1. Do akej zákernej pasce často upadajú nedokonalí ľudia?

 „MOC vždy kladie zákernú pascu.“ Tieto slová poetky z 19. storočia upozorňujú na jedno zradné nebezpečenstvo: nebezpečenstvo zneužívania moci. Žiaľ, nedokonalí ľudia veľmi ľahko upadajú do tejto pasce. Preto v priebehu celých dejín „človek vládne nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Používanie moci bez lásky viedlo a stále vedie k nevýslovnému ľudskému utrpeniu.

2., 3. a) Čo je pozoruhodné na tom, ako Jehova používa moc? b) Čo môže zahŕňať naša moc a ako by sme ju mali používať?

² Nie je teda pozoruhodné, že Boh Jehova, ktorý má neobmedzenú moc, nikdy túto moc nezneužíva? Ako sme si mohli všimnúť v predchádzajúcich kapitolách, Boh vždy používa svoju moc – či už moc tvoriť, ničiť, ochraňovať, alebo obnovovať – v súlade so svojimi láskyplnými predsavzatiami. Keď uvažujeme o spôsobe, akým používa svoju moc, podnecuje nás to približovať sa k nemu. To nás môže zas motivovať, aby sme napodobňovali Boha v tom, ako my sami používame moc. (Efezanom 5:1) Ale akú moc máme my, slabí a bezvýznamní ľudia?

³ Pamätajme, že človek bol stvorený „na Boží obraz“, aby sa Bohu podobal. (1. Mojžišova 1:26, 27) Teda aj my máme moc – aspoň v určitej miere. K našej moci môže patriť schopnosť niečo uskutočniť či schopnosť pracovať; kontrola alebo autorita nad druhými; schopnosť ovplyvňovať druhých, najmä tých, ktorí nás milujú; fyzická sila; hmotné prostriedky. Žalmista o Jehovovi povedal: „Ty si zdroj života.“ (Žalm 36:9) Priamo alebo nepriamo je Boh  zdrojom každej moci, ktorú vlastníme. Preto ju chceme používať spôsobom, ktorý sa mu páči. Ako to môžeme robiť?

4., 5. a) Čo je kľúčom k správnemu používaniu moci a ako to dokazuje Boží príklad? b) Ako nám láska pomôže používať moc správnym spôsobom?

⁴ Kľúčom k správnemu používaniu moci je láska. Nedokazuje to Boží vlastný príklad? Spomeňme si na rozbor štyroch hlavných Božích vlastností – moci, spravodlivosti, múdrosti a lásky – v 1. kapitole. Ktorá z týchto štyroch vlastností je najvýraznejšia? Láska. „Boh je láska,“ hovorí 1. Jána 4:8. Láska je samotnou podstatou Jehovovej osobnosti. Ovplyvňuje všetko, čo robí. A tak každý prejav jeho moci je motivovaný láskou a v konečnom dôsledku je na dobro tých, ktorí ho milujú.

⁵ Láska pomôže aj nám, aby sme moc používali správne. Veď Biblia o láske hovorí, že je „láskavá“ a „nie je sebecká“. (1. Korinťanom 13:4, 5) Láska nám teda nedovolí, aby sme si voči tým, nad ktorými máme určitú mieru autority, počínali drsne alebo kruto. Budeme rešpektovať ich dôstojnosť a budeme uprednostňovať ich potreby a pocity pred svojimi vlastnými. (Filipanom 2:3, 4)

6., 7. a) Čo je bázeň pred Bohom a prečo nám táto vlastnosť pomôže vyhnúť sa zneužívaniu moci? b) Znázorni, ako možno cítiť strach pred Bohom a zároveň lásku k Bohu.

⁶ Láska súvisí aj s ďalšou vlastnosťou, ktorá nám pomôže vyhnúť sa zneužívaniu moci – s bázňou pred Bohom. Nakoľko je táto vlastnosť dôležitá? „Z bázne pred Jehovom sa človek vyhýba zlému,“ hovoria Príslovia 16:6. Zneužívanie moci rozhodne patrí medzi zlé spôsoby, ktorým by sme sa mali vyhýbať. Bázeň pred Bohom nám nedovolí zle zaobchádzať s tými, nad ktorými máme moc. Prečo?  Napríklad preto, lebo vieme, že za to, ako zaobchádzame s týmito ľuďmi, nesieme pred Bohom zodpovednosť. (Nehemiáš 5:1–7, 15) Ale bázeň pred Bohom zahŕňa viac. Slová v pôvodnom biblickom texte, ktoré sa prekladajú ako bázeň, často súvisia s hlbokou a posvätnou úctou k Bohu. Biblia teda spája bázeň s láskou k Bohu. (5. Mojžišova 10:12, 13) Táto posvätná úcta znamená, že máme zdravý strach z toho, že by sme sa Bohu znepáčili – nie iba preto, lebo sa obávame následkov, ale preto, že ho naozaj milujeme.

