Agostinho z Brazílie hovorí: „Vyrástol som na dedine, na jednej farme. Boli sme veľmi chudobní, preto som musel odísť zo školy a pomáhať rodine.“ Agostinho bol až do svojich 33 rokoch negramotný. Hovorí: „Keď som sa naučil čítať a písať, získal som viac sebaúcty.“

 Agostinho je jedným z viac ako 250 000 ľudí, ktorým Jehovovi svedkovia za posledných 70 rokov pomohli, aby sa naučili čítať a písať. Prečo Jehovovi svedkovia organizujú takéto kurzy? Aký úžitok to ľuďom prinieslo?

 V polovici 30. rokov 20. storočia Jehovovi svedkovia zvestovali dobrú správu z Biblie v 115 krajinách. Keďže ľudia v týchto krajinách rozprávali mnohými jazykmi, misionári im púšťali nahrávky preložených biblických prednášok. Niekedy im ponúkali biblické publikácie v ich jazyku. Hoci veľa ľudí malo záujem o dobrú správu z Biblie, negramotnosť mnohým bránila v tom, aby sa dozvedeli viac.

 Keďže si nedokázali z Biblie nič prečítať, bolo pre nich veľmi náročné uplatňovať biblické zásady. (Jozua 1:8; Žalm 1:2, 3) Mali tiež problém plniť si svoje kresťanské úlohy. Napríklad ak rodičia nevedeli čítať, bolo pre nich veľmi ťažké učiť svoje deti z Biblie. (5. Mojžišova 6:6, 7) A pre nových svedkov, ktorí nevedeli čítať, bolo náročné používať Bibliu, keď z nej chceli učiť druhých.

 Počas 40. a 50. rokov 20. storočia bratia Nathan Knorr a Milton Henschel, ktorí viedli činnosť Jehovových svedkov, cestovali do mnohých krajín, aby tam pomohli s organizovaním zvestovania. V krajinách, kde boli mnohí ľudia negramotní, povzbudzovali bratov v pobočkách, aby v zboroch organizovali kurzy čítania a písania.

 Pobočky poslali zborom pokyny, ako majú takéto kurzy prebiehať. V niektorých krajinách už mali miestne samosprávy podobné programy na pomoc negramotným ľuďom a aj knihy, ktoré mohli bratia využiť. Napríklad v Brazílii dostala pobočka od vlády knihy a ďalšie pomôcky, ktoré bratia poslali do zborov. V iných krajinách Jehovovi svedkovia pripravili vlastné kurzy gramotnosti.

 Týchto kurzov sa mohli zúčastniť muži, ženy, mladí a aj starí. Cieľom bolo, aby sa všetci naučili čítať vo svojom materinskom jazyku – hoci to niekedy znamenalo, že v jednom zbore prebiehal kurz v niekoľkých jazykoch.

 Aký úžitok mali ľudia z týchto kurzov? Jeden svedok z Mexika hovorí: „Teraz Biblii rozumiem a to, čo čítam, sa dotýka môjho srdca. Vďaka tomu, že dokážem čítať, je pre mňa ešte ľahšie rozprávať sa o dobrej správe z Biblie so susedmi a aj s mnohým ďalšími ľuďmi.“

 Tieto kurzy pomáhajú ľuďom aj v iných oblastiach. Isaac z Burundi hovorí: “Keď som sa naučil čítať a písať, pomohlo mi to, aby som sa naučil, ako stavať budovy. Dokonca v stavebníctve pracujem a v súčasnosti dohliadam na veľké stavebné projekty.“

 Jesusa z Peru začala navštevovať kurz gramotnosti, keď mala 49 rokov. Hovorí: „Starám sa o domácnosť. Keď idem nakupovať na trh, potrebujem vedieť ceny a aj názvy potravín. Predtým to bol pre mňa problém. No vďaka kurzu gramotnosti som si teraz pri nakupovaní istejšia.“

 V priebehu rokov úradníci v mnohých krajinách vyslovili Jehovovým svedkom uznanie za to, čo urobili na zvýšenie gramotnosti. Jehovovi svedkovia aj v súčasnosti vedú kurzy čítania a písania, pričom využívajú vyučovacie metódy a pomôcky, ktoré sa za tie roky veľmi zlepšili. Aby pomohli ľuďom, ktorí nevedia čítať, alebo tým, ktorí majú obmedzené vzdelanie, pripravili a vytlačili takmer 224 miliónov brožúr v 720 jazykoch. a