Boh zakladá svoje zákony na zásadách. Zásady sú základné pravdy, ktoré nachádzame v Biblii. Pomáhajú nám pochopiť, ako Boh uvažuje a čo v rôznych situáciách cíti. Vďaka zásadám sa dokážeme dobre rozhodovať a robiť to, čo je správne. Sú obzvlášť užitočné, keď sa rozhodujeme v záležitosti, ku ktorej nie je v Biblii žiadny konkrétny pokyn.

▸ 1. kapitola, 8. odsek

Poslúchať Jehovu znamená ochotne robiť to, čo od nás žiada. Boh chce, aby sme ho poslúchali z lásky. (1. Jána 5:3) Keď ho milujeme a dôverujeme mu, dáme sa viesť jeho radami v každej oblasti života. Budeme ho poslúchať aj vtedy, keď to bude náročné. Poslúchať Jehovu je na naše dobro. Pomáha nám to viesť zmysluplný život a tešiť sa na mnohé krásne veci, ktorými nás Jehova požehná v budúcnosti. (Izaiáš 48:17)

▸ 1. kapitola, 10. odsek

Jehova dal každému človeku slobodnú vôľu, čiže možnosť robiť vlastné rozhodnutia. Nevytvoril nás ako roboty. (5. Mojžišova 30:19; Jozua 24:15) Ak tento dar využijeme správne, budeme sa rozhodovať múdro. No ak si nedáme pozor, svojimi rozhodnutiami si môžeme uškodiť. To, že máme slobodnú vôľu, znamená, že každý z nás sa musí rozhodnúť, či bude Jehovovi verný a dokáže mu, že ho miluje.

▸ 1. kapitola, 12. odsek

Jehova stanovuje morálne normy, čiže dáva nám pokyny, ako sa máme správať. Sú zapísané v Biblii. Z nej sa dozvedáme aj to, že  keď ich dodržiavame, robíme tým radosť Jehovovi a sami z toho máme úžitok. (Príslovia 6:16–19; 1. Korinťanom 6:9–11) Tieto normy nám odhaľujú, čo sa Bohu páči a čo nie. Pomáhajú nám byť láskavými a ohľaduplnými ľuďmi a správne sa rozhodovať. Hoci morálne normy tohto sveta sa stále znižujú, Jehovove normy sa nemenia. (5. Mojžišova 32:4–6; Malachiáš 3:6) Keď ich rešpektujeme, chránia nás pred fyzickou aj citovou ujmou.

▸ 1. kapitola, 17. odsek

Svedomie je náš vnútorný zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne. Jehova ho dal každému z nás. (Rimanom 2:14, 15) Ak má naše svedomie dobre fungovať, musíme si ho formovať podľa Jehovových morálnych noriem. Potom nám bude pomáhať robiť také rozhodnutia, aké sa páčia Bohu. (1. Petra 3:16) Svedomie nás môže varovať, keď sa chystáme urobiť chybný krok, alebo nás môže trápiť, keď spravíme niečo nesprávne. Naše svedomie môže znecitlivieť, ale môže sa stať opäť citlivým, ak na tom s Jehovovou pomocou budeme pracovať. Vďaka čistému svedomiu máme zdravú sebaúctu a cítime vnútorný pokoj.

▸ 2. kapitola, 3. odsek

Báť sa Boha, čiže mať pred ním bázeň, znamená, že ho človek natoľko miluje a váži si ho, že ho nechce sklamať. Bázeň pred Bohom nám pomáha robiť to, čo je dobré, a vyhýbať sa zlému. (Žalm 111:10) Vedie nás k tomu, aby sme pozorne počúvali všetko, čo Jehova hovorí. Keďže k nemu máme hlbokú úctu, dodržiavame sľuby, ktoré sme mu dali. Zdravý, úctivý strach z Boha ovplyvňuje to, ako uvažujeme, ako sa správame k druhým a ako sa rozhodujeme v každodennom živote.

