1. – 3. a) Čo podnietilo Ježiša, aby chcel byť ako jeho Otec? b) Aké stránky Ježišovej lásky teraz preskúmame?

 VIDEL si niekedy malého chlapca, ktorý sa snažil byť ako jeho otec? Možno napodobňoval otcovu chôdzu, reč alebo správanie. Po čase chlapec možno prijal i otcove mravné a duchovné hodnoty. Láska a obdiv, ktoré cíti syn k milujúcemu otcovi, podnecujú chlapca k tomu, aby sa chcel svojmu otcovi podobať.

² Ako je to so vzťahom medzi Ježišom a jeho nebeským Otcom? „Milujem Otca,“ povedal raz Ježiš. (Ján 14:31) Zrejme nikto nemôže milovať Jehovu viac ako tento Syn, ktorý bol s Otcom dávno predtým, ako začali existovať všetci ostatní tvorovia. Práve láska podnietila tohto oddaného Syna, aby chcel byť ako jeho Otec. (Ján 14:9)

³ V predchádzajúcich kapitolách tejto knihy sme rozoberali, že Ježiš dokonale napodobňoval Jehovovu moc, spravodlivosť a múdrosť. Ako však Ježiš odzrkadľoval Otcovu lásku? Preskúmajme teraz tri stránky Ježišovej lásky – jeho obetavého ducha, nežný súcit a ochotu odpúšťať.

4. V čom dal Ježiš ako človek najväčší príklad obetavej lásky?

⁴ Ježiš dal vynikajúci príklad obetavej lásky. Obetavosť znamená nesebecky uprednostňovať potreby a záujmy druhých pred vlastnými. Ako Ježiš prejavoval takú lásku? On sám povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto dá svoj život za svojich priateľov.“ (Ján 15:13) Ježiš dal ochotne svoj dokonalý život za nás. Bol to najväčší prejav lásky zo strany nejakého človeka. Ale Ježiš prejavoval obetavú lásku aj v iných ohľadoch.

5. Prečo bolo opustenie nebies od Božieho Syna láskyplnou obeťou?

 ⁵ Tento jediný Boží Syn mal počas svojej predľudskej existencie jedinečné a vyvýšené postavenie v nebesiach. Tešil sa z blízkej spoločnosti s Jehovom a s mnohými duchovnými tvormi. A predsa sa tento drahý Syn „vzdal sám seba, prijal podobu otroka a stal sa človekom“. (Filipanom 2:7) Ochotne prišiel žiť medzi hriešnych ľudí do sveta, ktorý „je v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Nebola to zo strany Božieho Syna láskyplná obeť?

6., 7. a) Ako Ježiš prejavoval nesebeckú lásku počas svojej pozemskej služby? b) Aký dojímavý príklad Ježišovej obetavej lásky je zaznamenaný v Jánovi 19:25–27?

⁶ Ježiš v priebehu svojej pozemskej služby prejavoval obetavú lásku rôznymi spôsobmi. Bol úplne nesebecký. Do služby, ktorú konal, bol natoľko pohrúžený, že obetoval aj bežné pohodlie, na ktoré sú ľudia zvyknutí. „Líšky majú brlohy a vtáci hniezda,“ povedal, „ale Syn človeka nemá kde zložiť hlavu.“ (Matúš 8:20) Ako zručný tesár mohol Ježiš určitý čas venovať výstavbe vlastného pohodlného domu alebo mohol vyrobiť krásny nábytok na predaj a zaobstarať si tak nejaké peniaze. Ale on nevyužíval svoje schopnosti na získavanie hmotných vecí.

⁷ Jeden veľmi dojímavý príklad Ježišovej obetavej lásky je zaznamenaný v Jánovi 19:25–27. Predstav si, koľko vecí muselo v to posledné popoludnie Ježišovho života zamestnávať jeho myseľ a srdce. Keď Ježiš trpel na kole, robil si starosti o učeníkov, o zvestovateľské dielo a najmä o to, aby zostal verný svojmu Otcovi a robil mu dobré meno. Na jeho pleciach ležala celá budúcnosť ľudstva! No ešte tesne predtým ako zomrel, prejavil záujem o svoju matku Máriu, ktorá bola vtedy už zjavne vdovou. Ježiš požiadal apoštola Jána, aby sa o Máriu postaral, akoby to bola jeho vlastná matka, a tento apoštol potom vzal  Máriu k sebe domov. Ježiš tak svojej matke zabezpečil hmotnú i duchovnú starostlivosť. Aký nežný prejav nesebeckej lásky!

