príhoda o Ježišovi odhaľuje?

 JEŽIŠ si uvedomuje, že jeho život tu na zemi sa nezadržateľne chýli ku koncu. Ostáva mu už len niekoľko týždňov a treba toho ešte toľko urobiť! Zvestuje so svojimi apoštolmi v Perei, oblasti na východ od rieky Jordán. Postupujú smerom na juh, k Jeruzalemu, kde sa Ježiš zúčastní svojho posledného Pesachu, ktorý bude mať dramatický koniec.

² Po vážnom rozhovore s náboženskými vodcami vzniká okolo Ježiša menší rozruch. Ľudia k nemu prinášajú svoje deti. Sú očividne rôzneho veku, lebo kým Marek pri ich opise používa rovnaké slovo, aké použil už skôr na dvanásťročné dieťa, Lukáš používa výraz, ktorý môže byť preložený aj ako „nemluvňatá“. (Lukáš 18:15, Katolícky preklad; Marek 5:41, 42; 10:13) Je prirodzené, že tam, kde sú deti, je živo a rušno. Ježišovi učeníci hrešia rodičov – možno usudzujú, že ich Pán je príliš zaneprázdnený, než aby sa venoval deťom. Ako sa zachová Ježiš?

³ Keď vidí, čo sa deje, je rozhorčený. Na koho? Na deti? Na rodičov? Nie. Na svojich učeníkov! Hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo. Verte mi, kto neprijíma Božie Kráľovstvo tak ako dieťa, určite doň nevojde.“ Potom Ježiš berie deti „do náručia“ a žehná ich. (Marek 10:13–16) Markov spôsob vyjadrenia naznačuje, že Ježiš ich s láskou objíma, niektoré možno dokonca berie na ruky a pestuje. Je zrejmé, že Ježiš má deti rád. Ale z tejto správy sa o ňom dozvedáme aj niečo iné – je prístupný.

4., 5. a) Ako si môžeme byť istí, že Ježiš bol prístupný? b) Na aké otázky budeme hľadať odpoveď v tejto kapitole?

 ⁴ Ak by bol Ježiš odmeraný, chladný a pyšný, deti by sa k nemu istotne necítili priťahované, a aj ich rodičia by mali zábrany pristúpiť k nemu. Skús si tú situáciu predstaviť. Vidíš, ako sa rodičia radostne usmievajú, keď tento láskavý človek dáva najavo náklonnosť k ich deťom, keď dáva najavo, že deti sú v Božích očiach veľmi cenné, a keď ich žehná? Teda hoci Ježiš niesol na svojich pleciach tú najväčšiu zodpovednosť, stále zostával tým najprístupnejším zo všetkých ľudí.

⁵ Kto ešte vnímal Ježiša ako prístupného človeka? Vďaka akým črtám bol Ježiš taký prístupný? A ako sa môžeme naučiť byť v tomto ohľade ako on? To sa dozvieme ďalej.

6. – 8. V spoločnosti akých ľudí sa Ježiš často zdržiaval a v čom sa jeho postoj k nim odlišoval od postoja náboženských vodcov?

⁶ Pri čítaní evanjelií možno žasneš nad tým, koľko ľudí sa nezdráhalo ísť za Ježišom. V spojitosti s ním často čítame o „veľkých zástupoch“. „Nasledovali ho veľké zástupy z Galiley.“ „Zhromaždili sa okolo neho veľké zástupy.“ „Zhromaždili sa k nemu veľké zástupy ľudí.“ „Sprevádzali ho veľké zástupy ľudí.“ (Matúš 4:25; 13:2; 15:30; Lukáš 14:25) Áno, okolo Ježiša bolo vždy veľké množstvo ľudí.