▸ 2. kapitola, 9. odsek

K pokániu patrí hlboká ľútosť, ktorú človek cíti, lebo urobil niečo zlé. Tých, čo milujú Boha, veľmi trápi, keď si uvedomia, že porušili jeho normy. Ak urobíme niečo nesprávne, musíme prosiť Jehovu, aby nám odpustil na základe Ježišovej výkupnej obete. (Matúš 26:28; 1. Jána 2:1, 2) Keď úprimne oľutujeme, čo sme urobili, a už tak viac nekonáme, môžeme mať istotu, že Jehova nám odpustí. Potom sa už nemusíme trápiť tým, čoho sme sa dopustili. (Žalm 103:10–14; 1. Jána 1:9; 3:19–22) Musíme urobiť všetko preto, aby sme sa zo svojich chýb poučili, zmenili nesprávne uvažovanie a žili podľa Jehovových noriem.

▸ 2. kapitola, 18. odsek

Keď sa niekto dopustí vážneho hriechu, nekajá sa a nechce žiť podľa Jehovových noriem, už ďalej nemôže byť časťou zboru. Musí byť vylúčený. S človekom, ktorý je vylúčený, sa nestýkame ani sa s ním nerozprávame. (1. Korinťanom 5:11; 2. Jána 9–11) Vylúčenie chráni Jehovovo meno i zbor. (1. Korinťanom 5:6) Okrem toho je to určitá forma naprávania. Môže človeku pomôcť, aby sa kajal a vrátil sa k Jehovovi. (Lukáš 15:17)

▸ 3. kapitola, 19. odsek

Jehova nás miluje a chce nám pomáhať. Preto nás vedie a dáva nám pokyny a rady prostredníctvom Biblie i ľudí, ktorí ho milujú. Keďže sme nedokonalí, sme úplne odkázaní na jeho pomoc. (Jeremiáš 17:9) Ak sa s úctou podriaďujeme ľuďom, prostredníctvom ktorých nás Jehova vedie, je to dôkaz, že si ho vážime a poslúchame ho. (Hebrejom 13:7)

▸ 4. kapitola, 2. odsek

Nedokonalosť nás často vedie k sebectvu a pýche. Ale Jehova chce, aby sme boli pokorní. Môže nám pomôcť to, keď si uvedomíme, akí sme oproti Jehovovi maličkí. (Jób 38:1–4) Pokora nás bude viesť k tomu, aby sme viac mysleli na druhých a na to, čo je dobré pre nich. Pyšný človek si myslí, že je lepší ako ostatní. Pokorný človek sa vie úprimne zhodnotiť a vidí svoje silné i slabé stránky. Nemá problém priznať si chybu a ospravedlniť sa alebo prijať určitý návrh či radu. Spolieha sa na Jehovu a dáva sa ním viesť. (1. Petra 5:5)

▸ 4. kapitola, 4. odsek

Mať autoritu znamená mať právo rozhodovať a dávať príkazy. Jehova je najvyššou autoritou v nebi aj na zemi. On vytvoril všetko, takže je najmocnejšou osobou v celom vesmíre. Svoju moc vždy používa na dobro druhých. Určitú mieru autority zveril aj ľuďom, ktorým dal za úlohu, aby sa o druhých starali, napríklad rodičom, starším zboru a vládam. Od nás očakáva, že s nimi budeme spolupracovať. (Rimanom 13:1–5; 1. Timotejovi 5:17) No keď sa ľudské zákony dostanú do rozporu s Božími, Boha poslúchame viac ako ľudí. (Skutky 5:29) Keď rešpektujeme ľudí, ktorí majú určitú autoritu od Jehovu, rešpektujeme to, ako nás vedie.

▸ 4. kapitola, 7. odsek

Jehova poveril starších, aby sa starali o zbor. (5. Mojžišova 1:13; Skutky 20:28) Títo skúsení bratia nám pomáhajú, aby sme si udržali blízky vzťah s Jehovom a pokojne a organizovane ho uctievali. (1. Korinťanom 14:33, 40) Starší sú menovaní svätým duchom a musia spĺňať požiadavky uvedené v Biblii. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9; 1. Petra 5:2, 3) To, že dôverujeme Božej organizácii  a podporujeme ju, sa prejavuje aj tak, že so staršími ochotne spolupracujeme. (Žalm 138:6; Hebrejom 13:17)

