AJ KEĎ služba z domu do domu je stále hlavným spôsobom, ako Jehovovi svedkovia šíria biblickú pravdu, ukázalo sa, že veľmi efektívnou metódou zvestovania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve je aj používanie pútavých mobilných stojanov a stolíkov s literatúrou. (Mat. 24:14) Aby sa pravda dostala k ľuďom na verejných priestranstvách, zvestovatelia používajú stolíky, stánky, pevné stojany a mobilné stojany. Do zborov na celom svete bolo poslaných približne 250 000 mobilných stojanov na literatúru. Aký ohlas vyvolala táto forma služby?

V Dar es Salaame v Tanzánii začal fungovať zvláštny program vydávania svedectva na verejných miestach vo  veľkých mestách v roku 2014. Odvtedy požiadalo o biblické štúdium už takmer 700 ľudí. Mnohí záujemcovia už navštevujú zhromaždenia a vytvárajú si bližší vzťah k Bohu. Pri mobilných stojanoch sa pristavujú ľudia z rôznych afrických krajín a aj zo zámoria. Za jeden rok si z týchto stojanov vzali viac ako 250 000 publikácií.

Na Šalamúnových ostrovoch zvestuje menej ako 2 000 zvestovateľov na obrovskom území, ktoré tvorí vyše 300 obývaných ostrovov. Zvláštny program vydávania svedectva na verejných miestach vo veľkých mestách tu preto hrá dôležitú úlohu pri rozsievaní semienok pravdy. V hlavnom meste Honiara bratia dali okoloidúcim už viac ako 104 000 časopisov a vyše 23 600 brožúr. Mnoho z ľudí, ktorí si publikácie vzali, býva v odľahlých dedinách alebo na ostrovoch, kde nie sú žiadni svedkovia. Raz si za jedno popoludnie ľudia vzali 400 kníh Čo učí Biblia? a 60 ľudí požiadalo o domáce biblické štúdium.

V jedno skoré ráno pravidelní priekopníci Michael a Linda pripravovali stojan s literatúrou neďaleko pláže na ostrove Margarita vo Venezuele. Pri stojane sa zastavil muž menom Aníbal a zobral si knihu Čo učí Biblia? Zveril sa im, že pred siedmimi rokmi práve na tejto pláži zomrel jeho otec a odvtedy jeho mama trpí depresiami. O týždeň sa Aníbal vrátil a povedal Michaelovi a Linde, že presne toto je deň výročia otcovej smrti. Potom mobilným telefónom zavolal svojej mame a požiadal Michaela, aby jej povedal niekoľko utešujúcich slov, čo Michael rád urobil. Odvtedy Aníbalova mama  zavolala týmto priekopníkov ešte niekoľkokrát a tí ju vždy utešili nejakými povzbudzujúcimi biblickými textami. V jednej textovej správe im napísala: „Dnes sa cítim oveľa lepšie, pretože ste mi poskytli útechu a vďaka vám je moja viera silnejšia.“

V Spojených štátoch funguje zvláštny program vydávania svedectva na 127 verejných miestach v 14 veľkých mestách. Počas prvých siedmich mesiacov v služobnom roku 2015 sa vďaka tomuto programu začalo až 8 445 biblických štúdií. Táto forma služby tiež pomohla mnohým, ktorí boli predtým spojení s organizáciou, aby sa k pravému uctievaniu vrátili. Napríklad raz slúžili pri stolíku s literatúrou v Los Angeles v štáte Kalifornia istí manželia a všimli si muža menom Terry, ktorý sa zahľadel na vystavenú literatúru. Opýtali sa ho, či už túto literatúru niekedy čítal. Vysvetlil im, že aj on je Jehovov svedok, ale je nečinný už asi štyri roky. Manželský pár s ním rozobral Ezechiela 34:11, kde Jehova hovorí: „Ja hľadám svoje ovce a starám sa o ne.“ Povedali mu aj o našej webovej stránke a o televízii JW Broadcasting. Nasledujúce ráno dostal brat od Terryho email, v ktorom písal, že tesne predtým ako zbadal stolík s literatúrou, sa modlil, aby mu Boh odpustil, že nechodí na zhromaždenia. Modlil sa tiež o to, aby mu Jehova pomohol znova sa k nemu priblížiť. „A vtedy ste ma srdečne pozdravili,“ písal Terry, „prečítali ste mi ten povzbudzujúci verš a dali ste mi všetky potrebné informácie, aby som sa znovu vedel začleniť do Jehovovej organizácie. Bola to odpoveď na moju modlitbu.“

V Addis Abebe, hlavnom meste Etiópie, využívajú zvláštny program vydávania svedectva vo veľkých mestách na štyroch rôznych verejných miestach. Len  za prvé tri mesiace si okoloidúci vzali zo stojanov až 37 275 publikácií a 629 ľudí požiadalo o návštevu svedkov. Veľa ľudí malo záujem o knihu Čo učí Biblia? Bol medzi nimi aj starší muž, ktorý si ju začal okamžite čítať. Tento muž v minulosti študoval v kňazskom seminári. Nasledujúci deň sa k stojanu vrátil, aby získal  odpovede na svoje otázky o Ježišovi a o Božom Kráľovstve. O deň nato súhlasil s biblickým štúdiom a koncom týždňa prišiel už aj na zhromaždenie. Teraz na ne chodí pravidelne a robí pekné pokroky.

V Mexiku prišiel k stojanu muž židovského pôvodu a bratov sa opýtal, či nemajú nejaký materiál, v ktorom sa píše o smrti. Povedali mu, že časopisy s touto témou sa už minuli a ponúkli mu časopis o budúcnosti. Muž chytil jedného z bratov za rameno a povedal: „Ale mňa budúcnosť nezaujíma. Jediné, čo chcem, je zomrieť.“ Potom sa rozplakal. Bratia sa ho opýtali, čo sa mu stalo. „Nedávno mi zomrel syn,“ povedal s plačom. Zvestovatelia mu ukázali siedmu kapitolu knihy Čo učí Biblia? a prečítali prvé dva odseky pod medzititulkom „Keď nám zomrie niekto blízky“ a tiež myšlienky zo záveru kapitoly, kde je vysvetlené, akú nádej majú tí, ktorí zomreli. Muž bol veľmi dojatý, znova chytil brata za rameno a opýtal sa: „Je to naozaj pravda?“ Bratia ho uistili, že Jehova určite splní to, čo sľúbil. „Čo by som mal urobiť, aby som sa so svojím synom stretol opäť?“ spýtal sa. Bratia mu navrhli, že v rozhovore môžu pokračovať uňho doma. Keď k nemu prišli, bolo vidieť, že sa už nevie dočkať, kedy začne študovať Bibliu.

„Jehova túto formu služby veľmi požehnal,“ hovorí jeden krajský dozorca, ktorý pomáhal s organizovaním tohto zvláštneho programu vydávania svedectva v meste New York. „Je to efektívny spôsob, ako sa dostať s dobrým posolstvom k desaťtisícom ľudí na verejných priestranstvách. No okrem toho nás oslovili aj mnohí nečinní a vylúčení. Týmto strateným ovečkám môžeme teraz podať pomocnú ruku, aby sa mohli vrátiť domov.“ (Ezech. 34:15, 16)