⁷ Uveďme si príklad: Zamysli sa nad tým, ako vyzerá zdravý vzťah medzi malým chlapcom a jeho otcom. Chlapček cíti vrúcny, láskyplný záujem svojho otca. No zároveň si uvedomuje aj to, čo od neho otec vyžaduje, a vie, že keby sa správal zle, otec ho pokarhá. Chlapec však nežije v chorobnom strachu z otca. Naopak, svojho otca veľmi miluje. S radosťou robí to, čo vyvolá súhlasný úsmev na otcovej tvári. To isté platí o bázni pred Bohom. Keďže Jehovu, nášho nebeského Otca, milujeme, bojíme sa urobiť čokoľvek, čo by viedlo k tomu, že by „v srdci cítil bolesť“. (1. Mojžišova 6:6) Túžime mu robiť radosť. (Príslovia 27:11) Preto chceme používať svoju moc správnym spôsobom. Pozrime sa bližšie na to, ako to môžeme robiť.

8. a) Akú autoritu majú manželia v rodine a ako majú túto autoritu uplatňovať? b) Ako môže dať manžel najavo, že si váži svoju manželku?

⁸ Pouvažujme najprv o rodinnom kruhu. „Manžel je hlavou svojej manželky,“ píše sa v Efezanom 5:23. Ako má manžel uplatňovať autoritu, ktorú dostal od Boha? Biblia manželom hovorí, aby „prejavovali svojim manželkám pochopenie“, „preukazovali im úctu a zaobchádzali s nimi ako s krehkejšou nádobou“. (1. Petra 3:7) Grécke  podstatné meno prekladané ako „úcta“ znamená „cena, hodnota... česť“. Niektoré formy tohto slova sú prekladané ako „dary“ a „drahocenný“. (Skutky 28:10; 1. Petra 2:7) Manžel, ktorý si váži svoju manželku, by ju nikdy fyzicky nenapadol. Nikdy by ju neponižoval ani nezosmiešňoval, takže by sa cítila bezcenná. Naopak, uznáva jej hodnotu a správa sa k nej s úctou. V súkromí i na verejnosti slovami aj skutkami ukazuje, že je preňho drahocenná. (Príslovia 31:28) Taký manžel si nezískava len lásku a úctu svojej manželky, ale čo je ešte dôležitejšie, získava Božiu priazeň.

9. a) Akú moc majú v rodine manželky? b) Čo manželke pomôže, aby svoje schopnosti využívala na podporu manžela, a aký výsledok to prinesie?

⁹ Aj manželky majú v rodine určitú moc. Biblia hovorí o viacerých manželkách, ktoré slúžili Bohu. Mnohé z nich iniciatívne ovplyvňovali svojich manželov k dobrému a pomáhali im vyhnúť sa chybným rozhodnutiam bez toho, aby porušili zásadu podriadenosti manželovi. (1. Mojžišova 21:9–12; 27:46–28:2) Niekedy môže byť manželka bystrejšia ako manžel alebo môže mať schopnosti, ktoré manžel nemá. Napriek tomu si má svojho manžela „hlboko ctiť“ a má sa mu podriaďovať, „tak ako sa podriaďuje Pánovi“. (Efezanom 5:22, 33) Túžba páčiť sa Bohu pomôže manželke využívať svoje schopnosti na to, aby svojho manžela podporovala, a nie ho ponižovala alebo sa ho snažila ovládať. Takáto múdra žena úzko spolupracuje s manželom na budovaní rodiny. Tak si zachováva pokojný vzťah s Bohom. (Príslovia 14:1)

10. a) Akú autoritu dal Boh rodičom? b) Aký význam má slovo „výchova“ a ako by mala vyzerať? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹⁰ Aj rodičia majú autoritu od Boha. Biblia nabáda: „Otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich tak, že ich budete poúčať a naprávať v súlade s Jehovovou vôľou.“  (Efezanom 6:4) Slovo „výchova“ môže v Biblii znamenať „školenie, poučovanie, usmerňovanie, naprávanie“. Deti potrebujú výchovu. Prospieva im, keď majú jasne vymedzené zásady a hranice. Biblia takéto usmerňovanie či poučovanie spája s láskou. (Príslovia 13:24, pozn. pod čiarou) Preto by „prút výchovy“ nikdy nemal dieťaťu ublížiť – emocionálne ani fyzicky. a (Príslovia 22:15; 29:15) Strnulé pravidlá či drsný trest bez akéhokoľvek náznaku lásky je zneužitím rodičovskej autority a môže dieťa deptať. (Kolosanom 3:21) Na druhej strane vyrovnaná výchova deťom ukazuje, že rodičia ich milujú a zaujímajú sa o to, aký človek z nich vyrastá.