▸ 4. kapitola, 8. odsek

Jehova poveril rodičov úlohou starať sa o deti a o domácnosť. V Biblii sa však píše, že hlavou rodiny je muž. Ak v rodine chýba otec, hlavou rodiny sa stáva matka. K povinnostiam hlavy rodiny patrí zabezpečovať rodine jedlo, odev a strechu nad hlavou. Ďalšou dôležitou úlohou je viesť rodinu v uctievaní Jehovu. Hlava rodiny napríklad dbá na to, aby rodina pravidelne chodila na zhromaždenia a do zvestovateľskej služby a aby spoločne študovali Bibliu. Má tiež posledné slovo pri rozhodovaní. Muž ako hlava rodiny sa usiluje vo všetkom napodobňovať Ježiša. Chce byť láskavý a chápavý, nie tvrdý a drsný. Tak prispieva k láskavej atmosfére v rodine, vďaka čomu sa všetci cítia bezpečne a môžu si pestovať vzťah k Jehovovi.

▸ 4. kapitola, 12. odsek

Vedúci zbor je skupina mužov s nádejou na život v nebi, prostredníctvom ktorých Boh riadi činnosť svojho ľudu. V prvom storočí Jehova prostredníctvom vedúceho zboru usmerňoval vtedajšie kresťanské zbory v uctievaní a zvestovaní. (Skutky 15:2) Dnes skupina bratov, ktorá slúži ako vedúci zbor, vedie, usmerňuje a chráni Boží ľud. Keď títo bratia robia rozhodnutia, dávajú sa viesť Božím Slovom a svätým duchom. Ježiš o tejto skupine hovoril ako o „vernom a rozvážnom otrokovi“. (Matúš 24:45–47)

▸ 4. kapitola, 15. odsek

Môže vzniknúť situácia, keď sestru požiadajú, aby sa v zbore ujala úlohy, ktorú by za bežných okolností vykonával brat. Pri jej plnení  prejaví úctu k Jehovovmu usporiadaniu tak, že si na hlavu dá pokrývku. No hlavu si musí prikrývať len v určitých situáciách, napríklad keď vedie biblické štúdium za prítomnosti manžela alebo pokrsteného brata. (1. Korinťanom 11:11–15)

▸ 4. kapitola, 17. odsek

Byť neutrálny znamená nestavať sa v politických záležitostiach ani na jednu stranu. (Ján 17:16) Ľudia, ktorí slúžia Jehovovi, podporujú jeho Kráľovstvo. V politických záležitostiach sveta sme nestranní, tak ako Ježiš.

Jehova nám prikázal, aby sme sa „podriaďovali vládam a ich predstaviteľom“. (Títovi 3:1, 2; Rimanom 13:1–7) Zároveň však Boží zákon zakazuje zabíjať. Teda svedomie kresťanovi nedovoľuje ísť do vojny. V niektorých krajinách je možné vyhnúť sa vojenskej službe vykonávaním alternatívnej služby. Kresťan sa na základe svojho svedomia musí rozhodnúť, či je preňho táto možnosť prijateľná.

Uctievame výlučne Jehovu, lebo je naším Stvoriteľom. Hoci máme úctu k štátnym symbolom, ako je vlajka alebo hymna, nevzdávame im poctu. (Izaiáš 43:11; Daniel 3:1–30; 1. Korinťanom 10:14) Nikto, kto slúži Jehovovi, nevolí žiadnu politickú stranu ani jej kandidátov. Jehovovi svedkovia si už zvolili Božiu vládu. (Matúš 22:21; Ján 15:19; 18:36)

▸ 5. kapitola, 2. odsek

Vo svete sa presadzuje Satanov spôsob myslenia. Je charakteristický pre ľudí, ktorí nemilujú Jehovu, nenapodobňujú ho a prehliadajú jeho normy. (1. Jána 5:19) Toto uvažovanie, ako aj správanie, ktoré je jeho výsledkom, je opísané výrazom „duch sveta“. (Efezanom 2:2) Jehovov ľud sa pred týmto duchom chráni. (Efezanom  6:10–18) Milujeme Jehovu a snažíme sa napodobňovať jeho spôsob myslenia.

