Mnohí ľudia, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú kresťania, sa aktívne zapájajú do politiky. Niektorí sa svoje náboženské presvedčenie a morálne hodnoty snažia presadiť cez politických kandidátov alebo cez politické strany. Politici zase často využívajú morálne alebo sociálne otázky na to, aby získali podporu voličov, ktorí sú veriaci. Nie je tiež neobvyklé, keď sa náboženskí predstavitelia snažia presadiť v politike. A v niektorých krajinách je určitá „kresťanská“ denominácia dokonca štátnym náboženstvom.

 Čo si o tom myslíte vy? Mali by sa kresťania, teda nasledovníci Ježiša Krista, zapájať do politiky? Ježiš povedal: „Dal som vám príklad.“ (Ján 13:15) Teda aký príklad dal Ježiš, pokiaľ ide o zapájanie sa do politiky?

 Nie. Ježiš nemal s politikou nič spoločné.

 Ježiš sa nesnažil získať politickú moc. Keď mu Satan ponúkol vládu nad „všetkými kráľovstvami sveta“, odmietol to. (Matúš 4:8–10) a Pri inej príležitosti, keď ľudia zistili, že Ježiš by bol dobrým vládcom, snažili sa z neho urobiť kráľa, teda v podstate ho dotlačiť do politiky. V Biblii sa o tom píše: „Ježiš si uvedomil, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, a tak znovu odišiel sám na vrch.“ (Ján 6:15) Teda Ježiš neurobil to, čo chceli od neho ľudia, a odmietol sa zapojiť do vtedajšej politiky.

 Ježiš sa v politických otázkach neprikláňal na žiadnu stranu. V Ježišových dňoch Židia napríklad považovali za veľkú nespravodlivosť, že musia platiť dane Rimanom. No keď sa snažili zatiahnuť Ježiša do tejto politickej debaty a donútiť ho, aby sa vyjadril, či je správne ich platiť, povedal: „Splácajte cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“ (Marek 12:13–17) Ježiš zostal v tejto veci neutrálny. No povedal im, že ak od nich vláda žiada, aby platili dane, mali by ich platiť. Zároveň však poukázal na to, že podriadenosť vláde má svoje hranice. Žiadnej vláde by sme nemali dávať to, čo patrí Bohu, napríklad našu oddanosť a uctievanie. (Matúš 4:10; 22:37, 38)

 Ježiš podporoval nebeskú vládu, Božie Kráľovstvo. (Lukáš 4:43) Ježiš vedel, že žiadnej ľudskej vláde sa nepodarí dosiahnuť, aby sa na zemi diala Božia vôľa. Vedel, že to dokáže iba Božie Kráľovstvo, a preto sa nezapájal do politiky. (Matúš 6:10) Vedel tiež, že Božie Kráľovstvo nemá pôsobiť prostredníctvom žiadnej ľudskej vlády, ale že má všetky ľudské vlády nahradiť. (Daniel 2:44)

 Nie. Prví kresťania poslúchali Ježišov príkaz, aby neboli „časťou sveta“. (Ján 15:19) Tak ako Ježiš, ani oni nemali s politikou nič spoločné. (Ján 17:16; 18:36) Robili to, čo im prikázal Ježiš – zvestovali a vyučovali ľudí o Božom Kráľovstve. (Matúš 28:18–20; Skutky 10:42)

 Prví kresťania poslúchali vtedajšie vlády, dodržiavali zákony a platili dane. Ale v prvom rade vždy poslúchali Boha. (Skutky 5:29; 1. Petra 2:13, 17; Rimanom 13:1, 7) Hoci sa nezapájali do politiky, keď to bolo potrebné, využívali právnu ochranu, ktorú vláda umožňovala. (Skutky 25:10, 11; Filipanom 1:7)

 Z Biblie je jasné, že ani Ježiš, ani jeho prví nasledovníci sa do politiky nezapájali. Keďže Jehovovi svedkovia sa ako kresťania riadia ich príkladom, tiež sú politicky neutrálni. Sústreďujú sa na prácu, ktorou svojich nasledovníkov poveril Ježiš – zvestujú „dobrú správu o Kráľovstve“. (Matúš 24:14)