11. Ako môžu deti používať svoju moc správnym spôsobom?

¹¹ A čo deti? Ako môžu používať svoju moc správnym spôsobom? „Krásou mladých mužov je ich sila,“ hovoria Príslovia 20:29. Pre mladých ľudí určite neexistuje lepší spôsob, ako využiť svoju silu a energiu, než slúžiť nášmu „Vznešenému Stvoriteľovi“. (Kazateľ 12:1) Mladí by mali pamätať, že ich skutky môžu ovplyvňovať to, ako sa cítia ich rodičia. (Príslovia 23:24, 25) Keď deti poslúchajú svojich bohabojných rodičov a držia sa správnej cesty, prinášajú rodičom radosť. (Efezanom 6:1) Také správanie si „praje Pán“. (Kolosanom 3:20)

12., 13. a) Aký názor by mali mať starší na svoju autoritu v zbore? b) Na príklade ukáž, prečo by starší mali so stádom zaobchádzať nežne.

¹² Jehova zaobstaral dozorcov, aby viedli kresťanský zbor. (Hebrejom 13:17) Títo spôsobilí muži majú používať  autoritu od Boha na to, aby pomáhali stádu a starali sa o jeho duchovné blaho. Oprávňuje starších ich pozícia na to, aby sa k svojim spoluveriacim správali ako páni? Rozhodne nie! Starší musia mať vyrovnaný a pokorný názor na svoju úlohu v zbore. (1. Petra 5:2, 3) Biblia hovorí, že dozorcovia sú vymenovaní, aby „pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna“. (Skutky 20:28) To je naozaj silný dôvod, prečo by starší mali s každým členom stáda zaobchádzať nežne.

¹³ Môžeme si to znázorniť. Blízky priateľ ťa požiada, aby si sa mu postaral o nejakú hodnotnú vec. Vieš, že za ňu zaplatil vysokú cenu. Nezaobchádzal by si s ňou jemne a veľmi opatrne? Podobne aj Boh zveril starším zodpovednosť starať sa o niečo naozaj hodnotné: o zbor, ktorého členovia sú pripodobnení k ovciam. (Ján 21:16, 17) Tieto ovce sú Jehovovi drahé – dokonca také drahé, že ich vykúpil drahocennou krvou svojho jediného Syna Ježiša Krista. Jehova za svoje ovce nemohol zaplatiť vyššiu cenu. Pokorní starší na to pamätajú a podľa toho sa k Jehovovým ovciam správajú.

14. Akú moc má jazyk?

¹⁴ „Smrť i život sú v moci jazyka,“ píše Biblia. (Príslovia 18:21) Jazyk môže naozaj spôsobiť veľa škody. Kto z nás nikdy nepocítil bodnutie nejakej bezmyšlienkovitej či znevažujúcej poznámky? Ale jazyk má aj moc liečiť. „Jazyk múdrych uzdravuje,“ poznamenávajú Príslovia 12:18. Pozitívne a povzbudzujúce slová môžu na srdce pôsobiť ako upokojujúci, liečivý balzam. Všimnime si niektoré príklady.

15., 16. Ako môžeme používať moc jazyka v prospech druhých?

¹⁵ „Utešujte skľúčených,“ nabádajú slová v 1. Tesaloničanom  5:14. Aj verní Jehovovi služobníci môžu občas zápasiť so skľúčenosťou. Ako môžeme takým ľuďom pomôcť? Úprimne ich za niečo konkrétne pochváľ, a tak im pomôž vidieť, že v Jehovových očiach sú cenní. Pripomeň im pôsobivé slová biblických textov, ktoré ukazujú, že Jehova sa veľmi zaujíma o „tých, ktorých srdce je strápené bolesťou“ a „sú zdrvení“, a že ich miluje. (Žalm 34:18) Keď používame moc svojho jazyka na utešovanie druhých, ukazujeme tým, že napodobňujeme nášho súcitného Boha, „ktorý utešuje strápených“. (2. Korinťanom 7:6)