8. Čo znamená grécke slovo, ktorým Biblia opisuje Ježišov súcit?

⁸ Ježiš bol tak ako jeho Otec súcitný. Biblia opisuje Ježiša ako človeka, ktorého sa nešťastie druhých hlboko dotýkalo, a preto sa takým ľuďom snažil pomôcť. Na opis Ježišovho súcitu používa Biblia grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „prísť ľúto“. Jeden učenec hovorí: „Opisuje... cit, ktorý zasahuje človeka v najhlbšom vnútri. Je to najsilnejšie grécke slovo pre súcit.“ Všimnime si niektoré situácie, v ktorých Ježiša podnietil konať práve hlboký súcit.

9., 10. a) Čo viedlo k tomu, že Ježiš s apoštolmi odišli na tiché miesto? b) Ako Ježiš reagoval, keď bolo narušené jeho súkromie, a prečo?

⁹ Podnecovaný reagovať na duchovné potreby ľudí. Správa v Markovi 6:30–34 ukazuje, čo vlastne podnecovalo Ježiša, aby prejavil súcit. Predstav si túto situáciu. Apoštoli boli vzrušení, lebo práve zavŕšili veľkú zvestovateľskú kampaň. Vrátili sa k Ježišovi a nadšene mu rozprávali všetko, čo videli a počuli. Medzitým sa však zhromaždil veľký zástup ľudí, ktorí Ježišovi a jeho apoštolom nenechali čas ani len najesť sa. Vždy pozorný Ježiš si všimol, že apoštoli sú unavení. „Poďte so mnou na opustené miesto a trochu si oddýchnite,“ povedal im. Nastúpili teda na čln a preplavili sa cez severný cíp Galilejského mora na tiché miesto. Ale niektorí zo zástupu videli, ako odchádzajú. Iní sa o tom dopočuli. Tí všetci sa rozbehli po severnom brehu jazera a prišli na druhú stranu skôr, ako tam dorazil čln.

¹⁰ Nahnevalo Ježiša takéto narušenie súkromia? Vôbec nie! Keď zbadal, že ho čaká zástup tisícov ľudí, bol dojatý. Marek napísal: „Uvidel veľký zástup ľudí a prišlo mu ich  ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ Ježiš videl v týchto ľuďoch jednotlivcov s duchovnými potrebami. Boli ako ovce, ktoré bezmocne blúdia, lebo nemajú pastiera, ktorý by ich viedol a chránil. Ježiš vedel, že odmeraní náboženskí vodcovia, ktorí pôvodne mali byť starostlivými pastiermi, týchto obyčajných ľudí zanedbávajú. (Ján 7:47–49) Bolo mu ich úprimne ľúto, a tak ich začal učiť o Božom Kráľovstve. (Lukáš 9:11) Všimnime si, že Ježišovi prišlo týchto ľudí ľúto ešte skôr, ako videl ich reakciu na to, čo učil. Inými slovami, nežný súcit nebol dôsledkom jeho vyučovania zástupu, ale skôr pohnútkou k tomu, aby to robil.

11., 12. a) Aký bol postoj k malomocným v biblických časoch a ako reagoval Ježiš, keď za ním prišiel muž „postihnutý ťažkým malomocenstvom“? b) Ako mohol Ježišov dotyk zapôsobiť na malomocného a ako to ilustruje zážitok jedného lekára?

¹¹ Podnecovaný zbavovať ľudí utrpenia. Ľudia s rôznymi chorobami vnímali, že Ježiš s nimi cíti, a tak boli k nemu priťahovaní. To sa výrazne prejavilo vtedy, keď za Ježišom, ktorého nasledovali zástupy, prišiel istý muž, „ktorý bol postihnutý ťažkým malomocenstvom“. (Lukáš 5:12) V biblických časoch boli malomocní v karanténe, aby sa od nich druhí nenakazili. (4. Mojžišova 5:1–4) Po čase však rabínski vodcovia podporili vznik nemilosrdného názoru na malomocenstvo a zaviedli vlastné utláčajúce pravidlá. a Všimni si však, ako reagoval na tohto malomocného Ježiš: „Vtedy k nemu prišiel malomocný a na kolenách ho  úpenlivo prosil: ‚Keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.‘ Ježišovi ho prišlo ľúto, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: ‚Chcem, buď uzdravený!‘ A jeho malomocenstvo okamžite zmizlo.“ (Marek 1:40–42) Ježiš vedel, že malomocný tam vôbec nemal prísť. No neodmietol ho. Prišlo mu ho tak ľúto, že urobil niečo neuveriteľné. Dotkol sa ho!

