1., 2. V akej situácii sa Ježiš rozhneval a prečo?

 JEŽIŠ bol očividne nahnevaný – a právom. Možno si ho takého nevieš ani celkom predstaviť, lebo mal miernu povahu. (Matúš 21:5) Samozrejme, dokonale sa pri tom ovládal, lebo jeho hnev bol spravodlivý. a Ale čo tak podráždilo tohto pokojamilovného muža? Bol svedkom hrubej nespravodlivosti.

² Chrám v Jeruzaleme bol Ježišovmu srdcu drahý. Bolo to jediné posvätné miesto na celom svete, ktoré bolo zasvätené uctievaniu jeho nebeského Otca. Židia z mnohých krajín cestovali z veľkej diaľky, aby tu mohli uctievať Boha. Dokonca aj bohabojní pohania prichádzali na chrámové nádvorie, ktoré bolo pre nich vyhradené. Ale keď Ježiš na začiatku svojej služby vstúpil do areálu chrámu, naskytol sa mu odpudzujúci pohľad. Toto miesto sa podobalo skôr trhovisku ako domu uctievania! Bolo zaplnené obchodníkmi a zmenárnikmi. V čom však spočívala tá nespravodlivosť? Pre týchto ľudí bol Boží chrám iba miestom na vykorisťovanie ľudí – dokonca na ich okrádanie. Ako to? (Ján 2:14)

3., 4. K akému chamtivému vykorisťovaniu dochádzalo v Jehovovom dome a čo podnikol Ježiš, aby tieto veci napravil?

³ Náboženskí vodcovia vymysleli pravidlo, podľa ktorého sa mal na platenie chrámovej dane používať iba jeden konkrétny druh mince. Návštevníci si museli zmeniť peniaze, aby takéto mince získali. A tak si zmenárnici postavili stoly  priamo v chráme a za každý úkon vyberali poplatok. Veľmi výnosným obchodom bol aj predaj zvierat. Návštevníci, ktorí chceli priniesť v chráme obete, si mohli kúpiť zviera od ktoréhokoľvek obchodníka v meste, ale s rizikom, že chrámoví úradníci odmietnu ich obeť ako nevhodnú. Obete kúpené priamo v areáli chrámu však boli prijaté vždy. Ľudia boli teda vydaní na milosť a nemilosť obchodníkom, ktorí niekedy požadovali prehnané ceny. b To bolo ešte horšie ako len neseriózny obchod. Rovnalo sa to okrádaniu!

⁴ Ježiš takúto nespravodlivosť nemohol tolerovať. Bol to predsa dom jeho Otca! Urobil si bič z povrazov a vyhnal stáda dobytka a oviec z chrámu. Potom sa obrátil k zmenárnikom a poprevracal im stoly. Predstav si, ako sa všetky tie mince kotúľajú po mramorovej podlahe. Mužom, ktorí predávali holubice, ostro prikázal: „Odneste to odtiaľto!“ (Ján 2:15, 16) Ako sa zdá, nikto sa tomuto odvážnemu mužovi neopovážil vzoprieť.

5. – 7. a) Ako Ježišova predľudská existencia ovplyvnila jeho zmysel pre spravodlivosť a čo sa môžeme dozvedieť zo štúdia jeho príkladu? b) Čo už Ježiš urobil, aby napravil nespravodlivosť, ktorú zapríčinil Satan, a čo ešte urobí?

⁵ Samozrejme, obchodníci sa vrátili. Asi o tri roky Ježiš znova poukázal na túto nespravodlivosť a tentoraz citoval Jehovove vlastné slová odsudzujúce tých, ktorí urobili z Božieho domu „skrýšu lupičov“. (Jeremiáš 7:11; Matúš 21:13) Keď Ježiš videl chamtivé vykorisťovanie ľudí a znesväcovanie Božieho chrámu, mal rovnaké pocity ako  jeho Otec. A nie div, veď nespočetné milióny rokov sa od svojho nebeského Otca učil. Preto sa Jehovov zmysel pre spravodlivosť stal neoddeliteľnou súčasťou aj Ježišovej osobnosti. Ježiš sa stal verným obrazom svojho Otca. Ak chceme získať celistvý obraz o Jehovovej spravodlivosti, nemôžeme urobiť nič lepšie ako pouvažovať o príklade Ježiša Krista. (Ján 14:9, 10)

⁶ Jehovov jediný Syn bol svedkom toho, ako Satan neprávom nazval Boha Jehovu klamárom a spochybnil spravodlivosť jeho vlády. Aké nehanebné ohováranie! Tento Syn počul aj Satanovo neskoršie tvrdenie, že nikto neslúži Jehovovi nesebecky, z lásky. Takéto falošné obvinenia určite spôsobovali bolesť Synovmu spravodlivému srdcu. Musel byť veľmi nadšený, keď sa dozvedel, že bude hrať kľúčovú úlohu vo vyvrátení týchto lží. (2. Korinťanom 1:20) Ako to mal urobiť?