¹⁶ Moc svojho jazyka môžeme používať aj na to, aby sme druhým poskytli veľmi potrebné povzbudenie. Zomrel niekomu zo spoluveriacich blízky človek? Súcitné slová vyjadrujúce našu starosť a záujem môžu utešiť smútiace srdce. Má niektorý starší brat či sestra pocit, že sú nepotrební? Jazyk všímavého človeka môže týchto ľudí uistiť, že si ich druhí cenia a vážia. Zápasí niekto s chronickou chorobou? Láskavé slová cez telefón, v liste alebo v osobnom rozhovore mu môžu dodať  sily. Akú radosť musí pociťovať náš Stvoriteľ, keď naše slová „slúžia na povzbudenie“! (Efezanom 4:29)

17. Akým dôležitým spôsobom môžeme používať svoj jazyk na úžitok druhých a prečo by sme to mali robiť?

¹⁷ Neexistuje dôležitejší spôsob, ako používať moc jazyka, než deliť sa o dobrú správu o Božom Kráľovstve s druhými. „Neodopieraj dobro tým, ktorí ho potrebujú, ak je v tvojich silách pomôcť im,“ hovoria Príslovia 3:27. Túto životodarnú a naliehavú správu nám veľkoryso zveril Jehova a my máme voči druhým povinnosť oznámiť im ju. Nebolo by správne nechať si ju pre seba. (1. Korinťanom 9:16, 22) Ale aký veľký podiel na tejto práci od nás Jehova očakáva?

18. Čo od nás Jehova očakáva?

¹⁸ Naša láska k Jehovovi nás podnecuje, aby sme sa v plnej miere zapájali do kresťanskej služby. Čo od nás Jehova v tomto smere očakáva? Niečo, čo všetci bez ohľadu na svoju životnú situáciu môžeme dať: „Nech robíte čokoľvek, robte to celou dušou, akoby ste to robili pre Jehovu, nie pre ľudí.“ (Kolosanom 3:23) Ježiš vyjadril najväčšie prikázanie slovami: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Marek 12:30) Jehova očakáva, že každý z nás ho bude z celej duše milovať a slúžiť mu.

19., 20. a) Prečo sa v Markovi 12:30 osobitne spomína aj srdce, myseľ a sila, keď už sú zahrnuté v slove duša? b) Čo znamená slúžiť Jehovovi celou dušou?

¹⁹ Čo znamená slúžiť Bohu celou dušou? Duša predstavuje celého človeka so všetkými jeho fyzickými i duševnými schopnosťami. Ale keďže duša zahŕňa aj srdce, myseľ a silu, prečo sú v Markovi 12:30 osobitne spomenuté? Uveďme si príklad. V biblických časoch mohol človek sám seba (svoju dušu) predať do otroctva. No taký otrok ešte nemusel slúžiť svojmu pánovi celou dušou; nemusel používať všetku svoju silu a duševné schopnosti na podporu záujmov svojho pána. (Kolosanom 3:22) Teda Ježiš osobitne spomenul srdce, myseľ a silu zjavne preto, aby zdôraznil, že z našej služby Bohu nesmieme nič vynechať. Služba Bohu celou dušou znamená snažiť sa používať svoju silu a energiu v tejto službe v čo najväčšej miere.

²⁰ Znamená služba celou dušou to, že všetci musíme stráviť v službe rovnaké množstvo času a energie? Určite nie, lebo každý človek má iné podmienky a schopnosti. Napríklad mladý človek, ktorý je zdravý a má dostatok energie, môže zvestovaniu venovať zrejme viac času ako ten, koho silu odčerpáva pokročilý vek. Slobodný človek bez  rodinných záväzkov bude zrejme schopný urobiť viac ako ten, kto sa musí starať o rodinu. Ak máme silu a podmienky, ktoré nám umožňujú veľa sa venovať službe, mali by sme byť za to veľmi vďační. No nikdy by sme nemali druhých kritizovať a nemali by sme sa v tomto smere s druhými porovnávať. (Rimanom 14:10–12) Našu silu chceme používať na povzbudzovanie druhých.

21. Čo je najlepší a najdôležitejší spôsob využitia našej moci?

²¹ Jehova dal dokonalý príklad v správnom používaní moci. Chceme ho v tom napodobňovať do takej miery, do akej len ako nedokonalí ľudia môžeme. Našu moc môžeme používať správnym spôsobom tak, že sa budeme s úctou správať k tým, nad ktorými máme nejakú mieru autority. Okrem toho chceme celou dušou vykonávať životne dôležitú zvestovateľskú činnosť, ktorú nám Jehova zveril. (Rimanom 10:13, 14) Pamätaj, že Jehova sa teší, keď vydávaš zo seba – zo svojej duše – to najlepšie, čo môžeš dať. Nepodnecuje ťa srdce, aby si robil všetko, čo môžeš, v službe takému chápavému a milujúcemu Bohu? Neexistuje lepší ani dôležitejší spôsob, akým by si mohol využiť svoju moc.