¹² Vieš si predstaviť, čo pre malomocného tento dotyk znamenal? Na lepšie pochopenie si uveďme jednu príhodu. Dr. Paul Brand, odborník na liečbu malomocenstva, rozprával o jednom malomocnom, ktorého liečil v Indii. Počas vyšetrenia lekár položil ruku na plece malomocného a cez tlmočníčku mu vysvetľoval, akú liečbu bude musieť podstúpiť. Malomocný muž sa zrazu rozplakal. „Povedal som niečo zlé?“ opýtal sa lekár. Tlmočníčka sa mladého muža na to opýtala v jeho jazyku a odpovedala: „Nie, pán doktor. Hovorí, že plače preto, lebo ste mu položili ruku na plece. Predtým ako sem prišiel, sa ho mnoho rokov nikto nedotkol.“ Pre malomocného, ktorý prišiel za Ježišom, mal Ježišov dotyk ešte väčší význam. Po tom jednom dotyku jeho choroba, ktorá z neho urobila vydedenca ľudskej spoločnosti, zmizla!

13., 14. a) Aký sprievod stretol Ježiš pri meste Nain a prečo to bola mimoriadne smutná situácia? b) Čo Ježiš zo súcitu urobil pre vdovu z mesta Nain?

¹³ Podnecovaný rozptýliť smútok. Na Ježiša silne vplýval smútok druhých. Zamyslime sa napríklad nad správou v Lukášovi 7:11–15. Opisuje situáciu, ktorá sa odohrala asi v polovičke Ježišovej služby, keď sa približoval ku galilejskému mestu Nain. Keď sa Ježiš priblížil k mestskej bráne, stretol pohrebný sprievod. Bola to mimoriadne tragická udalosť. Zomrel mladý muž, ktorý bol jediným synom svojej matky a tá bola navyše aj vdovou. Už predtým  zrejme kráčala v takomto sprievode – na pohrebe svojho manžela. Tentoraz to bol jej syn, ktorý bol pravdepodobne jej jedinou oporou. V zástupe, ktorý ju sprevádzal, boli možno ženy, ktoré spievali žalospevy, a hudobníci, ktorí hrali smútočné melódie. (Jeremiáš 9:17, 18; Matúš 9:23) Ježišov pohľad sa však zastavil na matke zlomenej žiaľom, ktorá nepochybne kráčala blízko már, na ktorých ležalo telo jej syna.

¹⁴ Ježišovi „prišlo ľúto“ užialenej matky. Upokojujúcim tónom jej povedal: „Neplač.“ Spontánne pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči – a zrejme aj celý zástup – sa zastavili. S presvedčivou istotou v hlase Ježiš oslovil neživé telo: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Čo sa stalo? „Mladý muž sa posadil a začal rozprávať“, akoby sa prebudil z hlbokého spánku! Potom nasleduje veľmi dojímavý výrok: „A Ježiš ho vrátil matke.“

15. a) Aká súvislosť medzi súcitom a skutkami vyplýva z biblických správ o Ježišovom súcite? b) Ako môžeme v tomto ohľade napodobňovať Ježiša?

¹⁵ Čo sa učíme z týchto správ? V každom z uvedených prípadov si môžeme všimnúť súvislosť medzi súcitom a skutkami. Keď Ježiš videl nešťastie druhých, prišlo mu ich ľúto, a keď mu ich bolo ľúto, vždy niečo urobil. Ako môžeme napodobniť jeho príklad? Ako kresťania máme povinnosť zvestovať dobrú správu a robiť učeníkov. V prvom rade nás k tomu podnecuje láska k Bohu. Pamätajme však, že k tejto práci nás podnecuje aj súcit. Keď súcitíme s ľuďmi tak ako Ježiš, budeme sa zo všetkých síl snažiť oznámiť im dobrú správu. (Matúš 22:37–39) A čo prejavovanie súcitu spoluveriacim, ktorí trpia alebo smútia? Nedokážeme zázračne odstrániť fyzické utrpenie ani vzkriesiť niekoho z mŕtvych. Môžeme však prejaviť súcit tak, že sa o takých ľudí budeme zaujímať alebo im poskytneme praktickú pomoc. (Efezanom 4:32)

