Biblia nás povzbudzuje, aby sme dávali dary ochotne a zo správnych pohnútok. Píše sa v nej, že keď niekomu niečo dáme, bude z toho mať radosť nielen on, ale aj my sami. (Príslovia 11:25; Lukáš 6:38) Ježiš povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35)

•  Kedy sa naše dary Bohu páčia?

•  Kedy sa naše dary Bohu nepáčia?

•  Biblické verše o dávaní

 Bohu sa páči, ak dávame dary bez toho, aby nás niekto nútil. V Biblii je táto rada: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ ​(2. Korinťanom 9:7)

 Dávanie darov z čistých pohnútok neoddeliteľne patrí k „spôsobu uctievania“, ktorý Boh schvaľuje. (Jakub 1:27) Ten, kto štedro pomáha ľuďom, ktorí to potrebujú, vlastne spolupracuje s Bohom a on takú štedrú pomoc považuje za „pôžičku“, ktorú chce darcovi splatiť. (Príslovia 19:17) Biblia učí, že Boh odmení tých, ktorí štedro dávajú iným. (Lukáš 14:12–14)

 Ak sú dávané s postrannými úmyslami. Napríklad keby sme nimi chceli:

•   Zapôsobiť na iných. (Matúš 6:2)

•   Dosiahnuť nejaký zisk. (Lukáš 14:12–14)

•   Kúpiť si Božiu priazeň a záchranu. (Žalm 49:6, 7)

 Ak by sme tým podporili činnosti, zvyky alebo vlastnosti, ktoré Boh odsudzuje. Bohu by sa nepáčilo, keby sme niekomu darovali peniaze, aby mohol hrať hazardné hry alebo zneužívať drogy či alkohol. (1. Korinťanom 6:9, 10; 2. Korinťanom 7:1) Podobne by nebolo správne, keby sme finančne podporovali niekoho, kto si na seba dokáže zarobiť, ale odmieta pracovať. (2. Tesaloničanom 3:10)

 Ak by sme rozdávali tak veľa, že by sme si nemohli plniť povinnosti, ktoré sme dostali od Boha. Podľa Biblie sa muž musí usilovať, aby všetci v jeho domácnosti mali to, čo potrebujú. (1. Timotejovi 5:8) Nebolo by správne, keby dával iným tak veľa, že by pre to jeho rodina trpela nedostatkom. Podobne Ježiš odsúdil ľudí, ktorí sa odmietli starať o svojich zostarnutých rodičov, lebo všetok svoj majetok vyhlásili za „dar zasvätený Bohu“. (Marek 7:9–13)