MLADÍ ĽUDIA SA PÝTAJÚ

Sebapoškodzovanie – kde môžem hľadať pomoc?

PREHRAŤ

Čo je sebapoškodzovanie?

Sebapoškodzovanie je zvyk, pri ktorom človek cíti nutkanie ubližovať si. Spôsobuje si napríklad rezné rany, popáleniny, pomliaždeniny alebo sa udiera. V tomto článku sa hovorí predovšetkým o rezaní sa, ale rozoberané zásady sa vzťahujú na všetky formy sebapoškodzovania.

Otestuj sa. Je to pravda?

Režú sa iba dievčatá.
Ak si človek úmyselne spôsobuje rezné rany, porušuje biblický príkaz zaznamenaný v 3. Mojžišovej 19:28: „Na tele si neurobíte zárezy.“

Odpovede:

Nie. U dievčat sa tento problém síce vyskytuje častejšie, no rezanie sa, ako aj iné formy sebapoškodzovania sa vyskytujú aj u chlapcov.
Nie. V 3. Mojžišovej 19:28 sa hovorí o starovekom pohanskom zvyku, nie o kompulzívnom sebapoškodzovaní, o ktorom je tento článok. Z tohto textu však vidieť, že náš milujúci Stvoriteľ nechce, aby sme si ubližovali. (1. Korinťanom 6:12; 2. Korinťanom 7:1; 1. Jána 4:8)

Prečo to niektorí robia?

Otestuj sa: Ktorý výrok je podľa teba pravdivý?

Ľudia si spôsobujú rezné rany...

lebo sa chcú vyrovnať s citovou bolesťou.
lebo sa chcú zabiť.

Správna odpoveď: A. Väčšinou si ľudia neubližujú preto, lebo chcú zomrieť. Hľadajú len spôsob, ako sa zbaviť silnej citovej bolesti.

Prečítaj si, prečo si niektorí mladí spôsobovali rezné rany.

Celia: „Prinieslo mi to úľavu.“

Tamara: „Bola to pre mňa určitá forma úniku. Fyzickú bolesť som znášala ľahšie ako emocionálnu.“

Carrie: „Nenávidela som, keď ma premohol smútok. Keď som sa rezala, prestala som naň myslieť, lebo som cítila fyzickú bolesť.“

Jerrine: „Vždy, keď som sa porezala, takmer som nevnímala, čo sa deje okolo mňa, a mala som pocit, akoby moje problémy neexistovali. Práve to som potrebovala.“

Ako s tým prestať?

Ak sa chceš zbaviť tohto zvyku, veľmi ti môže pomôcť modlitba k Bohu Jehovovi. V Biblii čítame: „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ (1. Petra 5:7)

Vyskúšaj: Začni krátkymi modlitbami, možno len tým, že Jehovovi povieš: „Potrebujem pomoc.“ Časom sa ti podarí otvoriť si srdce a vyliať ho pred „Bohom každej útechy“. (2. Korinťanom 1:3, 4)

Modlitba nie je psychologická barlička. Keď sa modlíš, rozprávaš sa so svojím nebeským Otcom, ktorý sľubuje: „Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ (Izaiáš 41:10)

Mnohým, ktorí mali zvyk rezať sa, pomohlo aj to, keď o tom povedali rodičovi alebo inému dospelému, ktorému dôverovali. Pouvažuj o vyjadreniach troch takýchto mladých ľudí.

Interview

Diana (21)
Kathy (15)
Lorena (17)

Koľko si mala rokov, keď si sa začala rezať?

Lorena: Asi 14.

Diana: Mala som 18. Niekedy som sa počas jedného, dvoch týždňov rezala každý deň, inokedy prešiel aj mesiac bez toho, aby som si niečo urobila.

Kathy: Keď som mala 14. A dodnes s tým občas bojujem.

Prečo si si chcela ubližovať?

Kathy: Nenávidela som sa. Myslela som si, že sa so mnou ostatní nemôžu chcieť priateliť.

Diana: Niekedy môj smútok prerástol do beznádeje a beznádej až do zúfalstva. To zúfalstvo sa nedalo zniesť. Bolo vo mne ako obrovský netvor, ktorého som musela dostať von. Preto som sa rezala.

Lorena: Občas som bola veľmi deprimovaná, nahnevaná alebo som bola zo seba sklamaná. Cítila som sa ako odpad. Potrebovala som sa všetkých tých hrozných pocitov zbaviť. Niekedy som si myslela, že si fyzickú bolesť zaslúžim.

Cítila si sa lepšie, keď si sa poranila?

Diana: Áno. Cítila som úľavu, akoby som sa zbavila ťažkého bremena.

Kathy: Je to tak trochu ako s plačom. Niektorí sa vyplačú a je im lepšie. Mne sa uľavilo, keď som sa porezala.

Lorena: Keď som si ublížila, bolo to, akoby som prepichla balón plný negatívnych emócií. Nepraskol, ale všetky negatívne pocity z neho pomaly unikali.