⁷ V 14. kapitole sme sa dozvedeli, že Ježiš Kristus dal definitívnu a trvalú odpoveď na obvinenie, ktorým Satan spochybnil vernosť Jehovových tvorov. Tým Ježiš položil základ na očistenie Božieho svätého mena od všetkej pohany, ku ktorej patrilo aj klamstvo, že Jehova nie je dobrý vládca. Ježiš ako Hlavný Vodca ustanovený Jehovom nakoniec presadí Božiu spravodlivosť v celom vesmíre. (Skutky 5:31) Aj jeho životný beh na zemi odzrkadľoval Božiu spravodlivosť. Jehova o ňom povedal: „Zošlem naňho svojho ducha a objasní národom, čo je právo.“ (Matúš 12:18) Ako Ježiš splnil tieto slová?

8. – 10. a) Ako ústne tradície židovských náboženských vodcov podnecovali ľudí, aby opovrhovali Nežidmi a ženami? b) Ako ústne zákony zmenili Jehovov zákon o sabate na bremeno?

⁸ Ježiš miloval Jehovov Zákon a žil podľa neho. Ale  náboženskí vodcovia jeho doby tento Zákon prekrúcali a nesprávne vysvetľovali. Ježiš im povedal: „Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci!... Prehliadate to, čo je v Zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť.“ (Matúš 23:23) Títo učitelia Božieho Zákona neobjasňovali, čo je právo. Božie právo, naopak, zahmlievali. Ako? Všimnime si niekoľko príkladov.

⁹ Jehova prikázal svojmu ľudu, aby zostal oddelený od okolitých pohanských národov. (1. Kráľov 11:1, 2) No niektorí fanatickí náboženskí vodcovia podnecovali ľudí, aby opovrhovali všetkými Nežidmi. Mišna dokonca obsahovala toto pravidlo: „Dobytok sa nesmie nechať pri pohanskom hostinci, lebo pohania sú podozriví zo sodomie.“ Takéto zovšeobecňujúce predsudky voči všetkým Nežidom boli nespravodlivé a v rozpore s duchom mojžišovského Zákona. (3. Mojžišova 19:34) Ďalšie ľudské pravidlá ponižovali ženy. Podľa ústneho zákona mala žena kráčať vždy za manželom, nie vedľa neho. Muž sa mal vyvarovať rozhovoru so ženou na verejnosti, hoci by to bola jeho vlastná manželka. Podobne ako otroci, ani ženy nemohli svedčiť na súde. Existovala dokonca jedna predpísaná modlitba, v ktorej muži ďakovali Bohu, že nie sú ženami.

¹⁰ Náboženskí vodcovia pochovali Boží Zákon pod množstvo ľudských pravidiel a predpisov. Napríklad zákon o sabate jednoducho zakazoval v sabat pracovať, aby sa človek mohol v ten deň venovať uctievaniu Boha, duchovnému občerstveniu i fyzickému odpočinku. Ale farizeji urobili z tohto zákona bremeno. Prisvojili si právo rozhodovať, čo sa presne myslí „prácou“. Za prácu označili 39 činností, medzi nimi zber úrody a lov zvierat. Tieto kategórie však vyvolávali nekonečné otázky. Ak nejaký človek zabil v sabat blchu, bol to lov? Ak si po ceste okolo poľa odtrhol obilné klasy a zjedol za hrsť zŕn, bol to zber úrody? Ak vyliečil niekoho, kto bol chorý, bola to práca? Takéto otázky sa farizeji  snažili zodpovedať pomocou strnulých, podrobných pravidiel.

11., 12. Ako Ježiš vyjadril nesúhlas s nebiblickými tradíciami farizejov?

¹¹ Ako mohol Ježiš v takomto ovzduší pomôcť ľuďom pochopiť, čo je právo? Vo svojom učení i spôsobe života sa odvážne staval na odpor týmto náboženským vodcom. Všimnime si najprv jeho učenie. Ježiš priamo odsúdil ich početné pravidlá, keď povedal: „Svojimi tradíciami, ktoré ste zaviedli, robíte Božie slovo neplatným.“ (Marek 7:13)

¹² Ježiš pôsobivo ukázal, že farizeji sa v súvislosti so zákonom o sabate mýlia – že im v podstate unikol celý zmysel tohto zákona. Vysvetlil, že Mesiáš je „Pánom sabatu“, a preto má právo uzdravovať ľudí aj v sabat. (Matúš 12:8) Na zdôraznenie tejto myšlienky v sabat verejne uzdravoval. (Lukáš 6:7–10) Takéto zázraky boli malou ukážkou toho, že Ježiš počas svojej tisícročnej vlády bude zázračne uzdravovať ľudí na celej zemi. Toto milénium bude samo osebe tým najväčším sabatom, keď si celé verné ľudstvo nakoniec odpočinie od stáročí lopoty pod bremenom hriechu a smrti.

