Mnohým mladým ani nenapadne, že by sa museli starať o niekoho chorého. Veď ich rodičia sú zdraví a zrejme to tak bude ešte celé roky.

 Ale čo ak tvoj rodič ochorie omnoho skôr? Prečítaj si príbehy dvoch dievčat, ktoré to zažili.

•  Emmaline

•  Emily

 Moja mama má Ehlersov-Danlosov syndróm (EDS), čo je chronická a bolestivá choroba, ktorá postihuje kĺby, kožu a cievy.

 Táto choroba je nevyliečiteľná a mamin stav sa za posledných desať rokov dosť zhoršil. Napríklad niekedy mala taký zlý krvný obraz, že skoro zomrela, a inokedy zas mala také silné bolesti, že už ani nechcela žiť.

 Sme Jehovovi svedkovia a zbor, do ktorého chodíme, nás veľmi podporuje. Napríklad minule nám kamarátka, ktorá je taká stará ako ja, poslala pohľadnicu. Napísala nám, že nás má veľmi rada, a že ak budeme niečo potrebovať, môžeme s ňou počítať. Je úžasné mať takú kamarátku.

 Obrovskou pomocou je pre mňa Biblia. Jeden z mojich obľúbených textov je Žalm 34:18, v ktorom sa píše: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia.“ Ďalší je z Hebrejom 13:6, kde sa hovorí: „Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť.“

 Ten druhý text pre mňa naozaj veľa znamená, pretože sa bojím, že mamina jedného dňa zomrie. Mám ju veľmi rada a som vďačná za každý deň, keď sme spolu. Tento text mi pomáha, aby som sa nebála, nech už by sa stalo čokoľvek.

 Ale mám strach aj z ďalšej veci. Syndróm EDS je dedičný. Moja mama ho zdedila po babke a ja som ho zdedila po mame. Áno, aj ja mám EDS. Ale Hebrejom 13:6 ma uisťuje, že aj v tomto bude Jehova „môj pomocník“.

 A tak sa snažím byť vďačná za to, čo mám teraz. Nechcem sa obzerať za tým, čo bolo, ani sa báť toho, čo príde. Keby som porovnávala, čo mamina dokázala robiť predtým a čo dokáže teraz, len by som sa tým trápila. V Biblii sa píše, že v porovnaní s nádejou na večný život bez chorôb sú naše skúšky „chvíľkové a ľahké“. (2. Korinťanom 4:17; Zjavenie 21:1–4)

 Na zamyslenie: Vďaka čomu sa Emmaline pozerá na veci pozitívne? Čo môže v podobnej situácii pomôcť tebe?

 Keď som chodila na strednú školu, otcovi diagnostikovali depresiu. Veľmi sa vtedy zmenil, akoby to bol zrazu úplne iný človek. Začal prepadať smútku, chorobnému strachu a úzkosti. Trvá to už 15 rokov. Musí to byť preňho strašné, keď ho premôže smútok, i keď vie, že neexistuje logický dôvod na to, aby sa tak cítil.

 Sme Jehovovi svedkovia a náš zbor nám veľmi pomáha. Bratia a sestry sú k nám veľmi milí a snažia sa nás pochopiť. Nikdy mu nedali pocítiť, že ho už nepotrebujú. Keď vidím, že to nevzdáva, mám ho stále radšej.

 Chýba mi ten šťastný ocko, ktorý nepoznal úzkosť a všetko zvládal. Keď si pomyslím, že musí každý deň zápasiť s tým neviditeľným nepriateľom vo svojej mysli, je mi hrozne.

 Napriek tomu všetkému sa veľmi snaží vidieť veci z tej lepšej stránky. A keď mal nedávno zase horšie obdobie, dal si za cieľ, že si každý deň prečíta aspoň niekoľko veršov z Biblie. Mohlo by sa zdať, že to bola maličkosť, ale jeho to veľmi posilnilo, doslova mu to zachránilo život. Nikdy som naňho nebola taká hrdá ako vtedy.

 Môj obľúbený text z Nehemiáša 8:10 hovorí: „Jehovova radosť je vašou pevnosťou.“ A je to naozaj pravda. Keď niekedy cítim v srdci prázdnotu, snažím sa byť čo najviac s naším zborom a naplno sa zapojiť do zborových aktivít. A to mi dáva radosť, ktorá ma hreje pri srdci. Príklad môjho otca ma naučil, že nech zažijete čokoľvek, Jehova vám vždy pomôže.

 Na zamyslenie: Ako dáva Emily najavo, že stojí pri svojom otcovi? Ako môžeš ty pomôcť niekomu, kto trpí depresiou?