JEHOVOVÝCH SVEDKOV sme s manželom stretli v roku 1989 u susedov. Brat Givi Barnadze, ktorý študoval s naším susedom, nemal vlastnú Bibliu, lebo v tých časoch bolo v Gruzínsku ťažké ju zohnať.

To, čo sme si vypočuli, sa nám páčilo a zatúžili sme mať Bibliu. Potom manžel stretol svojho brata a povedal mu, že zháňa Bibliu. Napodiv, brat mu povedal, že si nedávno kúpil nový preklad v gruzínčine a že mu ho veľmi rád podaruje.

Keď prišiel Badri domov, sadol si za stôl a až do večera čítal. Ráno vstal a ďalej čítal. Keď som prišla z roboty, znovu som ho našla za stolom čítať Bibliu. Nemohol sa od nej odtrhnúť! Navrhla som mu teda, aby si vzal pár dní voľno a dočítal si ju. Zanedlho ju mal prečítanú celú.

 Keď sme neskôr s bratom Barnadzem začali študovať knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu, boli sme veľmi radi, že máme vlastnú Bibliu. Hodilo sa to zvlášť preto, lebo my sme nemali vlastnú knihu Pravda a brat, ktorý s nami študoval, nemal Bibliu! Asi o rok sme boli s Badrim pokrstení.