▸ 5. kapitola, 7. odsek

Odpadlík je človek, ktorý sa stavia proti pravde z Biblie. Odpadlíci sa búria proti Jehovovi a Ježišovi, pomazanému Kráľovi Božieho Kráľovstva. Snažia sa zviesť aj druhých, aby sa k nim pridali. (Rimanom 1:25) Chcú vyvolať pochybnosti v mysli tých, čo slúžia Jehovovi. Odpadlíkmi sa stali niektorí členovia raného kresťanského zboru a stali sa nimi aj niektorí kresťania dnes. (2. Tesaloničanom 2:3) Tí, ktorí sú oddaní Jehovovi, nechcú mať s odpadlíkmi nič spoločné. Nikdy by sme nemali dopustiť, aby nás zvedavosť alebo tlak okolia podnietili čítať alebo počúvať odpadlícke názory. Sme verní Jehovovi a uctievame výlučne jeho.

▸ 5. kapitola, 9. odsek

Izraeliti mali podľa mojžišovského Zákona žiadať Jehovu o odpustenie svojich hriechov. Do chrámu prinášali obilie, olej a zvieratá, aby dosiahli zmierenie za svoje hriechy. Bola to pre nich pripomienka, že Jehova je ochotný odpúšťať hriechy národa i jednotlivcov. Keď prišiel Ježiš a dal za naše hriechy svoj život, tieto obete už neboli potrebné. Ježiš dal dokonalú obeť „raz navždy“. (Hebrejom 10:1, 4, 10)

▸ 7. kapitola, 6. odsek

Mojžišov Zákon umožňoval ľuďom zabíjať zvieratá na mäso. Prikazoval tiež prinášať zvieracie obete. (3. Mojžišova 1:5, 6) Ale Jehova nikdy nepovedal, že jeho ľud môže byť k zvieratám krutý. (Príslovia 12:10) V Zákone boli príkazy, ktoré ich chránili pred surovým  zaobchádzaním. Izraeliti sa mali o zvieratá dobre starať. (5. Mojžišova 22:6, 7)

▸ 7. kapitola, 6. odsek

Krvné frakcie. Krv sa skladá zo štyroch hlavných zložiek – červených krviniek, bielych krviniek, krvných doštičiek a plazmy. Z nich sa dajú získavať menšie zložky nazývané krvné frakcie alebo krvné deriváty. *

Kresťania neprijímajú transfúziu celej krvi ani žiadnej jej hlavnej zložky. Ale ako je to s krvnými frakciami? V Biblii sa táto záležitosť nerozoberá do detailov. Preto sa každý kresťan musí rozhodnúť na základe svojho svedomia formovaného Bibliou.

Niektorí kresťania sa rozhodnú, že odmietnu všetky krvné frakcie. Vedie ich k tomu skutočnosť, že podľa Božieho Zákona daného Izraelu sa krv zvieraťa mala vyliať na zem. (5. Mojžišova 12:22–24)

Ďalší sa rozhodnú inak. Svedomie im dovoľuje prijať určité krvné frakcie. Vidia to tak, že jednotlivé frakcie už nepredstavujú život človeka alebo zvieraťa, ktorému bola krv odobratá.

Keď sa rozhoduješ v otázke krvných frakcií, zodpovedz si nasledujúce otázky:

• Je mi jasné, že odmietnutím všetkých krvných frakcií odmietam aj určité liečivá, ktoré sú určené na boj proti chorobám alebo na zastavenie krvácania?

• Vedel by som svojmu lekárovi vysvetliť, prečo odmietam alebo prijímam konkrétnu krvnú frakciu?

 Liečebné postupy. My kresťania nie sme darcami krvi ani si pred operáciou nedávame uskladniť krv. Sú však aj ďalšie postupy, pri ktorých sa pracuje s pacientovou krvou. Každý kresťan sa musí rozhodnúť, ako sa bude narábať s jeho krvou v priebehu chirurgického zákroku, lekárskeho testu alebo konkrétnej liečebnej procedúry. Pri týchto liečebných postupoch sa môže stať, že krv bude na určitý čas oddelená od tela pacienta. (Viac informácií nájdeš v Strážnej veži z 15. októbra 2000, strany 30 – 31.)

Jedným z takýchto liečebných postupov je hemodilúcia. Pri hemodilúcii sa krátko pred operáciou odoberie pacientovi krv a nahradí sa objemovým expanderom. Niekedy v priebehu operácie alebo po nej je krv vrátená pacientovi do krvného obehu.

Ďalším postupom je zber krvi. Počas zberu krvi sa zachytáva krv, ktorú pacient stráca pri operácii, prečisťuje sa a potom sa v priebehu operácie alebo po nej vracia do krvného obehu pacienta.