⁷ Väčšinou to boli obyčajní ľudia, ktorých náboženskí vodcovia s opovrhnutím označovali za „ľud zeme“. Farizeji a kňazi otvorene povedali: „Uveril len tento zástup, ktorý nepozná Zákon. Sú prekliati.“ (Ján 7:49) O tomto ich postoji svedčia aj neskoršie rabínske spisy. Mnohí náboženskí vodcovia sa na obyčajných ľudí pozerali ako na opovrhnutiahodných. Odmietali s nimi jesť, kupovať od nich, byť v ich spoločnosti. Niektorí dokonca tvrdili, že ľudia, ktorí neovládajú ústny zákon, nemajú nádej na vzkriesenie! Mnohí prostí  ľudia sa týmto vodcom určite vyhýbali a nešli by za nimi s prosbou o pomoc či o radu. No Ježiš bol iný.

⁸ Ježiš rád trávil čas v spoločnosti obyčajných ľudí. Jedával s nimi, uzdravoval ich, vyučoval ich a poskytoval im nádej. Samozrejme, Ježiš bol realistický a uvedomoval si, že väčšina odmietne príležitosť slúžiť Jehovovi. (Matúš 7:13, 14) Napriek tomu sa na každého človeka pozeral s nádejou a v mnohých videl potenciál konať to, čo je správne. Aký to bol rozdiel oproti tým bezcitným kňazom a farizejom! No napodiv aj niektorí kňazi a farizeji išli za Ježišom a viacerí z nich sa zmenili a začali ho nasledovať. (Skutky 6:7; 15:5) A aj niektorí bohatí a mocní ľudia vnímali Ježiša ako prístupného človeka. (Marek 10:17, 22)

9. Prečo ženy považovali Ježiša za prístupného?

⁹ Ani ženy sa nezdráhali ísť za Ježišom. Určite sa často cítili ponižované pohŕdavým postojom náboženských vodcov. Rabíni boli vo všeobecnosti proti tomu, aby boli ženy vyučované. Okrem toho ženám nebolo dovolené svedčiť v právnych prípadoch. Ich svedectvo bolo považované za nedôveryhodné. Rabíni mali dokonca modlitbu, v ktorej ďakovali Bohu za to, že nie sú ženami! Ale z Ježiša ženy žiadne takéto pohŕdanie necítili. Mnohé z nich šli za ním, lebo túžili po tom, aby ich vyučoval. Napríklad Lazarova sestra Mária sa posadila pri Pánových nohách a dychtivo počúvala jeho slová, kým jej sestra Marta si robila prílišné starosti s prípravou jedla a pobehovala po dome. Ježiš pochválil Máriu za to, že si správne určila poradie hodnôt. (Lukáš 10:39–42)

10. Ako sa Ježiš odlišoval od náboženských vodcov v spôsobe, akým zaobchádzal s chorými?

¹⁰ Aj chorí sa v zástupoch hrnuli za Ježišom, hoci náboženskí vodcovia sa k nim často správali ako k vydedencom spoločnosti. Mojžišovský Zákon síce zo zdravotných dôvodov nariaďoval karanténu malomocných, ale neoprávňoval ľudí  na to, aby boli bezcitní. (3. Mojžišova, 13. kapitola) V neskorších rabínskych pravidlách však bolo uvedené, že malomocní sú rovnako odporní ako výkaly. Niektorí náboženskí vodcovia išli až tak ďaleko, že do malomocných hádzali kamene, aby sa k nim náhodou nepriblížili! Je ťažké predstaviť si, ako by ľudia, s ktorými sa takto zaobchádzalo, mohli pozbierať odvahu a ísť za nejakým učiteľom, ale za Ježišom malomocní išli. Jeden z nich dal svoju vieru najavo známymi slovami: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“ (Lukáš 5:12) Ježišovou odpoveďou na túto prosbu sa budeme zaoberať v nasledujúcej kapitole. Nateraz postačí, keď povieme, že sotva by sme našli jasnejší dôkaz toho, že Ježiš bol prístupný.

