SLOVÁ „na začiatku Boh stvoril nebesia a zem“ boli označené za najslávnejšie úvodné slová, aké boli kedy napísané. (1. Mojžišova 1:1) Touto jednoduchou vetou nás Biblia zoznamuje s Osobou, ktorá je ústrednou postavou celého Svätého Písma — so všemocným Bohom, Jehovom. Prvý verš Biblie odhaľuje, že Boh je Stvoriteľom nezmerného hmotného vesmíru vrátane planéty, na ktorej žijeme. Ďalšie verše objasňujú, že v priebehu niekoľkých dlhých období obrazne nazvaných dňami Boh stvoril všetky tie nádherné veci, ktoré v prírode existujú, a tak pre nás pripravil pozemský domov.

Najvýznamnejším Božím pozemským stvorením bol človek, ktorý bol stvorený na Boží obraz a bol schopný prejavovať také Jehovove vlastnosti, ako je láska a múdrosť. Boh vytvoril človeka z prachu zeme. Pomenoval ho Adam a umiestnil ho do raja, do záhrady Eden. Túto záhradu sám Boh vysadil krásnymi a plodnými stromami.

Boh videl, že človek potrebuje družku. Z Adamovho rebra vytvoril ženu, ktorá neskôr dostala meno Eva. Túto ženu priviedol k človekovi a dal mu ju za manželku. Nadšený Adam hneď zložil báseň: „To je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Boh povedal: „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ (1. Mojžišova 2:22–24; 3:20)

Boh dal Adamovi a Eve dva pokyny. Podľa prvého mali zveľaďovať svoj pozemský domov a starať sa oň a postupne ho naplniť potomkami. Druhým pokynom im zakázal jesť ovocie jediného stromu zo všetkých stromov ich obrovskej záhrady. Nesmeli jesť ovocie zo „stromu poznania dobrého a zlého“. (1. Mojžišova 2:17) Ak by neposlúchli, zomreli by. Týmito pokynmi dal Boh mužovi a žene možnosť ukázať, že ho rešpektujú ako svojho Vládcu. Poslušnosťou by mu dali tiež najavo lásku a vďačnosť. Mali opodstatnené dôvody rešpektovať jeho láskyplnú vládu. Boli dokonalí a bezchybní. V Biblii čítame: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (1. Mojžišova 1:31)

(Založené na 1. Mojžišovej, 1. a 2. kapitole.)