 Každý lekár môže tieto postupy vykonávať inak. Preto keď sa kresťan rozhoduje, či podstúpi určitý chirurgický zákrok, lekársky test alebo konkrétnu liečebnú procedúru, mal by sa informovať o tom, ako sa bude narábať s jeho krvou.

Keď sa rozhoduješ v otázke liečebných postupov, pri ktorých by sa manipulovalo s tvojou krvou, zodpovedz si nasledujúce otázky:

• Ak bude moja krv odvedená z tela a jej tok sa na určitý čas preruší, dovolí mi svedomie pozerať sa na túto krv ako na súčasť môjho tela a nie ako na krv, ktorá má byť vyliata na zem? (5. Mojžišova 12:23, 24)

• Trápilo by ma moje svedomie formované Bibliou, ak by mi bolo počas zákroku alebo procedúry určité množstvo krvi odobraté, upravené a vrátené späť do tela (alebo na povrch tela)?

• Uvedomujem si, že odmietnuť všetky liečebné postupy, pri ktorých sa narába s mojou krvou, znamená odmietnuť aj krvný test, hemodialýzu a mimotelový krvný obeh?

Predtým ako urobíme rozhodnutie v otázke krvných frakcií a liečebných postupov, pri ktorých sa narába s pacientovou krvou, by sme sa mali modliť, aby nás Jehova viedol, a zistiť si o konkrétnej liečbe  viac. (Jakub 1:5, 6) Potom sa musíme rozhodnúť na základe svojho biblicky školeného svedomia. Nemali by sme sa pýtať druhých, čo by urobili na našom mieste, a nikto by nemal ovplyvňovať naše rozhodnutie. (Rimanom 14:12; Galaťanom 6:5)

▸ 7. kapitola, 11. odsek

Byť mravne čistý znamená zosúladiť svoj život a správanie s Jehovovým pohľadom na čistotu. Mravná čistota zahŕňa naše myšlienky, slová a skutky. Jehova nám prikazuje, aby sme sa vyhýbali akejkoľvek sexuálnej nečistote a nemravnosti. (Príslovia 1:10; 3:1) Musíme byť rozhodnutí držať sa Jehovových noriem mravnej čistoty, skôr ako sa dostaneme do situácie, keď budeme v pokušení urobiť niečo zlé. Modlime sa k Bohu, aby nám pomáhal bojovať s nečistými myšlienkami, a buďme rozhodnutí zavrhnúť nesprávne túžby. (1. Korinťanom 6:9, 10, 18; Efezanom 5:5)

▸ 8. kapitola, 11. odsek

Výraz bezočivé správanie označuje slová alebo skutky, ktoré sú vážnym porušením Božích noriem a ktoré svedčia o bezočivom postoji. Človek, ktorý sa takéhoto správania dopúšťa, dáva najavo neúctu k Božím zákonom a jeho konaním sa zaoberá právny výbor.

Nečistota zahŕňa rôzne druhy priestupkov. Môže mať rôzne stupne závažnosti. Určité nečisté konanie si môže vyžadovať zostavenie právneho výboru. (Galaťanom 5:19–21; Efezanom 4:19; viac informácií nájdete v článku „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži z 15. júla 2006.)

▸ 9. kapitola, 7. odsek; 12. kapitola, 10. odsek

Jehova pri stvorení chcel, aby bol sex vyjadrením čistej lásky medzi mužom a ženou, ktorí uzavreli manželstvo. Ale keď niekto masturbuje, zneužíva svoje pohlavné orgány na vlastné uspokojenie. Svoje sexuálne potreby uspokojuje nečistým spôsobom. Môže to viesť k zvráteným túžbam a k pokrivenému názoru na sex. (Kolosanom 3:5) Ak niekto bojuje s týmto nečistým zlozvykom a je preňho ťažké prestať, nemal by sa vzdávať. (Žalm 86:5; 1. Jána 3:20) Ak je to aj tvoj problém, úprimne sa modli k Jehovovi a pros ho o pomoc. Vyhýbaj sa pornografii a čomukoľvek inému, čo v tebe prebúdza nečisté myšlienky. Porozprávaj sa so svojím kresťanským rodičom alebo zrelým priateľom, ktorý má úctu k Jehovovým zákonom. (Príslovia 1:8, 9; 1. Tesaloničanom 5:14; Títovi 2:3–5) Môžeš si byť istý, že Jehova vidí tvoju snahu byť mravne čistý a cení si ju. (Žalm 51:17; Izaiáš 1:18)