11. Aký príklad ukazuje, že ľudia, ktorých ťažil pocit viny, sa nezdráhali prísť za Ježišom, a prečo je to dôležité?

¹¹ Aj tí, ktorí klesali pod ťarchou viny, bez zábran prichádzali za Ježišom. Zamysli sa napríklad nad tým, čo sa raz stalo, keď Ježiš jedol v dome istého farizeja. Do domu vošla žena, ktorá bola známa ako hriešnica, kľakla si k Ježišovým nohám a plakala, lebo sa cítila vinná. Jej slzy padali na Ježišove nohy a ona ich utierala svojimi vlasmi. Ježišov hostiteľ bol zhrozený a tvrdo Ježiša odsúdil za to, že tejto žene dovolil priblížiť sa. No Ježiš ju láskavo pochválil za jej úprimné pokánie a uistil ju o tom, že Jehova jej odpustil. (Lukáš 7:36–50) Dnes viac než kedykoľvek predtým potrebujú ľudia, ktorých ťaží pocit viny, cítiť, že sa nemusia báť prísť za tými, ktorí im môžu pomôcť napraviť si vzťah k Bohu! Vďaka čomu bol Ježiš taký prístupný?

12. Prečo neprekvapuje, že Ježiš bol prístupný?

¹² Pamätaj na to, že Ježiš dokonale napodobňoval svojho  milovaného nebeského Otca. (Ján 14:9) Biblia nám pripomína, že Jehova „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Jehova, Boh ktorý „vypočúva modlitby“, je vždy prístupný svojim verným služobníkom i ďalším ľuďom, ktorí úprimne túžia nájsť ho a slúžiť mu. (Žalm 65:2) Len si to predstav – tá najmocnejšia a najdôležitejšia Bytosť vo vesmíre je zároveň aj najprístupnejšia! Aj Ježiš, podobne ako jeho Otec, miluje ľudí. V nasledujúcich kapitolách sa budeme zaoberať láskou, ktorú mal Ježiš hlboko v srdci. Ježiš bol však prístupný najmä preto, lebo lásku k ľuďom dával najavo. Rozoberme si teraz niektoré Ježišove črty, ktoré odhaľovali jeho lásku.

13. Ako môžu rodičia napodobňovať Ježiša?

¹³ Ľudia ľahko vycítili, že Ježiš sa o nich osobne zaujíma. A neprestal sa o nich zaujímať, ani keď bol pod tlakom. Ako sme to už mohli vidieť zo situácie, keď rodičia prinášali k Ježišovi svoje deti, Ježiš zostával prístupný aj vtedy, keď mal veľa práce a na jeho pleciach spočívala veľká zodpovednosť. Aký vynikajúci príklad pre rodičov! Vychovávať deti v dnešnom svete nie je vôbec ľahké. No je dôležité, aby deti cítili, že ich rodičia sú prístupní. Ak si rodič, istotne vieš, že sú situácie, keď máš príliš veľa práce, než aby si venoval svojmu dieťaťu pozornosť, ktorej sa dožaduje. Nemohol by si ho však napriek tomu ubezpečiť, že si naň urobíš čas, hneď ako to bude možné? Keď dodržíš slovo, tvoje dieťa sa naučí, že trpezlivosť prináša odmenu. Naučí sa tiež, že si vždy rád, keď za tebou príde, nech má akýkoľvek problém alebo starosť.

14. – 16. a) Aké okolnosti viedli Ježiša k tomu, že urobil svoj prvý zázrak, a prečo to bolo niečo podivuhodné? b) Čo prezrádza o Ježišovi jeho zázrak v Káne a čo sa z toho môžu naučiť rodičia?

