VŠETCI chceme byť šťastní, však? ~ Ale mnohí ľudia nie sú šťastní. Vieš prečo? ~ Pretože nespoznali tajomstvo šťastia. Myslia si, že budú šťastní, keď budú mať veľa vecí. Ale keď tieto veci získajú, ich šťastie netrvá dlho.

Veľký Učiteľ prezradil, v čom spočíva tajomstvo šťastia. Povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) Teda kedy môžeme byť šťastní? ~ Áno, šťastní môžeme byť vtedy, keď budeme dávať iným a budeme pre nich niečo robiť. Vedel si to? ~

Poďme teraz pouvažovať o tom, ako dávanie prináša šťastie. Povedal Ježiš, že ten, kto dostane darček, nebude šťastný? ~ Nie, Ježiš nič také nepovedal. Rád dostávaš darčeky? ~  Každý má rád darčeky. Sme šťastní, keď dostaneme niečo pekné.

Ale Ježiš povedal, že keď budeme dávať, budeme ešte šťastnejší. Kto podľa teba dáva ľuďom viac ako hocikto iný? ~ Áno, je to Jehova Boh.

Biblia hovorí, že Boh „dáva všetkým život a dych a všetko“. Dáva nám dážď z neba a aj slnečné svetlo, takže môžu rásť rastliny a my máme čo jesť. (Skutky 14:17; 17:25) Práve preto Biblia nazýva Jehovu ‚šťastným Bohom‘! (1. Timotejovi 1:11) Je šťastný, lebo dáva iným. Aj my môžeme byť šťastní, keď budeme dávať.

Ale čo môžeme dať iným ľuďom? Čo by si povedal? ~ Darček môže niečo stáť. Ak ho chceš kúpiť v obchode, musíš zaň zaplatiť. Teda ak chceš niekomu darovať takýto darček, asi naň budeš musieť šetriť, aby si ho mohol kúpiť.

Ale nie každý darček musí byť z obchodu. Napríklad keď je horúci deň, určite by sa každý potešil, keby dostal pohár studenej vody. A tak keď niekomu smädnému dáš takýto dar, prinesie to radosť aj tebe.

Občas možno s mamičkou pečieš koláčiky a máš z toho radosť. Mohol by si zjesť všetky koláčiky sám. Ale kedy by si mal ešte väčšiu radosť? ~ Áno, budeš šťastnejší, keď zopár kúskov daruješ niektorému kamarátovi. Chcel by si to niekedy vyskúšať? ~

 Veľký Učiteľ a jeho apoštoli poznali radosť z dávania. Vieš, čo iným ľuďom dávali? ~ Boli to tie najlepšie dary na svete! Poznali pravdu o Bohu a s radosťou sa o toto dobré posolstvo delili s inými. Robili to bez toho, aby im za to ľudia platili.

Jedného dňa apoštol Pavol a jeho dobrý priateľ, učeník Lukáš, stretli ženu, ktorá tiež chcela mať radosť z dávania. Pavol a Lukáš šli k rieke, lebo sa dozvedeli, že je tam miesto modlitby. A tak to aj bolo. Keď tam prišli, našli niekoľko žien, ako sa modlia.

Pavol začal týmto ženám rozprávať dobré posolstvo o Jehovovi Bohu a jeho Kráľovstve. Jedna zo žien sa volala Lýdia a pozorne počúvala. Lýdia chcela nejako ukázať, že sa jej naozaj páčilo dobré posolstvo, ktoré počula. A tak Pavla a Lukáša prehovárala: „Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila ich, aby išli k nej domov. — Skutky 16:13–15.

Lýdia bola šťastná, že mohla týchto Božích služobníkov pohostiť vo svojom dome. Mala ich rada, pretože jej pomohli dozvedieť sa o Jehovovi a Ježišovi a o tom, ako môžu ľudia žiť večne. Bola šťastná, že mohla Pavla a Lukáša pozvať k sebe, aby sa najedli a odpočinuli si. Teda dávanie prinieslo Lýdii radosť, pretože chcela dávať. To by sme si mali pamätať. Niekto nám možno povie, že niekomu musíme niečo darovať. Ale ak to nechceme urobiť, nebudeme mať z dávania radosť.

Predstav si, že máš cukríky, ktoré chceš zjesť. Keby som ti povedal, aby si nimi ponúkol aj iné dieťa, mal by si z toho radosť? ~ Ale čo ak stretneš svojho dobrého kamaráta  a sám sa s ním budeš chcieť o cukríky podeliť? Nebudeš šťastný? ~

Keď niekoho máme veľmi radi, chceme mu dať všetko, čo máme. Ako bude naša láska k Bohu rásť, aj jemu budeme chcieť dať všetko.

Veľký Učiteľ si všimol jednu chudobnú ženu, ktorá z lásky chcela dať Bohu všetko. Videl ju v jeruzalemskom chráme. Mala len dve malé mince. Bolo to všetko, čo mala. No obe mince dala do pokladnice ako príspevok, čiže dar pre chrám. Nikto ju k tomu nenútil. Ľudia, ktorí tam boli, ani nevedeli, čo žena urobila. Ale ona to urobila preto, že to sama chcela, a preto, že naozaj milovala Jehovu. Mala radosť z toho, že aj ona mohla niečo dať. — Lukáš 21:1–4.

Je mnoho spôsobov, ako dávať. Vedel by si nejaký spomenúť? ~ Ak dávame, lebo to sami chceme, budeme šťastní. Preto nám Veľký Učiteľ hovorí: „Dávajte.“ ​(Lukáš 6:38) Ak dávame, druhým to prinesie radosť a my budeme šťastní!