▸ 9. kapitola, 9. odsek

Zvyk mať viac ako jedného manželského partnera sa nazýva polygamia. Jehova vytvoril manželstvo ako spojenie jedného muža a jednej ženy. V starovekom Izraeli Boh síce dovolil mužom, aby mali viac manželiek, ale nebol to jeho pôvodný zámer. Dnes Jehova netoleruje vo svojom ľude polygamiu. Manžel môže mať len jednu manželku a rovnako manželka môže mať len jedného manžela. (Matúš 19:9; 1. Timotejovi 3:2)

▸ 10. kapitola, 12. odsek

Jehova si praje, aby manžel a manželka zostali spolu po celý život. (1. Mojžišova 2:24; Malachiáš 2:15, 16; Matúš 19:3–6; 1. Korinťanom 7:39) Rozvod pripúšťa len vtedy, keď sa niekto z partnerov  dopustí nevery. V takom prípade dáva Jehova nevinnému partnerovi právo rozhodnúť sa, či sa rozvedie. (Matúš 19:9)

Niekedy sa kresťan rozhodne, že odíde od svojho manželského partnera a nebude s ním žiť v spoločnej domácnosti alebo že požiada o úradný rozvod (ktorý však nebude biblickým rozvodom), hoci nedošlo k cudzoložstvu. (1. Korinťanom 7:11) Možno sa tak rozhodne, keď v jeho manželstve vzniknú tieto situácie:

• Svojvoľné odopieranie hmotnej podpory: Manžel odmieta hmotne sa starať o rodinu a situácia sa dostane do bodu, že rodina nemá peniaze ani na nevyhnutné potreby, napríklad na jedlo. (1. Timotejovi 5:8)

• Hrubé fyzické násilie: Násilie, ktoré je natoľko intenzívne, že týraný partner cíti, že je ohrozené jeho zdravie a život. (Galaťanom 5:19–21)

• Úplné ohrozenie vzťahu s Jehovom: Manžel alebo manželka znemožňuje svojmu partnerovi slúžiť Jehovovi. (Skutky 5:29)

▸ 11. kapitola, 19. odsek

Každý z nás potrebuje pochvalu a povzbudenie. (Príslovia 12:25; 16:24) Posilňovať a utešovať jeden druhého môžeme láskavými slovami. Také slová môžu dodať bratom a sestrám odhodlanie vytrvať v službe Jehovovi napriek vážnym ťažkostiam. (Príslovia 12:18; Filipanom 2:1–4) Ak sa niekoho zmocňuje beznádej, mali by sme ho úctivo počúvať a snažiť sa pochopiť, ako sa cíti. Tak zistíme, čo môžeme povedať alebo urobiť, aby sme mu pomohli. (Jakub 1:19) Daj si za cieľ spoznať bratov a sestry natoľko, aby si vedel, čo v danej chvíli potrebujú. Pomôž im tiež, aby čerpali silu od Boha, ktorý je zdrojom všetkej útechy a povzbudenia. Uňho nájdu ozajstnú úľavu. (2. Korinťanom 1:3, 4; 1. Tesaloničanom 5:11)

▸ 12. kapitola, 16. odsek

V Biblii nenájdeme konkrétne pokyny, ako má vyzerať svadba. Zvyky a právne úkony spojené so svadbou sa na jednotlivých miestach líšia. (1. Mojžišova 24:67; Matúš 1:24; 25:10; Lukáš 14:8) Tou najdôležitejšou časťou svadby je sľub, ktorý manželský pár skladá pred Jehovom. Sľubu obvykle predchádza biblický prejav staršieho. Mnoho párov chce, aby pri nich v tejto chvíli bola rodina a blízki priatelia. Je na každom páre, či bude mať svadobnú hostinu a ako bude vyzerať. (Lukáš 14:28; Ján 2:1–11) Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú, najdôležitejšie je, aby ich svadba prinášala chválu Jehovovi. (1. Mojžišova 2:18–24; Matúš 19:5, 6) Snúbencom pri plánovaní svadby pomôžu biblické zásady. (1. Jána 2:16, 17) Ak sa rozhodnú, že na svadobnej hostine sa bude podávať alkohol, mali by sa postarať o to, aby na nej bol patričný dohľad. (Príslovia 20:1; Efezanom 5:18) Ak bude na svadbe aj hudba a zábava, mali by ju vyberať tak, aby nevrhala zlé svetlo na Jehovu. Kresťanský pár by mal vždy pamätať na to, že ich vzájomný vzťah a vzťah s Jehovom je dôležitejší než to, ako bude vyzerať svadba. (Príslovia 18:22; viac informácií nájdete v Strážnej veži z 15. októbra 2006, strany 18 – 31.)

