Sestra Barbara Osmyková-Urbanová žije v meste Rzeszów v Poľsku a sama vychováva svojho desaťročného syna Jakuba a osemročnú dcérku Ninu. Využila rodinné uctievanie, ktoré majú každý týždeň, aby deti naučila, aký dôležitý je súcit a pohostinnosť. Potom tieto myšlienky aj uplatnili. Od 24. februára 2022, keď vypukla vojna na Ukrajine, ubytovali u seba už viac ako 20 bratov a sestier.

Keď bratia a sestry utekajú z tejto krajiny zmietanej vojnou a hľadajú bezpečnejšie oblasti, Jehovovi svedkovia v Poľsku a v ďalších krajinách ich prichýlia u seba doma alebo im ako dobrovoľníci pomáhajú iným spôsobom. Doteraz prišlo z Ukrajiny do Poľska minimálne 11 000 Jehovových svedkov. Počas vojny muži vo veku od 18 do 60 rokov nemôžu opustiť Ukrajinu. No otcovia, ktorí majú tri deti a viac, majú výnimku.

„Títo utečenci z Ukrajiny sú našou duchovnou rodinou,“ vraví Barbara. Aj jej deti to cítia rovnako. Kubko a Ninka sa dobrovoľne vzdali svojich detských izieb. Keďže je medzi nimi a bratmi z Ukrajiny jazyková bariéra, komunikujú úsmevom, objatím a slzami. Keď utečenci nakoniec od nich odišli a cestovali ďalej, Kubko povedal, že je v dome príliš ticho, a opýtal sa mamy, či by nemohli ubytovať viacej bratov a sestier.

Bratia Łukasz Cholewiński a Rafał Jankowski sa ponúkli, že na Ukrajinu dopravia humanitárnu pomoc. Keď popisovali, čo videli, hovorili o množstve plačúcich žien a detí, ktoré stáli na hraničných prechodoch v snahe nájsť bezpečie. Łukasz hovorí: „Úžasné je, že keď stretneme našich bratov a sestry, sú radostní.“

Cesta na Ukrajinu a späť môže trvať až štyri hodiny. Keď humanitárna pomoc dorazí, bratia na Ukrajine ju rozdelia a rozpošlú po celej krajine. Napriek tomu, že táto cesta predstavuje značné riziko, ochotných dobrovoľníkov je dostatok. Rafał sa vyjadril: „Je to veľká česť, keď môžem takto pomáhať.“

Sestra Elżbieta Ustrzycká, ktorá žije v meste Rzeszów, opisuje, ako sa cítila, keď prichýlila spolukresťanov z Ukrajiny. Hovorí: „Veľmi ma dojal pohľad na starších z nášho zboru, ktorí priviezli tieto rodiny – keď dorazili o polnoci, so spiacimi deťmi na rukách. Tento pohľad sa mi hlboko vryl do pamäti.“

Brat Bartłomiej Figura je jeden zo zborových starších, ktorí neúnavne pomáhajú bratom. Spolu s manželkou Esterou cestujú na hranice alebo na vlakovú stanicu, aby spolukresťanov odviezli do bezpečia. Občas dajú utečencom k dispozícii celý svoj byt, a keď je to možné, pomáhajú im aj materiálne.

„Sme jedna duchovná rodina,“ vraví Bartłomiej. „Naši bratia a sestry sú nám veľmi blízki. Keď sa dáme k dispozícii, často sme svedkami toho, ako Jehova uspokojí nejakú konkrétnu potrebu našich spolukresťanov.“

Doteraz naši poľskí bratia pripravili minimálne 23 000 humanitárnych balíčkov, ktoré obsahovali jedlo, osobné hygienické potreby a iné potrebné veci.

Sme presvedčení, že Jehova sa aj naďalej bude starať o potreby našich Ukrajinských bratov a sestier, a to prostredníctvom štedrých spolukresťanov. (Príslovia 11:24; Rimanom 12:13)