¹⁴ Ježiš dával ľuďom najavo, že ich starosti mu nie sú ľahostajné. Napríklad zamysli sa nad prvým zázrakom, ktorý Ježiš urobil. Bol na svadobnej hostine v galilejskom meste Kána.  Vznikla tam jedna nepríjemná situácia – minulo sa víno! Ježišova matka Mária povedala svojmu synovi, čo sa stalo. Čo Ježiš urobil? Dal naplniť vodou šesť veľkých kamenných nádob. Keď z nich starejší ochutnal, zistil, že je v nich vynikajúce víno! Bol to len nejaký šikovný trik? Nie, išlo naozaj o „vodu premenenú na víno“. (Ján 2:1–11) Už od dávnych čias ľudia snívali o tom, ako by sa dala nejaká vec premeniť na inú. Po stáročia sa muži nazývaní alchymisti pokúšali premeniť olovo na zlato. Nikdy sa im to nepodarilo – hoci olovo a zlato sú v podstate dosť podobné prvky. a A ako je to s vodou a vínom? Z chemického hľadiska je voda veľmi jednoduchá látka. Je to zlúčenina dvoch základných prvkov. Naproti tomu víno obsahuje takmer tisíc zložiek, z ktorých mnohé sú zložité zlúčeniny! Prečo Ježiš urobil taký podivuhodný skutok, keď išlo o takú triviálnu vec, akou bol nedostatok vína na svadobnej hostine?

¹⁵ Pre nevestu a ženícha to nebola triviálna vec. Na Blízkom východe sa v staroveku považovalo za nesmierne dôležité prejaviť pozvaným hosťom pohostinnosť. Keby na svadobnej hostine došlo víno, nevesta a ženích by zažili veľkú hanbu, čo by vrhlo tieň na ich svadobný deň a pokazilo by im to spomienky. Znepokojovalo ich to, a preto to nebolo ľahostajné ani Ježišovi. A tak s tým niečo urobil. Chápeš, prečo sa ľudia obracali na Ježiša so svojimi starosťami?

¹⁶ Rodičia sa z toho opäť môžu naučiť niečo užitočné. Čo ak za tebou príde tvoje dieťa s tým, že ho niečo veľmi trápi? Možno máš chuť odbiť ho, lebo sa ti jeho starosti zdajú triviálne. Možno ti je dokonca do smiechu. V porovnaní  s tvojimi ťažkosťami sa problém tvojho dieťaťa môže zdať skutočne nevýznamný. Ale uvedom si, že tvoje dieťa ho za bezvýznamný nepovažuje! Ak to trápi niekoho, koho tak veľmi miluješ, nemalo by to rovnako trápiť aj teba? Keď dáš svojmu dieťaťu najavo, že jeho problémy ti nie sú ľahostajné, nebude mať problém prísť za tebou s čímkoľvek, čo ho znepokojuje.

17. Aký príklad miernosti dal Ježiš a prečo je táto vlastnosť prejavom vnútornej sily?

¹⁷ Ako sme hovorili už v tretej kapitole, Ježiš bol mierny a pokorný. (Matúš 11:29) Miernosť je nádherná vlastnosť, je to mocný prejav toho, že je niekto pokorný v srdci. Miernosť je súčasťou ovocia Božieho svätého ducha a je spojená s múdrosťou od Boha. (Galaťanom 5:22, 23; Jakub 3:13) Ježiš sa ovládal aj vtedy, keď ho veľmi provokovali. Jeho miernosť  určite nebola prejavom slabosti. Jeden učenec o tejto vlastnosti povedal, že sa vyznačuje jemnosťou, ale „za touto jemnosťou je sila ocele“. Je to tak – často potrebujeme veľkú silu, aby sme sa ovládli a zaobchádzali s druhými s miernosťou. Ale keď sa budeme usilovať a Jehova požehná naše úsilie, budeme schopní napodobňovať Ježiša v prejavovaní miernosti a staneme sa prístupnejšími ľuďmi.

18. Z akých príkladov vidno, že Ježiš bol rozumný, a prečo táto vlastnosť podľa teba robí niekoho príťažlivým pre druhých?

