Niektorí ľudia predpokladajú, že vedecky založený človek by zrejme povedal „evolúciou“ a nábožensky založený „stvorením“.

 No nemusí to tak byť vždy.

 Faktom je, že mnohí vzdelaní ľudia – vrátane viacerých vedcov – spochybňujú hodnovernosť evolučnej teórie.

 Zamyslime sa nad príkladom entomológa Dr. Gerarda Hertela. Vyjadril sa: „Na testoch [počas vysokej školy] som napísal odpovede, ktoré profesori chceli – ale neveril som tomu, čo ma učili.“

 Prečo aj niektorí vedecky založení ľudia odmietajú prijať evolúciu ako vysvetlenie vzniku života? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, pouvažujme o dvoch problémoch, ktoré znepokojujú mnohých vedcov: (1) Ako sa začal život? a (2) Ako vznikli rôzne formy života?

 ČO SA HOVORÍ: Život vznikol samovoľne z neživej hmoty.

 PREČO NIEKTORÝM TÁTO ODPOVEĎ NESTAČÍ: Vedci dnes vedia o molekulárnej a chemickej stavbe živých organizmov oveľa viac než v minulosti, ale stále nedokážu presne vysvetliť, čo vlastne život je. Medzi neživou hmotou a aj tou najjednoduchšou bunkou je obrovská priepasť.

 Vedci môžu len hádať, aké podmienky existovali na zemi pred miliardami rokov. Majú rôzne názory na to, kde sa začal život – napríklad v útrobách sopky alebo pod oceánskym dnom. Iná teória tvrdí, že život vznikol niekde vo vesmíre a na zem sa dostal pri páde meteoritu. Ale takáto teória neodpovedá na otázku, ako sa život začal – len problém odsúva zo zeme do vesmíru.

 Vedci sa nazdávajú, že v minulosti existovali molekuly, ktoré boli akýmisi predchodcami dnešného genetického materiálu. Myslia si, že vznikli samovoľne z neživej hmoty a začali sa samy replikovať. No vedci nenašli žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o existencii takýchto molekúl, ani sa im ich nepodarilo vytvoriť v laboratórnych podmienkach.

 Živé organizmy majú jedinečnú schopnosť uchovávať a spracovávať informácie. Bunky dokážu odovzdávať, čítať a vykonávať inštrukcie zaznamenané vo svojom genetickom kóde. Niektorí vedci prirovnávajú genetický kód k počítačovému softvéru a chemickú štruktúru bunky k hardvéru. Evolúcia však nedokáže vysvetliť pôvod týchto informácií.

 Bunky nemôžu fungovať bez bielkovín. Typická molekula bielkoviny pozostáva zo stoviek aminokyselín usporiadaných v konkrétnom poradí. Navyše, aby molekula plnila svoj účel, musí sa usporiadať do trojrozmernej štruktúry. Niektorí vedci preto hovoria, že pravdepodobnosť, že by čo len jedna molekula bielkoviny vznikla samovoľne, je extrémne malá. Profesor Paul Davies sa vyjadril: „Keďže bunka potrebuje tisícky rôznych bielkovín na to, aby mohla fungovať, ťažko možno uveriť tomu, že vznikli iba náhodou.“

 ZÁVER: Aj po desaťročiach výskumu prakticky vo všetkých oblastiach vedy zostáva faktom, že život pochádza len z už existujúceho života.

 ČO SA HOVORÍ: Z prvotného živého organizmu sa procesom náhodných mutácií a prírodným (prirodzeným) výberom postupne vyvinuli rôzne formy života vrátane človeka.

 PREČO NIEKTORÝM TÁTO ODPOVEĎ NESTAČÍ: Je pravda, že niektoré bunky sú zložitejšie ako iné. Ale Encyclopedia Britannica v súvislosti s tým, ako sa mohli z jednoduchých buniek vyvinúť zložité, uvádza: „Považuje sa to za druhú najväčšiu evolučnú záhadu, hneď po otázke počiatku života.“

 Vedci objavili v bunkách zložité molekulové stroje, ktoré sa skladajú z bielkovín a spolupracujú na vykonávaní zložitých úloh. Medzi tieto úlohy patrí transport živín a ich premena na energiu, oprava častí bunky a prenos signálov v rámci bunky. Mohli by za zostavením a fungovaním takýchto sofistikovaných systémov stáť mutácie a prírodný výber? Pre mnohých je táto myšlienka ťažko prijateľná.

