Prejsť na článok

5. FEBRUÁRA 2015
FRANCÚZSKO

Najvyšší správny súd vo Francúzsku ukončuje diskrimináciu

Najvyšší správny súd vo Francúzsku ukončuje diskrimináciu

Po našom stretnutí som šťastný a spievam si. Vaša návšteva ma vždy uteší a štúdium Biblie dáva môjmu životu zmysel.

Chcem vám poďakovať za právne, administratívne a duchovné kroky, ktoré ste podnikli, aby ste nám mohli poskytovať túto službu.

Táto duchovná služba je odpoveď na moje modlitby.

To sú slová väzňov z Francúzska, ktorými vyjadrili vďaku za duchovnú pomoc náboženských služobníkov spomedzi Jehovových svedkov.

Dňa 16. októbra 2013 Najvyšší správny súd Francúzska vydal rozhodnutie, ktoré ukončilo diskrimináciu Jehovových svedkov v tejto krajine. Rozhodnutie súdu umožňuje náboženským služobníkom z radov Jehovových svedkov, aby pôsobili vo väzniciach ako štátom schválené osoby na vykonávanie duchovnej služby. Teraz môžu poskytovať duchovné poradenstvo väzňom, ktorí o ich návštevu požiadajú. *

Služobníkom spomedzi svedkov odmietli poskytnúť osvedčenie na vykonávanie duchovnej služby

Hoci Jehovovi svedkovia nemali osvedčenie, ktorým by boli oficiálne uznaní ako náboženskí služobníci, mnohé miestne správy väzníc im roky umožňovali poskytovať duchovné poradenstvo väzňom. To sa však začalo meniť v roku 1995, keď francúzsky parlamentný výbor vydal kontroverznú správu so zoznamom takzvaných nebezpečných siekt, na ktorom boli aj Jehovovi svedkovia. Toto nepriaznivé zaradenie nielenže poškodilo povesť Jehovových svedkov, ale aj spustilo vlnu diskriminácie. A prejavilo sa to aj vo väzniciach.

Aj keď parlamentné správy nie sú z hľadiska zákona záväzné, niektoré miestne správy väzníc na základe parlamentnej správy z roku 1995 znemožnili svedkom prístup k väzňom, ktorí požiadali o duchovnú pomoc. Služobník z radov Jehovových svedkov mohol na základe všeobecne platných zákonov navštíviť väzňov iba ako súkromná osoba, nie ako náboženský služobník. Nemohol si už so sebou priniesť Bibliu ani žiadnu náboženskú literatúru. Všetky návštevy sa museli konať vo verejnej návštevnej miestnosti, a to v atmosfére, ktorá nebola príliš vhodná na duchovný rozhovor. Jeden Jehovov svedok povedal, že atmosféra v tejto miestnosti „bola ako v staničnej hale a tomu zodpovedala aj úroveň hluku“. V niektorých väzniciach sa vyžadovalo, aby sa každý väzeň po návšteve podrobil dôkladnej osobnej prehliadke, pretože ho nenavštívila osoba vykonávajúca duchovnú službu s osvedčením od štátu.

Služobníci spomedzi Jehovových svedkov sa snažili získať rovnaké práva, aké majú schválení náboženskí služobníci iných náboženstiev. Preto v roku 2003 začali posielať žiadosti o vydanie príslušného osvedčenia na francúzsku správu väzníc. No všetky ich žiadosti boli kategoricky zamietnuté. Svedkovia sa proti tomuto svojvoľnému a diskriminačnému zamietnutiu odvolali na sekciu ministerstva spravodlivosti, ktorá má na starosti správu väzníc, ale ani tam neuspeli. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo ako oficiálny dôvod, prečo odmietlo udeliť svedkom požadované osvedčenie, to, že Jehovovi svedkovia nie sú v zozname náboženstiev, ktoré sú oprávnené pôsobiť vo väzniciach. Ministerstvo tiež vyjadrilo obavy, že keby udelilo osvedčenie na vykonávanie duchovnej služby niekomu z Jehovových svedkov, povzbudilo by to ďalšie náboženské menšiny, aby o osvedčenie požiadali. Po neúspešných pokusoch vyriešiť túto záležitosť cez ministerstvo spravodlivosti svedkovia nemali inú možnosť, iba riešiť to súdnou cestou.