Bála si sa o tom niekomu povedať?

Lorena: Áno. Bála som sa, že si ľudia o mne pomyslia, že som divná. Okrem toho som nechcela, aby ostatní vedeli, čo prežívam.

Diana: Druhí mi vždy hovorili, že som statočná. Nechcela som im túto predstavu brať. Myslela som si, že keď poprosím o pomoc, bude to prehra.

Kathy: Bála som sa, že si ľudia budú myslieť, že mi preskočilo. Potom by som sa cítila ešte horšie. A myslela som si, že to, čo si robím, si zaslúžim.

Čo ťa podnietilo, aby si s tým začala niečo robiť?

Lorena: Povedala som o tom mame. Pomohla mi aj jedna lekárka. Naučila ma ovládať negatívne emócie. Je pravda, že niekoľkokrát som sa k tomu ešte vrátila. No pomohlo mi, keď som sa zlepšila v štúdiu Biblie. Zapájam sa aj do kresťanskej služby. Pocity bezcennosti ma možno budú sprevádzať celý život, ale som odhodlaná nedať sa nimi ovládnuť.

Kathy: Jedna kresťanka, ktorá je odo mňa asi o desať rokov staršia, si všimla, že so mnou niečo nie je v poriadku. Napokon som sa jej zdôverila. Prekvapilo ma, že aj ona mala kedysi problém s rezaním sa. Keďže si tým prešla, nebolo pre mňa ťažké sa jej vyrozprávať. Pomoc mi poskytla aj jedna lekárka. Mne i mojim rodičom pomohla pochopiť, s čím vlastne zápasím.

Diana: Raz večer som bola u jedných manželov, ktorým som dôverovala. Manžel si všimol, že mi niečo je. Láskavo ma podnietil, aby som im povedala, čo sa deje. Jeho manželka si ma privinula tak, ako to robievala moja mama, keď som bola malá. Rozplakala som sa. A ona tiež. Ťažko sa mi hovorilo o svojom probléme, ale teraz som rada, že som to zo seba dostala.

Ako ti pomohla Biblia?

Diana: Biblia mi pomohla uvedomiť si, že to z vlastnej sily neprekonám. Potrebujem pomoc od Jehovu. (Príslovia 3:5, 6)

Kathy: Keď si čítam Bibliu a uvedomím si, že to, čo v nej je, je od Boha, veľmi ma to uteší. (2. Timotejovi 3:16)

Lorena: Keď nájdem nejaký text, ktorý ma osloví, napíšem si ho do zošita, aby som sa k nemu mohla vrátiť. (1. Timotejovi 4:15)

Ktorý biblický text sa ti zvlášť páči?

Diana: V Prísloviach 18:1 čítame: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ Niekedy by som bola najradšej sama. Ale z tohto verša vidím, že izolovať sa od druhých je nebezpečné.

Kathy: Moje obľúbené verše sú Matúš 10:29 a 31. Ježiš povedal, že ani jediný vrabec neuhynie bez toho, aby si to Jehova všimol. A dodal: „Preto sa nebojte: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ Pri týchto slovách si vždy uvedomím, že som pre Jehovu cenná.

Lorena: Veľmi sa mi páčia slová z Izaiáša 41:9, 10, kde Jehova svojmu ľudu hovorí: „Nezavrhol som ťa. Neboj sa, veď som s tebou... Ja ťa upevním.“ Tento biblický text ma posilňuje, lebo z neho vidím, že Jehova ma miluje a vždy bude stáť pri mne.

Otázky na zamyslenie

Na koho sa môžeš obrátiť, keď chceš vyhľadať pomoc?
Čo by si mohol o svojom probléme povedať Jehovovi v modlitbe?
Ako môžeš zmierniť stres a úzkosť inak ako sebapoškodzovaním? (Skús nájsť aspoň dva spôsoby.)

Môj biblický zápisník

Vyskúšaj: Keď pri čítaní Biblie nájdeš pasáž, ktorá ťa uistí o Jehovovej láske alebo ktorá ti pomôže mať na seba a na svoje zlyhania vyrovnanejší pohľad, zaznač si ju do zápisníka. Napíš si k nej aj pár viet, prečo sa ti páči. Ako inšpiráciu uvádzame niektoré texty, ktoré pomohli Diane, Kathy a Lorene.

Rimanom 8:38, 39

„Z týchto veršov vidím, že Jehova ma miluje aj vtedy, keď som úplne na dne.“ (Diana)
Žalm 73:23

„Texty ako tento ma uisťujú, že nie som sama. Akoby vedľa mňa stál Jehova.“ (Kathy)
1. Petra 5:10

„Nie vždy pocítime úľavu okamžite. Občas musíme ‚chvíľu trpieť‘. No Jehova nás môže posilniť, aby sme dokázali všetko zvládať.“ (Lorena)