Brat Ivan Pujda má pekné spomienky na to, ako jeho otec Grigorij jemu a jeho siedmim súrodencom po večeroch čítal Moju knihu biblických príbehov. Stále má živo v pamäti, ako spolu s otcom zvestoval v malej dedinke Kvitok, kde pravidelne navštevoval svojich učiteľov a spolužiakov. Ako dospievajúci chodil zvestovať na nepridelené územia spolu so starým otcom z matkinej strany bratom Pjotrom Parcejom. Všímal si, že jeho starý otec je veľmi horlivý a obetavý.

Často tiež videl, ako si jeho otec aj starý otec číta Bibliu a biblické publikácie, a rozhodol sa, že to bude robiť aj on.

No teraz, keď má 41 rokov, nasleduje ich príklad aj v niečom, čo vôbec nečakal. Aj on bol zatknutý a uväznený za to, že slúži Jehovovi. Federálna bezpečnostná služba (FSB) ho zatkla 30. mája 2018. Za mrežami strávil štyri mesiace. Po prepustení bol ďalších šesť mesiacov v domácom väzení. Jeho starý otec, brat Parcej, bol väznený za nacistického i sovietskeho režimu. Za čias Sovietskeho zväzu bol uväznený aj jeho otec, brat Grigorij Pujda.

Brat Ivan Pujda hovorí: „Apoštol Pavol v 2. Timotejovi 3:14 napísal: ‚Drž sa toho, čo si sa naučil a o čom si sa presvedčil, lebo vieš, od koho si sa to naučil.‘ Viem, od koho som sa naučil biblickú pravdu, a to mi dodáva silu. Žiadny politický systém ani väzenie nezlomili ani môjho otca, ani starého otca. A žiadne prenasledovanie netrvá večne. Teraz zažívam niečo podobné ako oni a sú pre mňa vzorom. Viem, že kým budem verný Jehovovi, vždy bude stáť pri mne.“ Brat Pujda čaká, ako súd v jeho prípade rozhodne.

Povedal, že keď jeho otec a starý otec spomínali na väzenie, nikdy nehovorili, aké to tam bolo zlé. Rozprávali o tom, ako sa im darilo zvestovať dobrú správu.

Grigorij, ktorý má teraz 64 rokov, sa dal pokrstiť v roku 1975, keď už mal za sebou rok v sovietskom pracovnom tábore, kam bol poslaný za to, že odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Prepustili ho v roku 1977. V roku 1986 bol znova odsúdený, tentoraz na rok väzenia za to, že vlastnil zakázané náboženské publikácie. Jeho otec, ktorý sa tiež volal Ivan, bol väznený v pracovnom tábore v rokoch 1944 až 1950 za svoju kresťanskú neutralitu.

Grigorij hovorí: „Prenasledovanie som zvládol vďaka tomu, že som si už predtým vybudoval silnú vieru. Ani na okamih som nezapochyboval, že to, čomu verím, je pravda a že Jehova je pravý Boh.“

Jeho syn Ivan teraz zažíva niečo podobné. Grigorij dodáva: „Pamätám si, aké to bolo za čias Sovietskeho zväzu, a vidím, že sa to znovu opakuje. Modlím sa, aby Ivan zostal v tejto skúške verný a aby svojou vytrvalosťou prispel k posväteniu Jehovovho mena.“

Brat Parcej, Ivanov starý otec, ktorý už zomrel, bol v roku 1943 poslaný do nacistického koncentračného tábora Majdanek a neskôr do Ravensbrücku, pretože odmietol podpísať dokument, ktorým by sa vzdal svojej viery. V roku 1945 bol oslobodený spojeneckými vojskami. V roku 1952 bol znovu zatknutý a tentoraz bol odsúdený na smrť. No potom mu trest zmiernili a v roku 1956 bol prepustený. Brat Parcej bol za svoju vieru opäť uväznený v roku 1958. Prepustený bol v roku 1964.

„Vernosť môjho starého otca ma veľmi povzbudzuje,“ hovorí Ivan. „Keď bude vzkriesený, poviem mu, že som zažil podobné skúšky ako on a že jeho príklad mi pomáhal, aby som aj ja bol odvážny a zostal Jehovovi verný.“

Ivan ďalej hovorí: „Nikto mi nemôže vziať moju vieru a lásku k môjmu Bohu Jehovovi. Vyšetrovateľom som viackrát povedal: ‚To najhoršie, čo mi môžete urobiť, je, že ma zatknete a dáte do väzenia. Ale to je všetko. Svojimi vyhrážkami nič nedosiahnete.‘“

Čo našim bratom v týchto skúškach pomáhalo?

Ivan povedal: „V Skutkoch 14:22 sa píše, že ‚kým vojdeme do Božieho Kráľovstva, musíme prejsť mnohými ťažkosťami‘. Každý kresťan bude musieť zažiť nejaké skúšky. Nemusí to byť vždy väzenie. Môže to byť choroba alebo smrť blízkeho človeka. To, či skúšku zvládneme, bude závisieť od nášho postoja a od našej duchovnosti. Jehova je vždy ochotný pomôcť svojim služobníkom.“

Ivanov otec Grigorij hovorí: „Posilňujte si vzťah k Jehovovi. Nech je vaším najlepším priateľom. Je dôležité, aby ste boli presvedčení, že to, čomu veríte, je pravda a že táto pravda stojí za akúkoľvek obeť. Jehova vás určite odmení.“

Veľmi nás povzbudzuje, keď čítame o tom, ako Jehova posilňuje našich bratov a sestry, ktorí sú prenasledovaní za svoju vieru. Aj naďalej sa budeme za bratov v Rusku modliť, aby boli odvážni a čerpali silu z Jehovových slov: „Neboj sa... Čaká ťa veľmi veľká odmena.“ (1. Mojžišova 15:1)