Vláda odmieta ukončiť diskrimináciu

V roku 2006 sa Jehovovi svedkovia súdnou cestou domáhali, aby boli zrušené zamietavé rozhodnutia a aby im ministerstvo spravodlivosti vydalo osvedčenie na vykonávanie duchovnej služby. Každý správny aj odvolací súd v krajine, ktorý sa zaoberal touto záležitosťou, rozhodol, že zamietnutia, ktoré vydali štátne orgány, neboli v súlade so zákonom. Okrem toho v roku 2010 francúzsky Vysoký úrad proti diskriminácii a za rovnosť odsúdil stanovisko vlády a odporučil, aby ministerstvo spravodlivosti ukončilo túto diskrimináciu.

Francúzska vláda nielenže ignorovala upozornenie Vysokého úradu a súdne rozhodnutia, ale aj podala odvolanie na Štátnu radu, čiže Najvyšší správny súd Francúzska.

Historické rozhodnutie v prospech Jehovových svedkov

V roku 2013 sa prípad svedkov nakoniec dostal pred Štátnu radu, ktorá spojila na riešenie deväť podobných prípadov. V rozhodnutí z októbra 2013 rada zamietla odvolanie francúzskej vlády. Uviedla, že v záujme rešpektovania práv väzňov musí správa väzníc „čo najskôr po požiadaní vydať osvedčenie na vykonávanie duchovnej služby dostatočnému množstvu náboženských služobníkov, ktorí budú podliehať iba väzenskému poriadku a bezpečnostným predpisom“. Okrem toho s odvolaním sa na Európsky dohovor o ľudských právach a francúzsku ústavu Štátna rada vyhlásila, že „väzňom je zaručená sloboda názoru, svedomia a náboženstva a že môžu prejavovať náboženstvo podľa vlastného výberu“. Na základe tohto rozhodnutia bolo doteraz vo Francúzsku a na jeho zámorských územiach vydaných 105 osvedčení. Vďaka tomu môžu teraz väzni prijímať pastoračné návštevy Jehovových svedkov.

V januári 2014 francúzska správa väzníc vymenovala jedného Jehovovho svedka, Jeana-Marca Fourcaulta, ako náboženského služobníka Jehovových svedkov s celonárodnou pôsobnosťou. Vďaka tomu má pán Fourcault prístup do všetkých väzníc vo Francúzsku. Je tiež oprávnený zastupovať Jehovových svedkov pred správou väzníc. Pán Fourcault sa vyjadril: „Odteraz budú náboženskí služobníci z radov Jehovových svedkov, tak ako predstavitelia iných schválených náboženstiev, mať možnosť stretnúť sa s väzňami na vhodných, dôstojných miestach s dostatočným súkromím, niekedy priamo v celách.“

Toto rozhodnutie je dôležitým víťazstvom pre slobodu náboženstva vo Francúzsku. Potvrdzuje, že uväznení jednotlivci majú právo slobodne prejavovať vieru podľa vlastného výberu a tiež prijímať návštevy náboženských služobníkov podľa vlastného výberu. Jehovovi svedkovia sú vďační, že francúzske súdy ukončili ich diskrimináciu, čo je ďalší krok vpred v tom, aby boli Jehovovi svedkovia vo Francúzsku uznaní ako náboženstvo.

^ 6. ods. Niektorí väzni sa stali Jehovovými svedkami až vo väzení, keď ich tam svedkovia navštívili. Iní mali kontakt so svedkami už predtým, než sa dopustili kriminálneho činu, prípadne boli vychovávaní v rodine svedkov a teraz sa chcú vrátiť do zboru. Bez ohľadu na to, prečo títo jednotlivci žiadajú o návštevu Jehovových svedkov, majú právo na rovnakú náboženskú slobodu ako väzni akéhokoľvek iného vierovyznania.