¹⁸ Ježiš bol rozumný. Keď bol v Týre, prišla za ním nejaká žena, lebo jej dcéra bola „posadnutá démonom“. Tromi rôznymi spôsobmi Ježiš naznačil, že nemieni urobiť to, čo od neho žiada. Najprv jej neodpovedal, potom jej uviedol dôvod, pre ktorý by to nemal urobiť, a napokon jej to objasnil na jednom prirovnaní. Vystupoval však odmerane, neústupčivo? Naznačil jej, že si zahráva s ohňom, keď si dovoľuje protirečiť takému významnému človeku? Nie, táto žena zjavne cítila, že môže k Ježišovi pristupovať bez obáv. Nielenže ho prosila o pomoc, ale nevzdávala sa, aj keď sa zdalo, že jej nechce pomôcť. Ježiš videl, že ju k vytrvalosti podnecuje pozoruhodná viera, a uzdravil jej dcéru. (Matúš 15:22–28) Je isté, že Ježišova rozumnosť, ochota počúvať a tiež ustúpiť, keď to bolo vhodné, ľudí nesmierne priťahovala.

19. Ako môžeme zistiť, či sme skutočne prístupní?

¹⁹ Ľudia si radi o sebe myslia, že sú prístupní. Niektorí, ktorí majú zodpovedné postavenie, napríklad radi hovoria, že u nich sú dvere vždy otvorené, že ich podriadení za nimi môžu kedykoľvek s čímkoľvek prísť. Biblia však uvádza silné upozornenie: „Mnohí ľudia sa chvália, ako druhých verne milujú, ale kto nájde človeka, ktorý je naozaj verný?“ (Príslovia 20:6) Je veľmi ľahké tvrdiť, že sme prístupní, ale  naozaj verne napodobňujeme túto stránku Ježišovej lásky? Odpoveď na túto otázku možno nezávisí ani tak od toho, ako sa vidíme my sami, ako od toho, ako nás vidia iní. Pavol povedal: „Nech všetci ľudia vidia, že ste rozumní.“ (Filipanom 4:5) Každý z nás urobí dobre, keď si položí otázku: „Ako ma vnímajú druhí? Akú mám povesť?“

20. a) Prečo je dôležité, aby boli kresťanskí starší prístupní? b) Prečo by sme mali byť rozumní v tom, čo očakávame od starších v zbore?

²⁰ Zvlášť starší v kresťanskom zbore sa usilujú byť prístupnými ľuďmi. Úprimne túžia byť takými ľuďmi, akí sú opísaní v Izaiášovi 32:1, 2: „Každý z nich bude ako úkryt pred vetrom, ako skrýša pred lejakom, ako potoky plné vody vo vyprahnutom kraji, ako tieň mohutnej skaly v bezvodnej krajine.“ Starší môže poskytovať druhým takúto ochranu, osvieženie a úľavu, len ak je stále prístupný. Samozrejme, to nie je vždy ľahké, keďže starší nesú v tejto náročnej dobe na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Usilujú sa však, aby napriek tomu nikdy nevytvárali dojem, že toho majú príliš veľa, než aby sa starali o potreby Jehovových oviec. (1. Petra 5:2) Ostatní v zbore sa zase usilujú byť rozumní v tom, čo od takýchto verných mužov očakávajú, a prejavujú pokorného ducha a tiež ducha spolupráce. (Hebrejom 13:17)

21. Čo môžu rodičia robiť, aby sa deti nebáli s čímkoľvek za nimi prísť, a o čom budeme uvažovať v nasledujúcej kapitole?

²¹ Rodičia sa usilujú, aby ich  deti vždy cítili, že sú prístupní. Veď ide o veľa! Chcú, aby ich deti vedeli, že sa nemusia báť zdôveriť otcovi alebo mame. Kresťanskí rodičia preto dávajú pozor, aby boli mierni a rozumní a aby nereagovali prehnane, keď sa dieťa prizná, že urobilo niečo zlé, alebo keď si uňho všimnú nejaké nesprávne zmýšľanie. Rodičia, ktorí trpezlivo vychovávajú svoje deti, sa tiež snažia udržiavať otvorenú komunikáciu. Áno, všetci chceme byť stále prístupní tak ako Ježiš. V nasledujúcej kapitole budeme uvažovať o Ježišovom úprimnom súcite – jednej z najdôležitejších vlastností, ktoré ho robili prístupným človekom.