13. Aký zákon začal platiť ako výsledok Kristovej pozemskej služby a v čom sa líšil od mojžišovského Zákona?

¹³ Ježiš objasnil, čo je právo, aj pomocou „Kristovho zákona“, ktorý začal platiť po skončení jeho pozemskej služby. (Galaťanom 6:2) Tento nový zákon bol na rozdiel od svojho predchodcu, mojžišovského Zákona, založený hlavne na zásadách, nie na sústave písaných príkazov. Obsahoval však aj niektoré priame prikázania. Jedno z nich Ježiš nazval „nové prikázanie“. Ježiš učil všetkých svojich nasledovníkov, aby sa navzájom milovali, tak ako on miloval ich. (Ján 13:34, 35) Charakteristickou črtou všetkých, ktorí žijú podľa Kristovho zákona, mala byť obetavá láska.

14., 15. Ako Ježiš ukázal, že si uvedomuje hranice svojej autority, a prečo je to povzbudivý fakt?

¹⁴ Ježiš o láske nielen učil. Svojím životom akoby napísal „Kristov zákon“. Tento zákon sa prejavoval vo všetkom, čo robil. Zamyslime sa nad troma spôsobmi, ako Ježiš svojím príkladom objasnil, čo je právo.

¹⁵ Po prvé, Ježiš sa úzkostlivo vyhýbal tomu, aby sa dopustil akejkoľvek nespravodlivosti. Možno si si všimol, že nespravodlivosť často vzniká vtedy, keď nedokonalí ľudia spyšnejú a začnú prekračovať hranice svojej autority. Ježiš nikdy nič také neurobil. Raz za ním prišiel jeden muž a povedal mu: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ Čo mu Ježiš na to povedal? „Človeče, kto ma ustanovil na to, aby som vás súdil alebo vám delil majetok?“ (Lukáš 12:13, 14) Nie je to pozoruhodné? Ježiš svojím intelektom, úsudkom a dokonca aj stupňom autority, ktorú dostal od Boha, prevyšoval kohokoľvek na zemi. A predsa sa odmietol do prípadu zapojiť, lebo na túto konkrétnu vec nedostal autoritu. Ježiš bol v tomto ohľade vždy pokorný, dokonca aj predtým, ako prišiel na zem. (Júda 9) To, že Ježiš pokorne dôveruje Jehovovi a čaká, kým rozhodne, čo je spravodlivé, odhaľuje jednu krásnu stránku Ježišovej osobnosti.

16., 17. a) Ako sa prejavoval Ježišov zmysel pre spravodlivosť pri zvestovaní dobrej správy o Božom Kráľovstve? b) Z čoho vidno, že Ježiš bol nielen spravodlivý, ale aj milosrdný?

¹⁶ Po druhé, Ježiš prejavoval spravodlivosť tým, ako zvestoval dobrú správu o Božom Kráľovstve. Robil to bez akýchkoľvek predsudkov. Úprimne sa snažil dostať k všetkým skupinám ľudí, či už boli bohatí, alebo chudobní. Naproti tomu farizeji pohŕdali obyčajnými ľuďmi a označovali ich opovržlivým výrazom am-haarec, čiže „ľud zeme“. Ježiš  odvážne naprával túto nespravodlivosť. Keď učil o dobrej správe alebo keď s ľuďmi jedol, sýtil ich, uzdravoval či dokonca kriesil, zastával sa spravodlivosti Boha, ktorý chce zachrániť „ľudí každého druhu“. c (1. Timotejovi 2:4)

¹⁷ Po tretie, Ježišov zmysel pre spravodlivosť išiel ruka v ruke s hlbokým milosrdenstvom. Ježiš sa snažil pomáhať hriešnikom. (Matúš 9:11–13) Ochotne pomáhal ľuďom, ktorí boli bezmocní a nemohli sa brániť. Napríklad sa nepridal k náboženským vodcom, ktorí vyvolávali nedôveru k všetkým pohanom. Niektorým z pohanov milosrdne pomohol a vyučoval ich, hoci jeho hlavným poslaním bolo ísť k Židom. Súhlasil s tým, že pre jedného rímskeho vojenského dôstojníka vykoná zázračné uzdravenie, a povedal o ňom: „U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ (Matúš 8:5–13)

18., 19. a) Ako sa Ježiš správal k ženám? b) Ako nám Ježišov príklad pomáha vidieť súvislosť medzi odvahou a spravodlivosťou?

