V Biblii sa píše, že nekontrolovaný hnev je škodlivý. Škodí tomu, kto ho nezvláda, ale aj ľuďom v jeho okolí. (Príslovia 29:22) Aj keď hnev môže byť za istých okolností oprávnený, v Biblii sa píše, že tí, ktorí sa nesnažia ovládať sklon k výbuchom hnevu, nezískajú záchranu. (Galaťanom 5:19–21) V Biblii sú zásady, ktoré nám môžu pomôcť ovládnuť hnev.

•  Je hnev vždy nesprávny?

•  Kedy je hnev nesprávny?

•  Ako zvládať hnev?

•  Biblické verše o hneve

 Nie. V určitých situáciách môže byť hnev oprávnený. Napríklad verný Boží služobník Nehemiáš „sa veľmi rozhneval“, keď sa dopočul, že Jehovovi služobníci sú utláčaní. (Nehemiáš 5:6)

 Dokonca aj Boh niekedy pociťuje hnev. Stalo sa to napríklad, keď jeho staroveký ľud porušil zmluvu, že budú uctievať iba jeho, a začal slúžiť falošným bohom. „Na to vzplanul Jehovov hnev,“ píše sa v knihe Sudcovia 2:13, 14. No hnev nie je typickou črtou Jehovovej osobnosti. Jehova sa hnevá, len keď na to má oprávnený dôvod, a svoj hnev má vždy pod kontrolou. (2. Mojžišova 34:6; Izaiáš 48:9)

 Hnev je nesprávny, keď sa človek nahnevá neoprávnene alebo keď svoj hnev nedokáže ovládať. No práve to sa často stáva nedokonalým ľuďom. Uveďme si dva príklady z Biblie:

•   „Kain sa rozpálil veľkým hnevom,“ keď Boh neprijal jeho obeť. Kain nedokázal skrotiť svoj hnev a nakoniec zavraždil svojho brata. (1. Mojžišova 4:3–8)

•   Prorok Jonáš sa „rozpálil hnevom“, keď Boh prejavil milosrdenstvo obyvateľom mesta Ninive. Boh Jonášovi ukázal, že sa hneval neoprávnene. Nemal sa hnevať, ale mal mať súcit s ľuďmi, ktorí ľutovali svoje hriechy. (Jonáš 3:10–4:1, 4, 11) a

 Z týchto príkladov vidno, že nedokonalí ľudia často „v hneve nekonajú, čo je spravodlivé pred Bohom“. (Jakub 1:20, Katolícky preklad)

•   Uznajte, že nekontrolovaný hnev je známkou slabosti. Niektorí ľudia si myslia, že ten, kto má vo zvyku prudko vybuchnúť, je silná osobnosť. No pravda je taká, že človek, ktorý nedokáže ovládať hnev, má skôr vážnu slabinu charakteru. V Biblii sa píše: „Ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ ​(Príslovia 25:28; 29:11) Naopak, ak si rozvíjame schopnosť ovládať hnev, získavame skutočnú morálnu silu a dokážeme sa správať rozumne. (Príslovia 14:29) V Biblii sa píše: „Kto je pomalý do hnevu, je lepší ako nejaký mocný.“ (Príslovia 16:32)

•   Kroťte svoj hnev, aby ste svoje správanie neskôr nemuseli ľutovať. „Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,“ píše sa v Žalme 37:8 podľa Slovenského ekumenického prekladu. Tento verš pokračuje slovami: „Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému!“ Teda aj keď sa nahneváme, môžeme sa rozhodnúť, že hnev „zanecháme“, aby nás nedoviedol k niečomu zlému. Ďalšia dobrá rada z Biblie znie: „Hnevajte sa, ale nehrešte.“ (Efezanom 4:26, Slovenský ekumenický preklad)

•   Ak je to možné, vzdiaľte sa skôr, ako dôjde k výbuchu hnevu. V Biblii sa píše: „Začiatok sporu je ako vypúšťanie vôd; preto sa vzdiaľ skôr, ako vypukne hádka.“ ​(Príslovia 17:14) Urovnať konflikt čo najskôr je múdre. No zrejme sa najprv vy aj ten druhý budete musieť upokojiť a až potom sa budete môcť o veci porozprávať s chladnou hlavou.

•    Zistite si všetky fakty. „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev,“ píše sa v Prísloviach 19:11. Je múdre, keď si najprv zistíme všetky fakty a až potom urobíme záver. Keď si všetkých zúčastnených pozorne vypočujeme, pravdepodobne sa vyhneme neoprávnenému hnevu. (Jakub 1:19)

•    Modlite sa o pokoj mysle. Modlitba veľmi pomáha získať „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Filipanom 4:7) Modlitba je jeden z hlavných spôsobov, ako môžeme dostať Božieho svätého ducha, ktorý v nás vytvára vlastnosti, ako je pokoj, trpezlivosť a sebaovládanie. (Lukáš 11:13; Galaťanom 5:22, 23)

•   Svojich priateľov si vyberajte múdro. Ľudia, s ktorými sa stýkame, nás časom ovplyvnia. (Príslovia 13:20; 1. Korinťanom 15:33) V Biblii je táto múdra rada: „Nepriateľ sa s hnevlivým mužom a nestýkaj sa s prchkým chlapom.“ Prečo? „Aby si sa neprispôsobil jeho chodníkom a nenastražil si pascu sám sebe.“ ​(Príslovia 22:24, 25, Slovenský ekumenický preklad)