Dňa 28. januára 2016 stáli Irina Zacharčenková a Valida Džabrajilovová pred Pirallahským oblastným súdom v Baku. Obe ženy vyzerali zoslabnuto a vyčerpane, no zároveň odhodlane. Rozsudok sudcu Akrama Gahramanova si vypočuli v kovovej klietke, v ktorej ich držali ako nebezpečných zločincov. Sudca ich uznal za vinné z trestného činu šírenia biblickej literatúry bez „povolenia štátu“ a vymeral im vysokú peňažnú pokutu 7 000 manatov (3 932 eur). Keďže obe ženy strávili 11 mesiacov vo väzení ešte pred vynesením rozsudku, sudca pokutu následne zrušil a obe ženy prepustil.

Ministerstvo národnej bezpečnosti v Azerbajdžane obvinilo dve Jehovove svedkyne, pani Zacharčenkovú a Džabrajilovovú, z trestného činu za to, že ponúkali náboženskú brožúru istej žene v Baku. Ministerstvo národnej bezpečnosti vyšetrovalo tento údajný trestný čin desať týždňov a obe ženy podrobovalo opakovanému a tvrdému vypočúvaniu. Na predvolanie ministerstva sa tieto ženy 17. februára 2015 znovu dostavili na výsluch. * Boli šokované, keď zistili, že ich predvolali, aby si vypočuli obžalobu a aby ich umiestnili do vyšetrovacej väzby.

Od začiatku celého procesu úrady zaobchádzali s oboma ženami ako so zločincami, ktorí predstavujú „hrozbu pre spoločnosť“. Istý člen obhajoby to okomentoval takto: „Zarazili ma prehnané vyjadrenia vyšetrovateľa, ktorými opisoval činy oboch žien. Tvrdil, že v ich prípade ide o organizovanú trestnú činnosť. V skutočnosti Valida navštívila ženu, ktorá prejavila záujem o rozhovory založené na Biblii a ktorá požiadala Validu o náboženskú literatúru. Táto žena pozvala Validu a Irinu k sebe na čaj a prijala náboženskú brožúru.“

Počas 11-mesačného pobytu vo väzení držalo ministerstvo národnej bezpečnosti pani Zacharčenkovú a Džabrajilovovú v izolácii tak, že im zakázalo akékoľvek návštevy, telefonáty či korešpondenciu. Dokonca im nedovolili ani čítať Bibliu. Vyšetrovatelia ministerstva národnej bezpečnosti vyvíjali na obe ženy neustály psychický nátlak, čo sa podpísalo na ich zdraví. Následkom pobytu vo väzení boli podvyživené, slabé a trpeli chronickým nedostatkom spánku. Napriek tomu súd odmietol všetky odvolania a žiadosti o premiestnenie oboch žien do domáceho väzenia, v ktorom by zotrvali až do zasadania súdu.

Na pojednávaniach v máji, júli a septembri 2015 spomínané ministerstvo opakovane žiadalo súd o predĺženie vyšetrovacej väzby oboch žien, čím sa ich utrpenie stále zväčšovalo. Keď sa v decembri konečne začal súdny proces, sudca Gahramanov pojednávanie trikrát odročil a konečný rozsudok vyniesol až 28. januára 2016. Teda Irina a Valida strávili vo väzení takmer rok.

Počas zasadaní súdu bolo čoraz jasnejšie, že ministerstvo národnej bezpečnosti chce proti Jehovovým svedkom rozpútať rozsiahlu kampaň. Ministerstvo žiadalo o predĺženie vyšetrovacej väzby oboch žien, aby tak mohli identifikovať ďalších Jehovových svedkov, ktorí boli zapojení do údajnej trestnej činnosti. Kým boli obe ženy väznené, pracovníci ministerstva spôsobovali Jehovovým svedkom v Baku problémy, opakovane ich vypočúvali a vykonávali policajné razie v ich domácnostiach a takisto na ich miestach uctievania.