▸ 13. kapitola, 18. odsek

Chceme sa rozhodovať na základe biblických zásad. Dajme tomu, že kresťan má manželského partnera, ktorý nie je Jehovov svedok, a ten ho pozve na spoločné jedlo s príbuznými pri príležitosti nejakého nebiblického sviatku. Ako by si sa v takejto situácii zachoval? Ak by ti svedomie dovolilo prijať pozvanie, bolo by dobré, aby si svojmu partnerovi vysvetlil, že ak sa na stretnutí bude robiť niečo, čo má pohanský pôvod, nepripojíš sa k tomu. Mal by si tiež zvážiť, či tvoja účasť na oslave nepohorší druhých. (1. Korinťanom 8:9; 10:23, 24)

 Čo ak ti zamestnávateľ ponúkne odmenu súvisiacu s určitým sviatkom, napríklad vianočný bonus? Mal by si to odmietnuť? Nemusí to tak byť. Okrem iného treba zvážiť, ako tento bonus vníma tvoj zamestnávateľ. Pozerá sa naň ako na súčasť osláv určitého sviatku? Alebo ním chce len vyjadriť vďačnosť za vykonanú prácu? Zamysli sa nad týmito a podobnými otázkami a potom sa rozhodni, či odmenu prijmeš.

Iná situácia: Niekto ti dáva darček pri príležitosti nejakého sviatku so slovami: „Viem, že ty tento sviatok neoslavuješ, ale aj tak ti to chcem dať.“ Zamysli sa: Dáva ti darček preto, že chce byť milý? Alebo chce takto vyskúšať tvoju vieru a zatiahnuť ťa do oslavy? Keď si odpovieš na tieto otázky, pomôže ti to rozhodnúť sa, či dar prijmeš alebo nie. Pri každom rozhodnutí je naším cieľom zachovať si čisté svedomie a byť verný Jehovovi. (Skutky 23:1)

▸ 13. kapitola, 22. odsek

Aj medzi kresťanmi dochádza k nedorozumeniam. Ak sa čo najskôr a v pokoji vyriešia, nemusia prerásť do veľkých rozmerov. (Matúš 5:23–26) Každému kresťanovi by v prvom rade malo záležať na tom, aby prinášal chválu Jehovovi a prispieval k jednote zboru. (Ján 13:34, 35; 1. Korinťanom 13:4, 5)

Ak medzi kresťanmi vznikne spor v obchodných záležitostiach, mali by sa vynasnažiť, aby ho vyriešili mimosúdnou cestou. V 1. Korinťanom 6:1–8 čítame radu apoštola Pavla, ktorá sa týka súdnych sporov medzi kresťanmi. Keby sme sa s bratom súdili pred svetským súdom, vrhalo by to zlé svetlo na Jehovu i na zbor. V Matúšovi 18:15–17 sú uvedené tri kroky, ktoré by mal kresťan podniknúť, ak chce dosiahnuť zmierenie so svojím bratom v prípade vážnych previnení, ako je ohováranie alebo podvod. (1) Najprv by sa mali pokúsiť vyriešiť problém medzi štyrmi očami. (2) Ak sa to nepodarí, môžu požiadať o pomoc jedného alebo dvoch zrelých kresťanov zo zboru. (3) Ak ani to nepomôže, môžu sa obrátiť na starších.  Keď sa záležitosť dostane až do tohto bodu, starší sa na základe biblických zásad pokúsia týmto kresťanom pomôcť, aby sa zmierili. Pokiaľ sa niekto odmietne riadiť biblickými zásadami, možno bude nevyhnutné, aby starší zostavili právny výbor.