¹⁸ Ježiš nepodporoval ani rozšírené názory na ženy. Naopak, odvážne robil to, čo bolo správne. Samaritánky boli ako pohanky považované za nečisté. No Ježiš neváhal zvestovať Samaritánke pri studni blízko mesta Sychar. Práve tejto žene Ježiš prvýkrát otvorene povedal, že je sľúbeným Mesiášom. (Ján 4:6, 25, 26) Farizeji hovorili, že ženy neslobodno učiť Božiemu Zákonu, ale Ježiš venoval veľa času a energie práve vyučovaniu žien. (Lukáš 10:38–42) A zatiaľ čo podľa tradície sa svedectvo žien nemalo považovať za spoľahlivé, Ježiš poctil niekoľko žien tým, že mali výsadu vidieť ho po vzkriesení ako prvé. Dokonca im povedal, aby  o tejto nesmierne dôležitej udalosti išli povedať jeho učeníkom. (Matúš 28:1–10)

¹⁹ Ako sme videli, Ježiš objasňoval národom, čo je právo. V mnohých prípadoch to robil za cenu veľkého osobného rizika. Ježišov príklad nám pomáha pochopiť, že postaviť sa na stranu pravej spravodlivosti si vyžaduje odvahu. Preto bol Ježiš vhodne nazvaný „lev z kmeňa Júda“. (Zjavenie 5:5) Spomeňme si, že lev je symbolom odvážnej spravodlivosti. V blízkej budúcnosti však Ježiš nastolí spravodlivosť v ešte väčšom rozsahu. V tom najplnšom zmysle „nastolí právo na zemi“. (Izaiáš 42:4)

20., 21. Ako dnes mesiášsky Kráľ presadzuje spravodlivosť na celej zemi i v rámci kresťanského zboru?

²⁰ Odvtedy, ako sa Ježiš v roku 1914 stal mesiášskym Kráľom, presadzuje spravodlivosť na zemi. Ako? Dohliada na spĺňanie proroctva z Matúša 24:14. Ježišovi nasledovníci na zemi učia ľudí všetkých krajín pravdu o Jehovovom Kráľovstve. Tak ako Ježiš sú pri zvestovaní nestranní a spravodliví. Snažia sa dať každému – mladým i starým, bohatým i chudobným, mužom i ženám – príležitosť spoznať Jehovu, Boha spravodlivosti.

²¹ Ježiš presadzuje spravodlivosť aj v rámci kresťanského zboru, ktorého je Hlavou. Ako bolo predpovedané, dáva „ľudí ako dary“, verných kresťanských starších, ktorí vedú zbor. (Efezanom 4:8–12) Keď títo muži pasú drahocenné Božie stádo, nasledujú príklad Ježiša Krista a zastávajú sa spravodlivosti. Stále pamätajú na to, že Ježiš chce, aby sa s jeho ovcami zaobchádzalo spravodlivo – bez ohľadu na ich životnú situáciu, postavenie či majetkové pomery.

22. Čo si Jehova myslí o nespravodlivosti, ktorá bujnie v dnešnom svete, a čo má na jeho pokyn urobiť jeho Syn?

²² V blízkej budúcnosti však Ježiš presadí na zemi spravodlivosť  nebývalým spôsobom. V tomto skazenom svete je veľmi rozšírená nespravodlivosť. Každé dieťa, ktoré zomiera od hladu, je obeťou neospravedlniteľnej krivdy, najmä keď pomyslíme na peniaze a čas, ktoré sa mrhajú na výrobu zbraní a na uspokojovanie sebeckých rozmarov tých, ktorí hľadajú len vlastný pôžitok. Každý rok zbytočne zomierajú milióny ľudí, čo je len jedna z mnohých foriem bezprávia, ktoré v Jehovovi vyvolávajú spravodlivý hnev. Boh ustanovil svojho Syna, aby viedol spravodlivú vojnu proti celému tomuto zlému svetu a aby natrvalo ukončil každú nespravodlivosť. (Zjavenie 16:14, 16; 19:11–15)

23. Ako Kristus po Armagedone na celú večnosť nastolí spravodlivosť?

²³ No Jehovova spravodlivosť nevyžaduje len zničenie zlých. Boh ustanovil svojho Syna, aby vládol ako „Knieža pokoja“. Po armagedonskej vojne Ježišova vláda prinesie celej zemi pokoj a bude „podopieraná právom a spravodlivosťou“. (Izaiáš 9:6, 7) Ježiš potom s radosťou napraví všetky krivdy, ktoré vo svete spôsobili toľko biedy a utrpenia. Po celú večnosť bude verne stáť na strane Jehovovej dokonalej spravodlivosti. Je teda veľmi dôležité, aby sme sa už dnes snažili napodobňovať Jehovovu spravodlivosť. Pozrime sa, ako to môžeme robiť.