Jehovovi svedkovia sa v snahe pomôcť pani Zacharčenkovej a Džabrajilovovej obrátili na viacero medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv. Podali niekoľko sťažností na Európsky súd pre ľudské práva a tiež na viacero orgánov OSN. Jehovovi svedkovia z celého sveta poslali azerbajdžanským úradom tisíce listov. Zástupcovia Jehovových svedkov oslovili vládnych predstaviteľov svojich krajín a touto cestou adresovali listy priamo azerbajdžanskému prezidentovi, v ktorých ho žiadali o zásah v prospech zadržiavaných žien.

Pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela 2. decembra 2015 k záveru, že Azerbajdžan porušuje práva oboch žien a dopúšťa sa náboženskej diskriminácie. Ďalej vyzvala Azerbajdžan, aby pani Zacharčenkovú a Džabrajilovovú prepustil a poskytol im odškodné za ich svojvoľné zadržiavanie. Nasledujúci deň Výbor OSN pre ľudské práva poslal azerbajdžanskej vláde žiadosť, aby umiestnila Irinu Zacharčenkovú do domáceho väzenia, pretože zdravotný stav tejto ženy sa neustále zhoršoval.

Sudca Gahramanov si na súde najprv vypočul svedectvo údajnej obete, ktorej pani Zacharčenková a Džabrajilovová dali brožúru. No svedectvo tejto ženy bolo zmätočné, obsahovalo nepresnosti a bolo v rozpore s jej predchádzajúcimi vyhláseniami. Nebola schopná vysvetliť ani to, prečo sa považuje za „obeť“ trestného činu. Sudca umožnil pani Zacharčenkovej a Džabrajilovovej, aby údajnej obeti položili otázky. Valida a Irina úctivo poukázali na nezrovnalosti v ženinom svedectve a na nepresnosti v jej výpovedi, no zároveň ju obe ubezpečili, že jej odpustili.

Sudca vypočul aj dvoch „svedkov“ údajného trestného činu šírenia náboženskej literatúry bez náležitého povolenia od štátu. Títo svedkovia podpísali výpovede, v ktorých tvrdili, že pani Zacharčenková a Džabrajilovová sa dopustili trestného činu, no na súde priznali, že si tieto výpovede pred podpísaním ani neprečítali. Pri súdnom vypočúvaní priznali, že Irinu ani Validu nepoznajú a že tieto ženy im nedali žiadnu náboženskú literatúru. Výpoveď tretieho svedka, ktorá sa na súde verejne čítala, takisto obsahovala rozpory a nepresnosti.

Napriek jasným dôkazom v prospech pani Zacharčenkovej a Džabrajilovovej ich sudca Gahramanov uznal za vinné vo všetkých bodoch obžaloby. Po súdnom konaní sa istý člen obhajoby vyjadril takto: „Vynesený rozsudok považujem za absurdný. Pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie poukázala na to, že obom ženám bolo ublížené, a žiadala Azerbajdžan o ich prepustenie a odškodnenie. A napriek tomu ich o pár týždňov sudca uznal za vinné.“ Obe ženy zvažujú možnosť podať odvolanie proti tomuto nespravodlivému rozsudku.

Jehovovi svedkovia na celom svete sú radi, že Irina Zacharčenková a Valida Džabrajilovová boli prepustené, dostávajú nevyhnutnú lekársku starostlivosť a môžu sa zotavovať v kruhu svojich rodín. Svedkovia sú šokovaní, že azerbajdžanské úrady dopustili, aby sa s pokojamilovnými a nevinnými ženami bezdôvodne hrubo zaobchádzalo, a následne sa sudca toto konanie snažil uviesť do súladu so zákonom tak, že obe ženy vyhlásil za vinné.

Toto do očí bijúce porušenie náboženskej slobody v Azerbajdžane znepokojuje nielen Jehovových svedkov. Medzinárodná verejnosť so záujmom sleduje, či azerbajdžanská vláda zlepší svoje zaobchádzanie s náboženskými menšinami. Jehovovi svedkovia sa ďalej snažia viesť s vládou dialóg a dosiahnuť vzájomné porozumenie v otázkach náboženskej slobody.