V niektorých situáciách je súdne konanie nevyhnutnosťou. Môže ísť o rozvod, zverenie dieťaťa do starostlivosti, určenie výživného, získanie náhrady škody od poisťovne, bankrot alebo o dedičské konanie. Ak kresťan rieši tieto záležitosti súdnou cestou a robí to v pokojnom duchu, nekoná v rozpore s Pavlovou radou.

Takisto ak kresťan oznámi príslušným úradom, že prišlo k vážnemu zločinu, ako je znásilnenie, krádež, pri ktorej vznikla veľká škoda, týranie a zneužívanie detí, fyzické napadnutie alebo vražda, neznamená to, že sa nedrží Pavlovej rady.

▸ 14. kapitola, 14. odsek

Satan klamal ľudí už v záhrade Eden a pokračuje v tom dodnes. (1. Mojžišova 3:1–6; Zjavenie 12:9) Vie, že ak ovplyvní naše myslenie, dokáže nás priviesť k zlému konaniu. (2. Korinťanom 4:4; Jakub 1:14, 15) Snaží sa nám vštepiť svoj spôsob uvažovania a svoje myšlienky predkladá ako niečo neškodné. Robí to prostredníctvom politiky, obchodu, zábavy, vzdelávania a podobne. (Ján 14:30; 1. Jána 5:19)

Satan vie, že má obmedzený čas. Preto robí, čo môže, aby zviedol čo najviac ľudí. Zameriava sa najmä na Jehovových služobníkov. (Zjavenie 12:12) Ak by sme si nedávali pozor, Diabol by postupne skazil naše myslenie. (1. Korinťanom 10:12) Uveďme si príklad. Jehova chce, aby manželstvo bolo trvalým zväzkom. (Matúš 19:5, 6, 9) No mnohí ľudia v tomto svete sa na manželstvo pozerajú ako na dočasnú záležitosť. Tak ho vykresľujú aj mnohé filmy a televízne programy. Musíme dbať na to, aby sme si tento postoj k manželstvu neosvojili aj my.

 Satan zvádza ľudí aj tak, že v nich roznecuje túžbu po nezávislosti. (2. Timotejovi 3:4) Keby sme si nedávali pozor, mohli by sme stratiť úctu k ľuďom, ktorým Jehova zveril autoritu. Mohlo by sa napríklad stať, že brat by sa začal búriť voči zborovým starším. (Hebrejom 12:5) Alebo sestra by mohla začať spochybňovať autoritu, ktorú Jehova zveril v rodine mužovi. (1. Korinťanom 11:3)

Musíme byť odhodlaní nedovoliť Diablovi, aby vplýval na naše myslenie. Chceme sa dať formovať Jehovovým myslením a „zameriavať svoju myseľ na to, čo je hore“. (Kolosanom 3:2; 2. Korinťanom 2:11)

▸ 16. kapitola, 9. odsek

Každý z nás chce byť zdravý, a ak ochorieme, chceme tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť. (Izaiáš 38:21; Marek 5:25, 26; Lukáš 10:34) Lekári a iní ľudia dnes ponúkajú mnoho liečebných postupov a procedúr. Keď sa rozhodujeme, akú liečbu podstúpime, chceme sa riadiť biblickými zásadami. Pamätáme na to, že dokonalé zdravie nám zabezpečí len Božie Kráľovstvo. Nechceme sa natoľko zameriavať na svoje zdravie, že by sme zanedbávali uctievanie Jehovu. (Izaiáš 33:24; 1. Timotejovi 4:16)

Musíme si dávať veľký pozor, aby sme nepodstúpili liečbu, pri ktorej sa využívajú tajomné sily. (5. Mojžišova 18:10–12; Izaiáš 1:13) Takže predtým než sa rozhodneme pre určitú liečbu, mali by sme preskúmať, na akom princípe funguje a na akej myšlienke je založená. (Príslovia 14:15) Myslime na to, že Satan sa nás snaží oklamať a chce, aby sme sa zaplietli do okultizmu. Preto ak máme podozrenie, že určitá liečba obsahuje prvky okultizmu, najlepšie bude vyhnúť sa jej. (1. Petra 5:8)

▸ 16. kapitola, 18. odsek