Devätnásteho júna 1949 priletela do Dominikánskej republiky skupina ľudí, ktorí žili v exile. Ich cieľom bolo zvrhnúť diktátora Rafaela Trujilla. Trujillovej vláde sa podarilo túto inváziu rýchlo potlačiť, ale nezostala  iba pri tom. Začala zatvárať do väzenia tých, čo odmietali vykonávať vojenskú službu, a tých, ktorých považovala za svojich nepriateľov. Medzi prvých svedkov, ktorí boli uväznení za odopretie vojenskej služby, patrili León, Enrique a Rafael Glassovci a niekoľkí Leónovi spolupracovníci, ktorí boli tiež Jehovovými svedkami.

León vysvetľuje, čo sa stalo s ním a s ďalšími bratmi, ktorí pracovali v tej istej firme ako on: „Príslušníci vojenskej tajnej služby nás zatkli a vypočúvali. Najprv sa nám vyhrážali, no potom nás prepustili. Ale už o niekoľko dní nás znova povolali do armády bez toho, aby  dodržali obvyklý postup. Keď sme ich požiadavky odmietli, poslali nás do väzenia. Tam sme sa stretli s ďalšími štyrmi zatknutými svedkami. Dvaja z nich boli moji telesní bratia. Po prepustení z väzenia nás o jeden alebo o niekoľko dní znova uväznili. To sa opakovalo trikrát za sebou. Posledný raz nás odsúdili na päť rokov a celkovo sme vo väzení strávili takmer sedem rokov.“

Väzenský život znamenal pre bratov neustále skúšky. Väzni a strážcovia sa im bez prestania vysmievali. Veliteľ pevnosti Ozama, kde boli zozačiatku uväznení, povedal: „Jehovovi svedkovia, keď sa stanete svedkami Diabla, dajte mi vedieť a ja vás prepustím.“ No týchto verných bratov odporcovia nedokázali zlomiť. León vysvetľuje prečo: „Jehova nám dával silu vytrvať za každých okolností. Videli sme, ako nám pomáha dokonca aj v malých veciach. A aj keď nás bičovali a bili palicami a pažbami pušiek, zniesli sme to vďaka sile, ktorú nám dával.“

Nepriatelia pravého uctievania zintenzívňovali prenasledovanie svedkov na celom území Dominikánskej republiky. Napriek tomu slúžilo v máji roku 1950 v tejto krajine okrem misionárov ďalších 238 zvestovateľov. Dvadsaťjeden z týchto bratov a sestier bolo v priekopníckej službe.

Približne v tom čase podal istý tajný agent jednému z ministrov vlády takúto informáciu: „Príslušníci náboženskej  sekty Jehovovi svedkovia s nadšením pokračujú vo svojej činnosti vo všetkých štvrtiach tohto mesta [Ciudad Trujillo].“ Ďalej napísal: „Znova opakujem, že Jehovovým svedkom je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, lebo svojím kázaním a činnosťou zavádzajú verejnosť, a to predovšetkým obyčajných ľudí.“

Minister vnútra a polície J. Antonio Hungría požiadal brata Brandta, aby mu poslal písomné stanovisko svedkov k vojenskej službe, zdraveniu zástavy a plateniu daní. Brat napísal list, ktorý zostavil podľa informácií v knihe „Boh nech je pravdivý“. No 21. júna 1950 minister Hungría vydal výnos, ktorým bola činnosť Jehovových svedkov v Dominikánskej republike zakázaná. Brata Brandta predvolali do ministrovej kancelárie, aby si znenie výnosu osobne vypočul. Brat sa spýtal, či misionári budú musieť opustiť krajinu. Hungría  mu povedal, že môžu zostať, ak budú poslúchať zákony a nebudú iným hovoriť o svojom náboženstve. *