VIEŠ, z ktorého dieťaťa na zemi mal Jehova najväčšiu radosť? ~ Zo svojho Syna, Ježiša. Porozprávajme si, ako Ježiš robil svojmu nebeskému Otcovi radosť.

Ježišova rodina žila v meste, ktoré bolo vzdialené asi na tri dni cesty od Jeruzalema, kde bol nádherný Jehovov chrám. Ježiš o tomto chráme hovoril ako o „dome svojho Otca“. Každý rok doň chodil so svojou rodinou na sviatok Pesach.

Raz sa jeho rodina po sviatku Pesach vracala domov z Jeruzalema bez neho. Ježiš mal vtedy 12 rokov. Až keď sa Mária a Jozef zastavili, aby prenocovali, zistili, že Ježiš nie je s príbuznými ani s priateľmi. A tak išli späť do Jeruzalema pohľadať ho. Čo myslíš, kde bol Ježiš? ~

Jeho rodičia ho našli v chráme. Počúval učiteľov a kládol im otázky. A keď sa učitelia opýtali niečo jeho, odpovedal im. Všetci boli prekvapení, ako dobre vedel odpovedať. Teda vieš, prečo mal Boh zo svojho Syna radosť? ~

Mária a Jozef sa o Ježiša báli, a tak keď ho konečne našli, uľavilo sa im. No Ježiš sa nebál. Bol predsa v chráme a vedel, že to je dobré miesto. Preto sa rodičov opýtal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ Ježiš vedel, že chrám je Boží dom, a chodil tam rád.

 Mária, Jozef a 12-ročný Ježiš sa potom vrátili domov do Nazareta. Čo myslíš, ako sa Ježiš správal k svojim rodičom? ~ Biblia hovorí, že „naďalej sa im podriaďoval“. Čo to znamená? ~ Znamená to, že ich poslúchal. Robil to, čo od neho rodičia chceli, aj keď išlo o domáce práce. Napríklad možno nosil vodu zo studne. — Lukáš 2:41–52.

Všimni si, že hoci bol Ježiš dokonalý, poslúchal svojich nedokonalých rodičov. Mal z toho Boh radosť? ~ Určite áno, lebo Božie Slovo deťom hovorí: „Poslúchajte svojich rodičov.“ ​(Efezanom 6:1) Aj z teba bude mať Boh radosť, ak budeš rodičov poslúchať tak ako Ježiš.

Bohu urobíš radosť aj vtedy, keď budeš o ňom rozprávať druhým. Ale niektorí možno povedia, že sa nehodí, aby mladí hovorili o Bohu. No keď raz chceli ľudia zabrániť mladým chlapcom hovoriť o Bohu, Ježiš povedal: ‚Nikdy ste nečítali v Písmach,  že „deti budú chváliť Boha“?‘ (Matúš 21:16) Teda všetci môžeme hovoriť druhým o Jehovovi a o tom, akým je obdivuhodným Bohom. Tým urobíme Bohu radosť.

Ale ak chceme druhým hovoriť o Bohu, musíme sa o ňom učiť. Kde sa o ňom učíme? ~ O Bohu sa učíme doma, keď si ako rodina spoločne študujeme Bibliu. A učíme sa o ňom aj na stretnutiach Božieho ľudu. Podľa čoho môžeme zistiť, či nejakí ľudia patria k Božiemu ľudu? ~

Podľa toho, čo robia na svojich zhromaždeniach. Naozaj učia to, čo je v Biblii? Čítajú z Biblie a hovoria o tom, čo je v nej napísané? Prečo je to dôležité? ~ Lebo keď počúvame slová z Biblie, počúvame Boha. A na zhromaždenia chodíme preto, lebo sa chceme dozvedieť, čo Boh hovorí, však? ~ Ale čo ak ti niekto povie, že nemusíš žiť podľa Biblie? Myslíš, že taký človek patrí k Božiemu ľudu? ~

Zamyslime sa ešte nad niečím iným. Biblia hovorí, že Boží ľud bude ‚ľudom pre Božie meno‘. (Skutky 15:14) Vieme, že Božie meno je Jehova. A tak sa môžeme ľudí spýtať, či je ich Bohom Jehova. Ak povedia nie, budeme vedieť, že nie sú Božím ľudom. Navyše Boží ľud má rozprávať o Božom Kráľovstve. A má prejavovať lásku k Bohu tak, že dodržiava jeho prikázania. — 1. Jána 5:3.

Ak poznáš ľudí, ktorí toto všetko robia, mal by si sa s nimi stretávať a uctievať s nimi Boha. Mal by si na takýchto stretnutiach pozorne počúvať a odpovedať na položené otázky, rovnako ako to robil Ježiš, keď bol v Božom dome. Tak môžeš aj ty robiť Bohu radosť.

 Hovorí Biblia aj o iných deťoch, ktoré robili Bohu radosť? ~ Výborným príkladom bol Timotej. Jeho otec neveril v Jehovu. Ale jeho mama Eunika a stará mama Loida verili. Timotej ich počúval a učil sa o Jehovovi.

Keď vyrástol, do ich mesta prišiel apoštol Pavol. Pavol si všimol, že Timotej túži slúžiť Jehovovi. Preto mu navrhol, aby išiel s ním a slúžil Bohu ešte viac. A tak spolu cestovali a všade ľuďom hovorili o Božom Kráľovstve a o Ježišovi. — Skutky 16:1–5; 2. Timotejovi 1:5; 3:14, 15.

Ale nájdeme v Biblii len príbehy chlapcov, ktorí robili Bohu radosť? ~ Nie. Nájdeme v nej aj príbeh o mladom izraelskom dievčati, z ktorého sa Boh tiež tešil. Toto dievčatko žilo v čase, keď nepriateľom izraelského národa bola Sýria. Raz sa Sýrčanom v boji proti Izraelu podarilo zajať toto dievčatko a vzali ho so sebou do Sýrie. Odviedli ho do domu  vojenského veliteľa, ktorý sa volal Naaman. Tam sa dievčatko stalo slúžkou jeho manželky.

Tento veliteľ bol malomocný. Žiaden lekár mu nevedel pomôcť. Ale mladé izraelské dievča verilo, že jeden Boží služobník, prorok, ho môže vyliečiť. Naaman ani jeho manželka však neuctievali Jehovu. Malo im izraelské dievča povedať, čomu verí? Čo by si urobil ty? ~

Dievčatko povedalo: ‚Keby len Naaman išiel k Jehovovmu prorokovi do Izraela! Určite by bol uzdravený z malomocenstva.‘ Naaman počúvol dievčatko a išiel za Jehovovým prorokom. Keď urobil, čo mu prorok povedal, bol uzdravený. Naaman potom začal uctievať pravého Boha. — 2. Kráľov 5:1–15.

Chcel by si aj ty pomôcť niekomu, aby sa dozvedel o Jehovovi a o tom, čo pre nás robí? ~ Komu by si mohol takto pomôcť? ~ Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú pomoc. Ale aj tak im môžeš povedať o tom, čo dobré Jehova urobí. Možno ťa budú počúvať. Buď si istý, že potom z teba Boh bude mať radosť.