Prečítaj si, čo sa stalo Karine, a predstav si, že by sa to stalo tebe. Čo by si v takejto situácii urobil ty?

 Karina: „Keď som raz išla do školy autom, zastavili ma policajti a dali mi pokutu za prekročenie rýchlosti. Bola som z toho na nervy! Otcovi som sa bála priznať, a tak som to povedala mame. Ale ona mi povedala, že si to budem musieť vybaviť s otcom sama.“

  Čo by si urobil ty?

1.  Možnosť A: Zatajil by som to a dúfal, že na to otec nepríde.

2.  Možnosť B: Povedal by som otcovi celú pravdu.

 Mohol by si byť v pokušení vybrať si možnosť A. Možno by si počítal s tým, že tvoja mama si bude myslieť, že už si bol za otcom a priznal sa. No existujú dobré dôvody na to, aby sme svoje chyby nezakrývali – či už sa týkajú nejakej pokuty, alebo hocičoho iného.

1.  1. Lebo je to správne. Biblia uvádza normu, ktorou by sa mali kresťania riadiť v každodennom živote: „Prajeme si správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebrejom 13:18)

    „Veľmi sa snažím byť poctivá a nezbavovať sa zodpovednosti za svoje konanie, ale priznať si chybu čo najskôr.“ (Alexis)

2.  2. Lebo ľudia skôr odpustia tomu, kto si svoju chybu prizná. Biblia hovorí: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“ (Príslovia 28:13)

    „Priznať si chybu vyžaduje odvahu. Ale vďaka tomu si získaš dôveru iných, lebo uvidia, že si poctivý. A môžeš tak obrátiť zlé na dobré.“ (Richard)

3.  3. Lebo sa to páči Bohu Jehovovi, a to je to najdôležitejšie. Biblia hovorí: „Kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi, ale On sa dôverne stýka s priamymi.“ (Príslovia 3:32)

    „Keď som urobila vážnu chybu, uvedomila som si, že musím ísť s pravdou von. Ak by som nerobila veci Jehovovým spôsobom, nemohol by ma požehnať.“ (Rachel)

 A ako sa postavila k svojej chybe Karina? Pokúsila sa pred otcom zatajiť, že zaplatila pokutu. Ale nemohla to utajiť navždy. Karina hovorí: „Asi o rok si otec prezeral záznamy z poisťovne a všimol si tam záznam o pokute na moje meno. Riadne som si zavarila. Aj mama sa na mňa nahnevala, že som neurobila, čo mi kázala.“

 Poučenie: Karina hovorí: „Ak sa snažíš zatajiť svoje chyby, situáciu tým iba zhoršíš. Aj tak za ne budeš musieť neskôr zaplatiť!“

 Každý robí chyby. (Rimanom 3:23; 1. Jána 1:8) A priznať si ich – a to hneď – je znakom pokory a zrelosti.

 Ďalším krokom je poučiť sa zo svojich chýb. Škoda, že niektorí mladí si nechávajú túto príležitosť ujsť! Dôvodom môže byť, že sa cítia tak ako Priscilla, ktorá hovorí: „Stávalo sa mi, že som sa svojimi chybami nechávala úplne znechutiť. Mala som o sebe nízku mienku, a tak mi moje chyby pripadali ako obrovské bremeno, ktoré nedokážem uniesť. Tieto pocity ma premáhali a myslela som si, že som stratený prípad.“

 Aj ty sa tak niekedy cítiš? Ak áno, uvedom si, že ak sa stále zaoberáš chybami, ktoré si urobil v minulosti, je to, akoby si šoféroval a pritom sa stále pozeral do spätného zrkadla. Ak sa budeš zameriavať na minulosť, prinesie ti to len pocity bezcennosti a oberie ťa to o silu bojovať s problémami, ktoré sú pred tebou.

 Čo tak pokúsiť sa o vyrovnanejší pohľad?

 „Zamysli sa nad svojimi chybami a pouč sa z nich, aby si ich neopakoval. Ale nezaoberaj sa nimi príliš, aby ťa to nezdeptalo.“ (Elliot)

 „Na chyby sa snažím pozerať ako na príležitosť niečo sa naučiť – napríklad ako môžem byť lepším človekom a ako môžem nabudúce zvládnuť takúto situáciu lepšie. Tento prístup mi pomáha robiť pokrok.“ (Vera)