 Zviera i človek sa vyvinie z jediného oplodneného vajíčka. Bunky embrya sa ďalej delia a postupne špecializujú, nadobúdajú rozličné tvary a funkcie, aby sa z nich mohli vytvoriť rôzne časti tela. Evolúcia nedokáže vysvetliť, ako jednotlivé bunky „vedia“, čím sa majú stať a aké je ich miesto v organizme.

 Dnes si vedci uvedomujú, že na to, aby sa z jedného živočícha mohol vyvinúť iný, by boli potrebné zmeny vnútri bunky, čiže na molekulárnej úrovni. Faktom je, že vedci nedokážu predviesť, ako mohla evolúciou vzniknúť čo i len najjednoduchšia bunka. Bolo by teda logické domnievať sa, že za vznik rôznych druhov živočíchov na našej planéte sú zodpovedné náhodné mutácie a prírodný výber? Profesor biológie Michael Behe v súvislosti so stavbou živočíchov poznamenal, že hoci veda „odhalila nečakane ohromujúcu zložitosť, vôbec nepokročila v porozumení toho, ako sa niečo také zložité mohlo vyvinúť neinteligentnými procesmi“.

 Ľudia si uvedomujú sami seba, majú schopnosť myslieť a vyvodzovať závery a disponujú vlastnosťami ako štedrosť, obetavosť a zmysel pre spravodlivosť. Náhodné mutácie a prírodný výber nedokážu vysvetliť existenciu týchto jedinečných vlastností a schopností človeka.

 ZÁVER: Mnohí ľudia trvajú na tom, že život vznikol evolúciou, a pokladajú to za nepopierateľný fakt, ale iní považujú vysvetlenie o počiatku a vývine života, ktoré táto teória predkladá, za neuspokojivé.

 Po zvážení dôkazov dospelo mnoho ľudí k záveru, že život je výsledkom vyššej inteligencie. Jedným z nich je aj profesor filozofie Antony Flew, ktorý bol kedysi popredným obhajcom ateizmu. No dychvyrážajúca zložitosť života a fyzikálne zákony vesmíru ho podnietili zmeniť názor. Odvolávajúc sa na starovekých filozofov, napísal: „Argumenty musíme prijať bez ohľadu na to, kam vedú.“ Podľa profesora Flewa dôkazy ukazujú na existenciu Stvoriteľa.

 Dr. Hertel, ktorého sme spomínali v úvode tohto článku, prišiel k rovnakému záveru. Napriek vysokému vzdelaniu a vedeckej práci v oblasti entomológie sa vyjadril: „Nestretol som sa s dôkazmi, ktoré by nasvedčovali, že život vznikol samovoľne z neživej hmoty. Usporiadanosť v živých organizmoch a ich zložitosť ma presvedčili, že za tým musí stáť nejaký Organizátor a Projektant.“

 Podobne ako sa človek môže veľa dozvedieť o umelcovi skúmaním jeho diel, Dr. Hertel vďaka skúmaniu prírody rozpoznal Stvoriteľove vlastnosti. Okrem toho sa venoval aj skúmaniu Biblie – knihy, ktorej autorstvo sa pripisuje Stvoriteľovi. (2. Timotejovi 3:16) V nej našiel uspokojivé odpovede na otázky o pôvode ľudstva, ako aj skutočné riešenie problémov, s ktorými dnes ľudstvo zápasí. To ho presvedčilo, že aj Biblia je dielom z vyššieho zdroja.

 Dr. Hertel zistil, že argumenty, ktoré ponúka Biblia, stoja za zváženie. Nechceli by ste ich preskúmať aj vy?