16. Ako sa Ježišova ochota odpúšťať prejavila dokonca aj vtedy, keď visel na mučeníckom kole?

¹⁶ Ježiš dokonale odzrkadľoval lásku svojho Otca aj ďalším dôležitým spôsobom – bol „ochotný odpúšťať“. (Žalm 86:5) Táto ochota odpustiť sa prejavila dokonca aj vtedy, keď bol na mučeníckom kole. O čom Ježiš hovoril, keď bol nútený podstúpiť potupnú smrť, s rukami a nohami prebodnutými klincami? Volal k Jehovovi, aby jeho katov potrestal? Nie, k Ježišovým posledným slovám patrilo: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23:34) b

17. – 19. Ako Ježiš ukázal, že apoštolovi Petrovi odpustil jeho trojnásobné zapretie?

¹⁷ Asi ešte dojímavejší príklad Ježišovho odpúšťania možno vidieť v tom, ako zaobchádzal s apoštolom Petrom. Niet pochýb, že Peter Ježiša vrúcne miloval. V poslednú noc Ježišovho života, 14. nisana, mu Peter povedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ No už o niekoľko hodín Peter trikrát poprel, že by Ježiša čo len poznal! Biblia hovorí, čo sa stalo, keď Peter tretíkrát zaprel Ježiša: „Pán sa obrátil [a] pozrel sa na Petra.“ Peter, zdrvený svojím hriechom, „vyšiel von a horko plakal“. Keď Ježiš neskôr v ten deň zomrel, tento apoštol si možno kládol otázku: Odpustil mi Pán? (Lukáš 22:33, 61, 62)

 ¹⁸ Peter nemusel na odpoveď dlho čakať. Ráno 16. nisana bol Ježiš vzkriesený a zjavne ešte v ten istý deň sa s Petrom stretol. (Lukáš 24:34; 1. Korinťanom 15:4–8) Prečo Ježiš venoval mimoriadnu pozornosť apoštolovi, ktorý ho predtým tak dôrazne zaprel? Ježiš zrejme chcel kajúcneho Petra uistiť, že ho stále miluje a cení si ho. Ale Ježiš urobil pre Petra ešte viac.

¹⁹ O niečo neskôr sa Ježiš zjavil učeníkom pri Galilejskom mori. Pri tejto príležitosti sa Petra (ktorý predtým trikrát zaprel svojho Pána) trikrát opýtal, či ho miluje. Po treťom raze Peter odpovedal: „Pane, ty vieš všetko, vieš, že ťa mám veľmi rád.“ Ježiš, ktorý dokázal čítať v srdci, dobre vedel o Petrovej láske k nemu. A predsa dal Ježiš Petrovi príležitosť potvrdiť mu svoju lásku. No nielen to. Ježiš poveril Petra, aby sýtil a pásol jeho „ovečky“. (Ján 21:15–17) Už predtým Peter dostal poverenie zvestovať. (Lukáš 5:10) Ale teraz mu Ježiš pozoruhodným spôsobom prejavil dôveru, keď mu dal ďalšiu vážnu zodpovednosť – aby sa staral o tých, ktorí sa stanú Kristovými nasledovníkmi. Krátko nato dal Ježiš Petrovi významnú úlohu v rámci činnosti, ktorú vykonávali učeníci. (Skutky 2:1–41) Akú úľavu musel Peter cítiť, keď videl, že Ježiš mu odpustil a stále mu dôveruje!

20., 21. Ako môžeme „spoznať Kristovu lásku“?

²⁰ Jehovovo Slovo naozaj krásne opisuje Kristovu lásku. Ako by sme však na ňu mali reagovať? Biblia nás nabáda, aby sme „spoznali Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie“. (Efezanom 3:19) Ako sme videli, správy v evanjeliách o Ježišovom živote a službe nás veľa učia o Kristovej láske. No úplne „spoznať Kristovu lásku“ znamená viac ako len dozvedieť sa, čo o ňom hovorí Biblia.

 ²¹ Grécke slovo prekladané ako „poznať“ znamená poznať „z praxe, zo skúseností“. Keď prejavujeme lásku tak, ako to robil Ježiš – nesebecky sa rozdávame v prospech iných, súcitne reagujeme na ich potreby a zo srdca im odpúšťame –, vtedy môžeme skutočne pochopiť Ježišove city. Tak môžeme z vlastnej skúsenosti „spoznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie“. A nikdy nezabudnime, že čím viac sa podobáme Kristovi, tým viac sa budeme približovať k tomu, ktorého Ježiš dokonale napodobňoval, k nášmu milujúcemu Bohu Jehovovi.